Google+ Riddick's Realm: S mágiou storočiami (1. časť)

28 októbra 2010

S mágiou storočiami (1. časť)

Čarodejníci, čarodejnice a čarodejníčatá

V poradí štvrtá obsiahla tematická esej plná nazbieraných faktov i vlastných názorov, napísaná na základe knihy Richarda Cavendisha, Dějiny magie.
Tie tri predchádzajúce sa venovali čiernej smrti (2 diely), honu na čarodejnice (2 diely) a opäť morovej rane.
Autorka článku upozorňuje, že rovnako ako v knihe sa všetky zovšeobecňujúce zmienky o histórii a spoločnosti budú týkať toho, čo dnes chápeme pod pojmom "západná spoločnosť".


Úvodom

Táto kniha vás naučí jednu vec - spoločné znaky všetkých druhov mágie, či už ide o ľudovú alebo takzvanú "vyššiu", zostávajú rovnaké po tisícročia, líšia sa len lokálnymi a dobovými potrebami. Neviem, či to prisudzovať obmedzenej ľudskej fantázii, využívajúcej na rozširovanie repertoáru magických výstrelkov už známe recepty dedené z generácie na generáciu, alebo hľadať vznešenejšie parapsychologické vysvetlenie v globálnom ľudskom nevedomí či dokonca v presvedčení, že takáto mágia naozaj existuje a funguje.
Ako skeptik sa prikláňam k prvej alternatíve.
Pokiaľ ide o tie dejiny mágie, bavíme sa predovšetkým o rituáloch súvisiacich s rôznymi nechutnými rekvizitami (orgány z mŕtvol, slizké zvieratká a iné odpornosti), prípadne o vyššej mágii, čo je skoro to isté, iba zabalené do múdrych rečí a praktizované podnikavcami, ktorí z toho vedeli vyťažiť bohatstvo, postavenie, učené spisy - a najlepšie všetko spolu. No dobre, tak vyššia mágia mala adekvátne vyššie ciele, ale o tom si povieme neskôr.

Takže ak neočakávate od tejto knihy zázraky (napríklad, že vás naučí čarovať) dozviete sa mnoho zaujímavých podrobností o postavení mágie a mysticizmu v západnej spoločnosti v priebehu dvoch tisícročí a ešte kúsok dozadu.
Informácie sú viac-menej encyklopedické, kniha obsahuje množstvo faktov, ktoré vám síce z hlavy hneď vyfučia, ale vezmete si z nich to podstatné. Mohlo by sa vám zdať, že na takú komplexnú tému v historickom priereze je 300 strán nedostatočných – ale laikovi to bohato stačí, a zanietenejšiemu čitateľovi rozhodne Dejiny mágie majú čo ponúknuť, keby zatúžil po hlbšom štúdiu niektorej témy. Námetov na zamyslenie je tu rozhodne dosť.

Mágia naša každodenná

"Magie je stará jako lidstvo samo. Její stopy nacházíme společně s nejstaršími důkazy lidské existence. Ovlivnila náboženství, umění, zemědělství, průmysl, vědu, způsoby vládnutí i společenské instituce. Západní tradice magie se zrodila v římském světě zhruba v době kolem narození Krista, avšak její počátky bychom našli už v dobách prehistorických. Stejný způsob myšlení spojuje pravěké lovce, tvůrce nádherných jeskynních maleb v Evropě, s dnešními mágy vzývajícími bohy ve shonu Londýna, Paříže nebo New Yorku" (s. 5)

Neviem to povedať lepšie, tak si pomáham úvodnými slovami Richarda Cavendisha z prológu k tejto fascinujúcej knihe.
Čo je prapodstatou mágie zo spoločenského hľadiska? Podľa autora majú ľudia silne zakorenenú nechuť veriť, že veci sa dejú náhodne.
Nezostáva mi, než s ním súhlasiť.
Veď i dnes väčšina zo siedmich miliárd obyvateľov Zeme verí v nadprirodzeno a tým pádom aj v mágiu, tobôž ak sú nábožensky založení. Pre niektorých sú to zázraky, pre iných dobrí a zlí duchovia, telepatia či Derren Brown, v Karibiku je to vúdú a v Tibete sa reinkarnujú duše lámov... mohla by som pokračovať ešte veľmi dlho, od kultúry ku kultúre.
No mágia sa sprítomňuje v mnohých podobách všade okolo nás... aj nás, Slovákov, ktorí tu teraz sedíme za počítačom, čítame a myslíme si, že toto je téma pre nadšencov histórie alebo trafených sektárov.

