Google+ Riddick's Realm: Hypnotizuj!

19 októbra 2010

Hypnotizuj!


Aj takto by sa mohol volať film nakrútený podľa knihy Larsa Keplera Hypnotizér. Ibaže by to nebola komédia, ale typický hollywoodsky triler s nádychom severskej atmosféry. No nemala by som žartovať, lebo tu máme do činenia so smrteľne vážnymi vecami. Na zaprášený humor dôjde iba v momentoch, keď kriminalista Joona Linna s pasiou jemu vlastnou prízvukuje "Čo som hovoril?"


Krátka informácia na začiatok: meno autora je umeleckým pseudonymom manželského páru Alexandra a Alexandry Ahndorilovcov. Keď si to predstavím na obálke knihy, bol to celkom logický krok.

Práve mnohé americké filmy mi silne pripomínal jednak štýl románu, jeho obraznosť, jednak celý "scenár". Uveríte mi, ak si ho prečítate, no možno nebudete musieť. Keďže nielen Európu, ale aj Ameriku v posledných rokoch dobyl žáner severskej krimi, na čele s preslávenou trilógiou Millennium od Stiega Larssona, azda sa v najbližších rokoch dočkáme aj sfilmovania Hypnotizéra (veď divácku horúčku treba dojiť, kým sa dá). Téma je to atraktívna, príbeh šokujúci a dávkovanie brutality viac než veľkorysé. Určite uspokojí aj fanúšikov jojkárskych Kriminovín.

Hypnóza je dodnes pre väčšinu z nás záhadným a fascinujúcim javom. Ako píšu autori v úvode knihy: Dnes sa vedecky preukázalo, že takmer všetkých ľudí možno hypnotizovať, názory na využiteľnosť, spoľahlivosť a nebezpečnosť hypnózy sa však neustále menia. ... Čisto technicky je jednoduché uviesť človeka do stavu hypnózy, ťažké je kontrolovať jej priebeh, viesť pacienta, analyzovať a využiť výsledky. Naozaj ovládať hlbokú hypnózu sa dá iba vďaka veľkým skúsenostiam a dispozíciám. Na celom svete nie je viac než len hŕstka skutočných odborníkov na hypnózu s lekárskou kompetenciou.

To je pech. Zdá sa, že ku kvalifikovanému hypnotizérovi sa tak skoro nedostanem. No podľa toho, čo sa dočítate v tejto knihe, je šťastím nikdy žiadneho nepotrebovať...


Obloha černie

Erik Maria Bark zo švédskeho Štokholmu má pôvabnú manželku, hemofilického štrnásťročného syna a pracuje ako traumatológ. Uprostred noci ho vytiahne z postele kriminálny inšpektor Joona Linna, aby prišiel do nemocnice konzultovať obeť tragickej udalosti. Je ňou pätnásťročný Josef Ek, jediný preživší brutálneho vražedného útoku na jeho rodinu.
Fakty sú takéto: 1. je pravdepodobné, že chlapec videl vraha, 2. útok bol očividne zameraný na celú rodinu Ekovcov, 3. posledným zostávajúcim členom je staršia sestra Evelyn, ktorá v tom čase nebola doma, 4. existuje dôvodné podozrenie, že vrah pôjde za ňou, aby dokončil svoju "prácu".
Týmito argumentami vyvinie Joona Linna tlak na Barka, ktorý bol v minulosti profesionálnym hypnotizérom, kým s praxou nesekol pred desiatimi rokmi. Dostane za úlohu zhypnotizovať komatózneho pacienta, aby sa predišlo ďalšiemu násiliu.
Ako sa však ukáže v hypnóze, Josef Ek vraždiacu príšeru nevidel, pretože ňou bol on sám. Čo neskôr potvrdí aj jeho sestra, skrývajúca sa pred vlastným bratom a jeho zvrátenou sexuálnou psychózou.
Touto šokujúcou informáciou však celý kolotoč hororov iba začína...

