S mágiou storočiami (1. časť)

Čarodejníci, čarodejnice a čarodejníčatá

V poradí štvrtá obsiahla tematická esej plná nazbieraných faktov i vlastných názorov, napísaná na základe knihy Richarda Cavendisha, Dějiny magie.
Tie tri predchádzajúce sa venovali čiernej smrti (2 diely), honu na čarodejnice (2 diely) a opäť morovej rane.
Autorka článku upozorňuje, že rovnako ako v knihe sa všetky zovšeobecňujúce zmienky o histórii a spoločnosti budú týkať toho, čo dnes chápeme pod pojmom "západná spoločnosť".


Úvodom

Táto kniha vás naučí jednu vec - spoločné znaky všetkých druhov mágie, či už ide o ľudovú alebo takzvanú "vyššiu", zostávajú rovnaké po tisícročia, líšia sa len lokálnymi a dobovými potrebami. Neviem, či to prisudzovať obmedzenej ľudskej fantázii, využívajúcej na rozširovanie repertoáru magických výstrelkov už známe recepty dedené z generácie na generáciu, alebo hľadať vznešenejšie parapsychologické vysvetlenie v globálnom ľudskom nevedomí či dokonca v presvedčení, že takáto mágia naozaj existuje a funguje.
Ako skeptik sa prikláňam k prvej alternatíve.
Pokiaľ ide o tie dejiny mágie, bavíme sa predovšetkým o rituáloch súvisiacich s rôznymi nechutnými rekvizitami (orgány z mŕtvol, slizké zvieratká a iné odpornosti), prípadne o vyššej mágii, čo je skoro to isté, iba zabalené do múdrych rečí a praktizované podnikavcami, ktorí z toho vedeli vyťažiť bohatstvo, postavenie, učené spisy - a najlepšie všetko spolu. No dobre, tak vyššia mágia mala adekvátne vyššie ciele, ale o tom si povieme neskôr.

Takže ak neočakávate od tejto knihy zázraky (napríklad, že vás naučí čarovať) dozviete sa mnoho zaujímavých podrobností o postavení mágie a mysticizmu v západnej spoločnosti v priebehu dvoch tisícročí a ešte kúsok dozadu.
Informácie sú viac-menej encyklopedické, kniha obsahuje množstvo faktov, ktoré vám síce z hlavy hneď vyfučia, ale vezmete si z nich to podstatné. Mohlo by sa vám zdať, že na takú komplexnú tému v historickom priereze je 300 strán nedostatočných – ale laikovi to bohato stačí, a zanietenejšiemu čitateľovi rozhodne Dejiny mágie majú čo ponúknuť, keby zatúžil po hlbšom štúdiu niektorej témy. Námetov na zamyslenie je tu rozhodne dosť.

Mágia naša každodenná

"Magie je stará jako lidstvo samo. Její stopy nacházíme společně s nejstaršími důkazy lidské existence. Ovlivnila náboženství, umění, zemědělství, průmysl, vědu, způsoby vládnutí i společenské instituce. Západní tradice magie se zrodila v římském světě zhruba v době kolem narození Krista, avšak její počátky bychom našli už v dobách prehistorických. Stejný způsob myšlení spojuje pravěké lovce, tvůrce nádherných jeskynních maleb v Evropě, s dnešními mágy vzývajícími bohy ve shonu Londýna, Paříže nebo New Yorku" (s. 5)