Nie. Tá zakorenená nechuť pripustiť banálnu náhodilosť života je nám vlastná úplne všetkým. Zuze, Mare aj Jožovi. Pre jednu je to kázanie pána farára v kostole, pri ktorom počuje nebeské trúby znieť, pre iného nečakané stretnutie s priateľom na druhom konci sveta a pre ďalšieho je magickým okamihom, keď mu novorodené dieťa stisne prst. Po tom, čo sa za 9 mesiacov vyvinulo z dvoch buniek v ľudskú bytosť.

Ani to ešte nie je všetko. Kto z nás nemal niekedy obľúbený talizman, predmet, ktorý mu nosí šťastie? Koľko vašich známych si číta horoskopy v bulváre, koľko nešťastníkov telefonuje za tučné sadzby televíznym vešticiam a pýta si od nich rady pri zdravotných problémoch a v nezamestnanosti? Cavendish sa zmieňuje o tom, že v stredoveku bol dopyt po radách od kúzelníkov nielen v oblasti vykladania budúcnosti, ale aj pri riešení širokého spektra osobných, zdravotných či psychických problémov. Títo ľudia fungovali tak ako dnes sociálni pracovníci, manželské poradne či psychológovia.
To je typická zmiešanina duchovného i praktického pohľadu na mágiu, ktorá nás obklopuje. Také sú aj dejiny mágie, ktoré splietajú túžby po poznaní, porozumení a vyššom zmysle bytia s konkrétnejšími predstavami o moci, ovládaní či nesmrteľnosti...

...A nech robím čo robím, nedarí sa mi premostiť na nasledujúcu tému, ktorú som spracovala skôr. Tak na ňu preskočíme bez prípravy a naštartujeme motor. Čaká nás toho ešte veľa :-)

Prečo čarodejnica = žena?

Ako sa dozvieme hneď v úvodnom tematickom celku Řím a Východ, prednostné označovanie žien ako nositeliek mágie i zlého čarovania nebolo typické len pre patriarchálnu spoločnosť stredovekej Európy, ale už pre Rímsku ríšu.
Bolo by zaslepené tvrdiť, že za to môže iba a výhradne mužský pohľad na vec, i keď kus pravdy v tom je.

Pokiaľ ide konkrétne o Rímsku ríšu, je jedným z možných vysvetlení, že ženy v starovekom Ríme sa mágii skutočne venovali. Mimo plebejok, ktoré si veštením z vnútorností ovce zarábali na živobytie, sa určite medzi manželkami bohatých patricijov našlo dosť znudených paničiek, ktoré na rozdiel od svojich mužov nepovažovali za životnú náplň politikárčenie, chľast a sex. Museli sa niečím zamestnať, mať koníčky - a netreba zdôrazňovať, že to čo dnes nazývame mágiou, bolo celé veky prirodzenou súčasťou života, a otázka, či tomu veriť alebo neveriť proste nikomu ani nezišla na um. Minimálne sa muselo s účinkom kúziel a pravdivosťou veštieb počítať, aby sa vám ignorancia nevypomstila. A možno občas nejaká žiarlivá manželka skúšala čarami dosiahnuť, aby nevernému mužovi odpadol vták.

Bohužiaľ, ani tento malý produkt mojej imaginácie, ani nič podobne prozaické nevysvetľuje chronické tendencie pripisovať zlovoľnú mágiu práve ženám. Ich príčiny sú podľa Richarda Cavendisha oveľa zásadnejšie až prastaré:
"Čarodějnictví je ženskou magií a téměř vždy zlou. Čarodějnice má tajuplné znalosti a záhadnou vražednou moc, kterou ženě připisují muži. Spojení čarodějnice s bylinami a jedy může být dědictvím z dřívějších dob, kdy sběr a pěstování rostlin byly ženskou prací, zatímco muži se zabývali lovem. Ve společnostech, v nichž dominují muži, právě postava čarodějnice převrací "přirozený řád" mužské dominance, do níž se promítá strach a nenávist mužů vůči ženám. Čarodějnice nabývá neúměrně zveličené stereotypní podoby ženy, která nezůstává doma u svých povinností a nepodřizuje se mužským členům rodiny, ale je sexuálně útočná, toulá se po nocích a bratříčkuje se s mrtvými. Ubližuje dětem, popouští uzdu svým nespoutaným pudům a přivolává zlá ženská božstva." (s. 66)

Vymeňte si mŕtvych za capov a ženské božstvá za Satana a máte to isté aj o tisíc rokov neskôr, dávno po zániku Rímskej ríše. Ľudská psychológia je v podstate žalostne jednoduchá.
O niečo lepšie na tom boli národy pohanské a barbarské, ktoré múdre vedmy akceptovali aj uznávali, avšak len do istého času - s príchodom kresťanstva začalo byť aj liečivé bylinkárstvo a nevinné prírodné kúzlenie za účelom získania lásky či zlepšenia úrody čoraz rizikovejším povolaním.
Odnepamäti šlo teda o podvedomý strach mužov, že prídu o svoje nadradené postavenie na úkor nezávislých žien neplniacich si pevne stanovené rodinné povinnosti.

Zafabulujem si - atavistický pud pretavený kedysi do upaľovania čarodejníc, dnes už len do zaznávania samostatných žien, napríklad v podobe tak typického bleskového zaškatuľkovania za "kurvu", bez ohľadu na oprávnenosť tohto vulgarizmu. Každý z nás to počul aspoň stokrát. Moderná žena zvládajúca aj mužské role je bez váhania otitulovaná hanlivými výrazmi, ak len minimálne poruší spoločenské konvencie. Veľmi často pritom ide o rozvedené matky, ktoré musia rodinu bez pomoci muža zabezpečiť aj vychovať a túto poľutovaniahodnú situáciu si dobrovoľne nevybrali.
Stručne povedané, včerajšia čarodejnica je dnešná kurva.

Týmto trpkým konštatovaním uzavriem prvú časť eseje. Honu na čarodejnice som sa už samostatne venovala v podobnej eseji spred roka, takže v tejto téme pokračovať nebudem, okrem toho nie som odborník na psychológiu ani sociálne postavenie žien... ale každého srdečne pozývam prečítať si zmienenú esej, ktorá poskytuje ďalší uhol pohľadu na samostatnú kapitolu našich dejín, kedy horeli hranice po celej Európe.

Pokračovanie v 2. časti s názvom Alchymisti a stredovek

Esej S mágiou storočiami vznikla na základe knihy Richard Cavendish: Dějiny magie (XYZ, 2008), z ktorej sú aj použité citácie. V roku 2010 ju vo svojich predajniach ponúka aj spoločnosť Lacné knihy za výrazne nižšiu cenu ;-)

Súvisiace:

20 komentárov:

  1. Viac viac viac! Kričím :) úžasne sa to číta, myslím, že táto téma je doslova fascinujúca. S tými ženami to vždy bolo (a vždy bude) komplikované, ale ja som si všimla jednu vec - čo sa týka inteligentných chlapov, pre takých je žena, vykonávajúca chlapskú robotu a schopná zastať aj tzv. chlapskú prácu, priekopníčka, zatiaľ čo chlap, schopný zastať ženskú prácu je skôr označovaný za...hm, homosexuála :) to je, myslím, všeobecne známe :)