Neviem to povedať lepšie, tak si pomáham úvodnými slovami Richarda Cavendisha z prológu k tejto fascinujúcej knihe.
Čo je prapodstatou mágie zo spoločenského hľadiska? Podľa autora majú ľudia silne zakorenenú nechuť veriť, že veci sa dejú náhodne.
Nezostáva mi, než s ním súhlasiť.
Veď i dnes väčšina zo siedmich miliárd obyvateľov Zeme verí v nadprirodzeno a tým pádom aj v mágiu, tobôž ak sú nábožensky založení. Pre niektorých sú to zázraky, pre iných dobrí a zlí duchovia, telepatia či Derren Brown, v Karibiku je to vúdú a v Tibete sa reinkarnujú duše lámov... mohla by som pokračovať ešte veľmi dlho, od kultúry ku kultúre.
No mágia sa sprítomňuje v mnohých podobách všade okolo nás... aj nás, Slovákov, ktorí tu teraz sedíme za počítačom, čítame a myslíme si, že toto je téma pre nadšencov histórie alebo trafených sektárov.

Nie. Tá zakorenená nechuť pripustiť banálnu náhodilosť života je nám vlastná úplne všetkým. Zuze, Mare aj Jožovi. Pre jednu je to kázanie pána farára v kostole, pri ktorom počuje nebeské trúby znieť, pre iného nečakané stretnutie s priateľom na druhom konci sveta a pre ďalšieho je magickým okamihom, keď mu novorodené dieťa stisne prst. Po tom, čo sa za 9 mesiacov vyvinulo z dvoch buniek v ľudskú bytosť.

Ani to ešte nie je všetko. Kto z nás nemal niekedy obľúbený talizman, predmet, ktorý mu nosí šťastie? Koľko vašich známych si číta horoskopy v bulváre, koľko nešťastníkov telefonuje za tučné sadzby televíznym vešticiam a pýta si od nich rady pri zdravotných problémoch a v nezamestnanosti? Cavendish sa zmieňuje o tom, že v stredoveku bol dopyt po radách od kúzelníkov nielen v oblasti vykladania budúcnosti, ale aj pri riešení širokého spektra osobných, zdravotných či psychických problémov. Títo ľudia fungovali tak ako dnes sociálni pracovníci, manželské poradne či psychológovia.
To je typická zmiešanina duchovného i praktického pohľadu na mágiu, ktorá nás obklopuje. Také sú aj dejiny mágie, ktoré splietajú túžby po poznaní, porozumení a vyššom zmysle bytia s konkrétnejšími predstavami o moci, ovládaní či nesmrteľnosti...

...A nech robím čo robím, nedarí sa mi premostiť na nasledujúcu tému, ktorú som spracovala skôr. Tak na ňu preskočíme bez prípravy a naštartujeme motor. Čaká nás toho ešte veľa :-)

Prečo čarodejnica = žena?

Ako sa dozvieme hneď v úvodnom tematickom celku Řím a Východ, prednostné označovanie žien ako nositeliek mágie i zlého čarovania nebolo typické len pre patriarchálnu spoločnosť stredovekej Európy, ale už pre Rímsku ríšu.
Bolo by zaslepené tvrdiť, že za to môže iba a výhradne mužský pohľad na vec, i keď kus pravdy v tom je.

Pokiaľ ide konkrétne o Rímsku ríšu, je jedným z možných vysvetlení, že ženy v starovekom Ríme sa mágii skutočne venovali. Mimo plebejok, ktoré si veštením z vnútorností ovce zarábali na živobytie, sa určite medzi manželkami bohatých patricijov našlo dosť znudených paničiek, ktoré na rozdiel od svojich mužov nepovažovali za životnú náplň politikárčenie, chľast a sex. Museli sa niečím zamestnať, mať koníčky - a netreba zdôrazňovať, že to čo dnes nazývame mágiou, bolo celé veky prirodzenou súčasťou života, a otázka, či tomu veriť alebo neveriť proste nikomu ani nezišla na um. Minimálne sa muselo s účinkom kúziel a pravdivosťou veštieb počítať, aby sa vám ignorancia nevypomstila. A možno občas nejaká žiarlivá manželka skúšala čarami dosiahnuť, aby nevernému mužovi odpadol vták.