    Čo sa týka tých žien a magických vlastností - podľa mňa žena už od nepamäti bola tak trochu dosť tajomná a "divná" bytosť (veď ani dnes im muži nerozumejú :)) ) - raz za mesiac regulérne krváca, dokáže sa v nej zrodiť život z ?čoho? malej bielej spermie, porodiť hlavu veľkosti melónu cez otvor veľkosti golfovej loptičky a nezomrieť pritom od bolesti (väčšinou), plus ženy vždy vedeli, čo platí na akú bolesť, čo pomôže pri akej chorobe, a tie múdre väčšinou vládli celým rodom. Plus, krása alebo charizma ženy dokázala rozpútať vojny, zničiť rodiny, priateľstvá, spôsobiť bratovraždy, otcovraždy, matkovraždy... ženy sú síce schopné kvôli chlapom si trhať vlasy, ale nepamätám si, že by niektorá kvoli nemu rozpútala vojnu :))

    Plus, určite si aj ty všímaš to zvláštne "očarovanie" ktoré sa zmocňuje chlapov v prítomnosti ženy. Akoby zrazu boli námesační. Ak TO nie je kúzlo, čert ma ber!

    No ja sa tým chlapom nečudujem, že ich považovali za záhadné, tajomné, magické a bosorácke. Ako sa hovorí, za všetkým hľadaj ženu ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jennka, všetko beriem, ale konkrétne očarovanie chlapov v prítomnosti ženy je záležitosť proste chemická. Feromóny a sexuálny pud ;-D
    Ale pravdou je, že keď pri tom "očarovaní" strácali kontrolu nad svojím telom, považovali to hneď za niečo extra a hľadali vinu v žene - ktorá bola zvlášť z pohľadu kresťanskej cirkvi diablovou nádobou atď. Lebo však prečo by mal byť na vine chlapov testosterón a jeho pudy? Jeho chuť zvaliť ju na zem a ošukať do bezvedomia? Nie, v patriarchálnej spoločnosti bol (je) muž korunou tvorstva, takže vina bola vždy na strane ženy. Najmúdrejšie boli tie, čo to dokázali využiť.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. - "Nechuť veriť, že sa veci dejú náhodne" je základom ľudskej inteligencie a stojí na počiatku každého vedeckého výskumu.
    - Ženská mágia je podľa mňa oveľa väčšou hrozbou pre iné ženy (ktorým sa nedostalo toľko týchto schopností), než pre mužov. Muži jej radi podliehajú a stavajú sa proti nej, len keď im to nie je umožnené. Ženy jej podliehajú oveľa zriedkavejšie (nie je na ne primárne zameraná) a preto trpia zmesou závisti a konkurenčného znevýhodnenia.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Pekne... jedine co mi vsak momentalne zamotalo hlavu je pouzita literatura. Cavendisha uz mam doma celu vecnost, ale je to vydanie z roku 1994. A teraz ked pozeram na Martinus, mam v tom trochu chaos. Jednak to moje vydanie je rozmerovo mensie a zraoven ma nejakych 250 stran. Preto rozmyslam ci je toto "2008" vydanie nejake rozsirene alebo jediny rozdiel je len vo formate.

    Keby som ta poprosil, nemozes niekde naskenovat obsah? :) Cisto pre moju zvedavost a porovnanie.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. toto vydanie má cca 300 strán, ale písmo je relatívne veľké, plus úprava strán je taká, že všetky majú okolo veľký okraj, dekoráciu á la "spálený pergamen". to určite zvýšilo počet strán, podľa mňa text je určite rovnaký - aký máš originálny copyright? ja 1987.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Anet, myslím, že žena má väčšiu moc než o ktorej vôbec tuší. Väčšina využíva iba svoju krásu. Tie, ktoré využívajú aj svoj mozog, potom kraľujú rebríčku Forbes :))) a nezastavila ich žiadna "patriarchálna spoločnosť".

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Jennka, pochybujem, že rebríček Forbes je to pravé, kde túži múdra žena kraľovať...

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ash, netuším, kde túži múdra žena kraľovať... ale chytrých a hlavne bohatých je tam dosť.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Riddick, mňam recenzijka :) TA3-ka kedysi mala taký slogan, že "realita v súvislostiach". Mne Cavendishova kniha poskytla "mágiu v (historických) súvislostiach". Či v mágiu veríme alebo nie, je naozaj jedno – sprevádza nás už veky a podieľa sa na našom kultúrnom kontexte, či si to uvedomujeme alebo nie. Čarodejnice sú skvelým príkladom. Neviem, či sa budeš v ďalších dieloch venovať aj vývoju kresťanskej mágie, ale to bola pre mňa dosiaľ najpridanejšia hodnota celej knihy (teda po stranu 137, kam som sa zatiaľ dostala).

    OdpovedaťOdstrániť
  10. nuž, kompletne to bude dávať zmysel až po uverejnení všetkých 4 častí, pretože na konci vravím, že som vyberala len časti - ono sa to celé spracovať hádam ani nedá :-) to by mohla vzniknúť ďalšia kniha o knihe. takže v rámci rozumného priestoru a času som vybrala akési "bubliny" ktoré mňa najviac zaujaji - ale pokúsila som sa ich dať do kontextu aj so všetkým ostatným... dúfam, že budeš spokojná.

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Nedá, nedá, to máš pravdu :) Tento diel je o bosorkách, tak pridávam linku na knižku, ktorú práve dočítala polovička, takže sa na ňu môžem vrhnúť ja. Volá sa Nepriateľ zvnútra a napísala ju slovenská etnologička/antropologička ruského pôvodu Tatiana Bužeková. Je dosť odborne písaná, a tak sa napriek útlemu vzhľadu dosť ťažko a dlho číta.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Jaj,knizku som necital,takze mozem len k recenzii (ktora je,uplne neprekvapivo,zase vyborna). Pri zenskej magii mam pocit,ze ide o trosku modnu vlnu,kde sa miesaju zidealizovane predstavy s neuplnymi udajmi.
    Cavendish ma totiz pravdu,ze v matriarchalnej spolocnosti boli moznosti "realizacie" zien dost obmedzene.Navyse,"zenska magia" je casto spajana s bylinkarstvom a liecitelstvom,co boli vacsinou zenske domeny,aj ked neslo o magiu.Ale nezabudajme,ze liecitelia a samani boli od indianov az po strednu afriku velmi casto prave muzi-pricom to malokto oznacuje za "muzsku magiu".
    Nuz a tvrdenia o mierumilovnosti zien su skoro glorifikaciou bezvyznamnosti:) Ano,uznavam,ze zena za sporakov sa vacsinou chova ako zena za sporakom.Ale zena v cele armady,vladnuca statu, sa chova ako...vojvodca alebo vladca.So vsetkym,co k tomu patri.Co taka Boadicea,Jana z Arku,kralovne Alzbeta,Katarina Velka,Maria Terezia,Margaret Thatcherova,Golda Meirova?Pamatame si ich,pretoze mali vacsie gule,ako vacsina ich muzskych suputnikov.Ale tazko povedat,ze by sa zapisali svojou jemnostou,empatiou a nenapadnostou:) A tie zeny, ktore su v pozicii nejakeho CEO, vedia byt (a musia) rovnako bezcitne,chladne,kalkulujuce mrchy,ako ich muzski kolegovia.A tak vcelku by Medicejski a Borgiovci tiez mali k tomu co dodat :)
    Zenska magia v takejto casto ukazovanej podobe funguje ako nahrazka za tisicrocia trvajuce posuvanie zien do uzadia.Na jednej strane su potom muzi haneni za tzv. "muzske" konanie, takze aj ked emancipovane - zeny mozu tazko povedat,ze su "ako muzi".Tak sa hlada mysticka nahrada za prikoria,ked sa zenam pridavaju vlastnosti,ktorymi vladnu len oni.
    To nemyslim tak,ze zeny su nieco "menej" ako muzi,ani nahodou.Len tolko,ze nepotrebuju magiu,kuzla...ked pride na lamanie chleba,vedia byt presne ako muzi.A magiou, ci skor vybornym PR je, ze to predavaju ako magiu :)
    draculin

    OdpovedaťOdstrániť
  13. ale zlatíčka, to nie je recenzia :-D recenzia knihu hodnotí, toto je esej :-)
    ale aj tak som rada, že sa vám zatiaľ páči.