Bohužiaľ, ani tento malý produkt mojej imaginácie, ani nič podobne prozaické nevysvetľuje chronické tendencie pripisovať zlovoľnú mágiu práve ženám. Ich príčiny sú podľa Richarda Cavendisha oveľa zásadnejšie až prastaré:
"Čarodějnictví je ženskou magií a téměř vždy zlou. Čarodějnice má tajuplné znalosti a záhadnou vražednou moc, kterou ženě připisují muži. Spojení čarodějnice s bylinami a jedy může být dědictvím z dřívějších dob, kdy sběr a pěstování rostlin byly ženskou prací, zatímco muži se zabývali lovem. Ve společnostech, v nichž dominují muži, právě postava čarodějnice převrací "přirozený řád" mužské dominance, do níž se promítá strach a nenávist mužů vůči ženám. Čarodějnice nabývá neúměrně zveličené stereotypní podoby ženy, která nezůstává doma u svých povinností a nepodřizuje se mužským členům rodiny, ale je sexuálně útočná, toulá se po nocích a bratříčkuje se s mrtvými. Ubližuje dětem, popouští uzdu svým nespoutaným pudům a přivolává zlá ženská božstva." (s. 66)

Vymeňte si mŕtvych za capov a ženské božstvá za Satana a máte to isté aj o tisíc rokov neskôr, dávno po zániku Rímskej ríše. Ľudská psychológia je v podstate žalostne jednoduchá.
O niečo lepšie na tom boli národy pohanské a barbarské, ktoré múdre vedmy akceptovali aj uznávali, avšak len do istého času - s príchodom kresťanstva začalo byť aj liečivé bylinkárstvo a nevinné prírodné kúzlenie za účelom získania lásky či zlepšenia úrody čoraz rizikovejším povolaním.
Odnepamäti šlo teda o podvedomý strach mužov, že prídu o svoje nadradené postavenie na úkor nezávislých žien neplniacich si pevne stanovené rodinné povinnosti.

Zafabulujem si - atavistický pud pretavený kedysi do upaľovania čarodejníc, dnes už len do zaznávania samostatných žien, napríklad v podobe tak typického bleskového zaškatuľkovania za "kurvu", bez ohľadu na oprávnenosť tohto vulgarizmu. Každý z nás to počul aspoň stokrát. Moderná žena zvládajúca aj mužské role je bez váhania otitulovaná hanlivými výrazmi, ak len minimálne poruší spoločenské konvencie. Veľmi často pritom ide o rozvedené matky, ktoré musia rodinu bez pomoci muža zabezpečiť aj vychovať a túto poľutovaniahodnú situáciu si dobrovoľne nevybrali.
Stručne povedané, včerajšia čarodejnica je dnešná kurva.

Týmto trpkým konštatovaním uzavriem prvú časť eseje. Honu na čarodejnice som sa už samostatne venovala v podobnej eseji spred roka, takže v tejto téme pokračovať nebudem, okrem toho nie som odborník na psychológiu ani sociálne postavenie žien... ale každého srdečne pozývam prečítať si zmienenú esej, ktorá poskytuje ďalší uhol pohľadu na samostatnú kapitolu našich dejín, kedy horeli hranice po celej Európe.

Pokračovanie v 2. časti s názvom Alchymisti a stredovek

Esej S mágiou storočiami vznikla na základe knihy Richard Cavendish: Dějiny magie (XYZ, 2008), z ktorej sú aj použité citácie. V roku 2010 ju vo svojich predajniach ponúka aj spoločnosť Lacné knihy za výrazne nižšiu cenu ;-)

Súvisiace:

S mágiou storočiami (2. časť) Alchymisti a stredovek
S mágiou storočiami (3. časť) Obrodenie mágie
S mágiou storočiami (4. časť) Moderná mágia a Aleister Crowley 
Pojednanie o čiernej smrti 1. časť, 2. časť
Denník morového roku 1665
Hon na čarodejnice 1. časť, 2. časť