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Draculin - vynikajúca téma na diskusiu!
    Tak poďme na to :-)
    Aby som ťa uviedla na pravú mieru, samozrejme Cavendish aj všetci vieme, že "ženská mágia" mala a má svoje pozitívne hľadiská. Tu však išlo konkrétne o skúmanie tých aspektov, ktoré viedli k spájaniu žien s mágiou čiernou, zlou. A opakujem - v západnej spoločnosti, takže Afriku musíme vynechať. Šamanizmus afrického kontinentu a povedzme Oceánie atď. sem nepatrí. Avšak v dejinách Európy sú tendencie prisudzovať bosoráctvo ženám nepopierateľné. Príklad koreňov v prvotnopospolnej spoločnosti je uvádzaný ako jeden z možných prameňov, kde nachádzame priamu súvislosť.
    Takisto netvrdíme, že sú ženy bezvýhradne mierumilovné. Avšak príklady vládnucich žien, ktoré dávaš, sa týkajú aj modernej spoločnosti (dávno po hone na čarodejnice) aj žien vo vrcholovom postavení (Mária Terézia). Okrem toho, Boadicea žila v prvom storočí a Janu z Arku nakoniec aj tak upálili, keď im prestala vyhovovať, ďalšie 3 boli kráľovné a štvrtá premiérka zo súčasnosti... Ich podmienky a teda aj profil boli iného druhu, než o ktorom sa bavíme pri téme zlá čarodejnica = žena.
    Ak zase trochu použijem svoju fantáziu, predstavím si, že tieto typy žien, keby žili v čase honu na bosorky a ich postavenie bolo nízke, pravdepodobne by svojím dominantným správaním na seba pripútali pozornosť a skončili na hranici... čo sa asi mnohým takýmto typom aj prihodilo. Ja tej Cavendishovej teórii o nežiadúcom rúcaní ženského stereotypu v patriarchálnej spoločnosti verím :-)
    A to, že ženy dokážu byť mužom po všetkých stránkach rovnocenné, je dnes už (západnou spoločnosťou) všeobecne uznaný fakt. Možno nezabehnú 100m pod 10 sekúnd, ale o to tu nejde, všakáno. Stačí akceptovať určité odlišnosti vyplývajúce z evolúcie a NIKTO nemá najmenší dôvod o schopnostiach žien pochybovať. Lenže to platí pre súčasnosť... V minulosti bolo všetko ináč.

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Ešte by som dodala, že aj druidizmus má síce vo funkcii čarodejníkov mužov, ale musíme brať do úvahy, že Rímska ríša, ktorá prvá formovala názory na zlé, sexuálne útočné čarodejnice, nemala s druidizmom priame prepojenie a v čase kristianizácie Európy a po jej dovŕšení bol druidizmus potlačený.
    Chápem, že téma je extrémne zložitá a história sa v bublinách chápať nedá, no v prípade čarodejníc sa ZHRUBA bavíme hlavne o tých, ktoré boli za svoje domnelé škodlivé kúzlenie trestané - a teda o čarodejniciach stredovekých, žijúcich v čase vládnucej úlohy kresťanskej cirkvi.
    Chcem tým len povedať, že človek je bytosť spoločenská a teda nie je utváraná iba sama sebou. Každá osoba žije v spoločnosti a musí s ňou spolužiť. Preto tá istá bylinkárka a vedma, ktorá medzi Keltami prežila dlhý a vážený život, by v Nemecku v 16. storočí s veľkou pravdepodobnosťou skončila ako ľudský oškvarok... a dnes by mohla byť televíznou veštkyňou, prípadne by možno bola podnikateľkou či političkou... :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Tak podme na to :)
    Magia ako taka bola myslim v euroazijskom priestore dost rozporuplne akceptovana,nezacinalo to krestanstvom.Ked si najdes na wikipedii najstarsi zakonnik Ur-Nammu, jeden zo zachovanych bodov sa tyka smrtelneho trestu za carodejnictvo.Vo vseobecnosti sa totiz akceptovala "magia" spojena s uznavanymi bohmi, vramci akceptovanej hierarchie - ale tazko bolo mozne prijat magiu divoku a svojvolnu.Preto boli knazky OK,rovnako aj svatice vykonavajuce zazraky.Z velke casti myslim ze problem nebol v "zenskej magii",ale v tom, ze magia narusovala legitimitu vladcov,ktora bola postavena na bohoch.Schopnosti bliziace sa bozskym a pritom neriadene,neviazane na nabozenske ritualy,znizovali vahu tychto ritualov.Ked sa pise o inkvizicii,dost casto sa zabuda,ze ich standartnym cielom boli zidia-uspesne a casto obvinovani z ciernej magie.A alchymia,vo vacsine pripadov muzska zalezitost,bola tiez neraz prenasledovana ako prepojenie s cernoknaznictvom.

    Niekedy mam pocit,akoby sa europsky stredovek snazili ukazat sťa vojnu muzov proti zenam.Pricom tazko povedat,nakolko to je podlozene realitou - som cital dokonca o milionoch upalenych "bosorkach",no realne zaznamy su len o malom zlomku.Jeden z dovod preco tomu tak bolo nie je nejaka krestanstvom motivovana nenavist proti zenam,ale jednoducho fakt...ze zeny mali v pravnom systeme podriadenu ulohu.T.j. pri akomkolvek rozpore,slovo muza bolo nadradene zenskemu.Aj dnes v spravach kedy-tedy zaregistrujeme pripad,ked je v nejakej moslimskej krajine znasilnena zena potrestana zbicovanim za to,ze muzov zvadzala.Rovnaky princip.Nejde sice o bosoractvo,ale o identifikaciu zeny, ako povodcu zla a vinnika.

    Takze ak mame situaciu, kde je carodejnictvo pausalne brane ako nieco nezelane a trestatelne...a zaroven zeny,vramci svojho bezneho zivota su blizko cinnostiam suvisicich s "carodejnictvom"...a navyse, zeny maju minimalnu sancu sa branit krivym obvineniam - mame tu jasny vysledok.Ktory ale vobec nemusel vzniknut ako nejaky umysel "proti" zenam.

    Ano,v case ked existovala inkvizicia,bolo pre kohokolvek nebezpecne vybocovat z radu, bez ohladu na pohlavie.Ale netreba hadzat vsetko na inkviziciu - v Rusku sa upalovalo tiez (bez inkvi) a to najznanejsie barbecue v Saleme si zorganizovali zbozni domorodci bez vatikanskej pomoci :)

    A hej, tusim mas pravdu - takych 600 rokov dozadu v tychto koncinach by Riddick skoncila velmi zle. Alebo by jej to z hlavy vytlkli :) Alebo by mala teraz uz 7 deti a vyzerala na dnesnych stavnatych 50.Toš, krasy sveta neskazeneho individualizmom :)
    draculin

    OdpovedaťOdstrániť
  17. Ja predsa netvrdím, že mágia pred Rímskou ríšou nebola :-) Tu sa tomu nevenujem, nicméně Cavendish to v kocke zhrnul tak, že jedna kapitola mágie skončila pred naším letopočtom, potom bola zopár storočí "pauza", keď filozofii "civilizovanej" západnej spoločnosti vládli Gréci, či ako to bolo - vnímala som to tak, že mágia v pohode fungovala, ale nikto si ju príliš nevšímal, bola to normálka a antická filozofia proste priniesla aj čosi nové, viac racionality - no a potom v Ríme sa mágia sa opäť dostala do pozornosti, nastalo nové oživenie. Ktoré vlastne pokračuje dodnes :-)
    So všetkým ostatným súhlasím. Hon na čarodejnice mal mnoho spoločné so židmi a dokonca aj s trenicami medzi kresťanmi a protestantmi (bude o tom v ďalších častiach). Odporúčam ti osviežiť si tú minuloročnú esej o čarodejniciach. Nie je taká dlhá, aby si obidve časti nezvládol za 10 minút :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  18. Povinne citanie dohnane :)
    Hmm...neviem cim to Cavendish podkladal,ale ze by za Rima nastalo nejake znouobrodenie magie?Co si spominam,tak vacsina pisanych zaznamov co sa dochovali sa magii nevenuje.Rimania boli snad este pragmatickejsi ako greci,takze akceptovali moc bohov,bozstiev,tym padom aj magie - ale ze by to bolo az take dolezite,nemam pocit.To by sa muselo dochovat viacej traktatov na tieto temy,nie?

    Nuz a myslim ze minimalne v europe po stredoveku nastupoval prave duch racionalizmu,takze pokial bolo magicke obdobie, na niekolko storoci sa prerusilo.Ono to skutocne dobrodruzstvo,objavovanie,davala prave veda.A koniec koncov,extrakt z chininovnika tiez zaberal proti horucke lepsie,ako carodejnicke zariekavanie :)

    Takze sucasna ezotericka a magicka vlna skor zacala koncom 19.storocia,vramci toho,ako europania objavovali a skumali ine kultury... Od fascinacie Cinou a Orientom,az po glorifikaciu "pohanskej" minulosti (co fungovalo aj ako neskryvana opozicia proti poziciam cirkvy).Vtedy sa aj rozmohli myty o "vznesenych divochoch",ktori boli v protiklade k prizemnej,materialistickej "civilizacii" odtrhnutej od prirody.Toto, spojene s emancipaciou zien a s hladanim novodobych mytologii,postupne viedlo k tomu,co pozname dnes.

    Ako zakladny problem vidim ale v tom,ze o stredovekych dobach nemame nijak uplne udaje.Tvrdenia ci upalenych bolo v tisicoch/desattisicoch alebo milionoch je tazke podlozit cimkolvek.Rovnako aj predpoklad,ze 80% alebo 30% prenasledovanych bolo zien.Nevieme.Takze tato nevedomost je zaplnana casto nie prilis objektivnymi tvrdeniami autorov.

    Minimalne jedna namietka totiz - to co vieme je, ze inkvizicne procesy boli casto motivovane subjektivne.Teda islo o vybavovanie osobnych uctov,pomsty,najcastejsie snaha ziskat skonfiskovany majetok obvineneho.A mocenski konkurenti byvali castejsie muzi,rovnako ak niekto chcel prist k majetku,jednoduchsie bolo obvinit muza z paktovania s diablom.Ale to aj ja len strielam od boku :)
    draculin

    OdpovedaťOdstrániť
  19. OMG že aká konverzácia, tlieskam!

    Draculin: "to co vieme je, ze inkvizicne procesy boli casto motivovane subjektivne.Teda islo o vybavovanie osobnych uctov,pomsty,najcastejsie snaha ziskat skonfiskovany majetok obvineneho.A mocenski konkurenti byvali castejsie muzi,rovnako ak niekto chcel prist k majetku,jednoduchsie bolo obvinit muza z paktovania s diablom.Ale to aj ja len strielam od boku :)"

    Čo mi to pripomína. Ach, áno. Každé veľké a násilné hnutie (fašizmus, komunizmus), ktorého hybnou silou boli práve takíto ľudia. Motivovaní subjektívne, v snahe pomstiť sa alebo získať majetok iného človeka.

    Ľudia sú vlastne tak obyčajne stále rovnakí.

    OdpovedaťOdstrániť
  20. No a rovno môžete ísť na druhú časť, verím tomu, že tam nájdete ďalšiu tému na plodnú diskusiu. Ako je možné, že alchýmia žila a prekvitala v ére, kedy Európe dominovala moc katolíckej cirkvi?

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).