Ticho pred búrkou

Okolo zhypnotizovania "úbohej bezbrannej obete masakry" sa strhne mediálny cirkus, hypnotizér Bark je stredobodom nežiadúcej pozornosti, Josef Ek utečie z nemocnice spred nosa zaskočených policajtov, v dôsledku čoho začnú umierať nevinní ľudia a Erikovho syna Benjamina unesú... Pekný guláš.
Vyzerá to tak, že kriminálna polícia je zmätenejšia než predtým, hlavní protagonisti kopia chybu na chybu, každý pátra na vlastnú päsť a všetko sa ešte viac komplikuje s postupným odhaľovaním udalostí z Barkovej minulosti. Konkrétne spomienok, ktoré v sebe zatlačil riadne hlboko, čo tragicky zdržiava jeho uvedomovanie si súvislostí, na ktorých závisí život vážne chorého Benjamina. Okrem neproduktívnych konfliktov s manželkou Siskou jeho reakčný čas na podstatné detaily znižuje aj neustále napchávanie sa oblbovákmi, na ktorých je závislý.
Napokon sa títo kostlivci z Barkovej skrine k čitateľovi dostanú v podobe najzaujímavejšej časti knihy - retrospektívnom rozprávaní o terapeutickej skupine, ktorej členov liečil pomocou hypnózy Erik Maria Bark pred osudnými desiatimi rokmi.
Kriminálny príbeh tak dostane ďalší rozmer. Odrazu riešime naraz dva problémy, ktoré sa rozkošatievajú do neočakávaných smerov, presne podľa zákona schválnosti a blbej náhody. I keď sa dej ďalej komplikuje, zároveň sa viacero vecí vyjasnilo, čo je zase ideálny čas, aby mohlo konečne nastať...

Rozpútané peklo

Kocky sú hodené, už vieme, čo sme nevedeli a ktorou cestou sa bude uberať pátranie, bohužiaľ naďalej škaredo rozdrobené vďaka neschopnosti hlavných postáv efektívne komunikovať!
Avšak vedieť o psychopatickom vrahovi, že je psychopatický vrah nestačí. Kým nebude zajatý alebo mŕtvy, šialených nápadov a túžby po pomste sa nezbaví. Nehovoriac o tom, že tieto exempláre máme teraz dva - rovnako vyšinuté, zákerné i prefíkané.
Kniha je čoraz napínavejšia a k vrcholu speje pomerne plynulou gradáciou a skladaním mozaiky do uceleného obrazu poskytujúceho odpovede na otázky ako a hlavne prečo.
Na scéne preberá hlavnú rolu násilie, ďalšie vraždy nevinných ľudí a celkový chaos. Každá minúta zaváži, no čitateľa i zúfalých rodičov neustále niečo zdržiava. Nervy praskajú, slzy tečú... a tej škandinávskej snehovej idylke stále chýba kus poriadne horúcich vášní, buchnutie po stole, hysterický záchvat, trochu vybitia toho príšerného množstva nahromadenej negatívnej energie.
Joona Linna je počas celej knihy tak strašne cool, že pôsobí ako komiksový hrdina. A manželia Barkovci vedia vášeň vyjadriť len v jalových partnerských hádkach a mimomanželskom sexe. Ináč sú tiež absurdne studení i nešikovní.
Možno sa vám z toho všetkého zatočí hlava a v istom momente si budete želať, aby to už skončilo. Aj tak poznáte výsledok - všetci ho poznajú a vopred vycítia, že táto kniha musí skončiť "dobre" - a už nemáte chuť to celé predlžovať. Ešte však zostáva jedna dlhá finálová scéna, pôsobiaca ako divoká zmes tínedžerskej vyvražďovačky a Aktov X.
Potom už len uvoľňujúci výdych a melancholický koniec.

Áno alebo nie?

Určite si prečítajte Hypnotizéra, ak ste čítali všetkých Danov Brownov a zaujímajú na vašej poličke čestné miesto medzi knihami, ktoré "zmenili váš život". Tento román je divoká jazda pre milovníkov drsných trilerov "so záhadou". Nezáleží na tom, či považujete za väčšie mystérium tajomstvo potláčania spomienok a hypnózy alebo rodinné putá Márie Magdalény.
Hypnotizér vás strhne, uchváti, pohltí a zlupnete ho ako malinu. Ešte po otočení poslednej strany budete chvíľu zrýchlene dýchať s naširoko otvorenými očami a na niektoré scény nezabudnete poriadne dlho.

Ja osobne som na tom bola trošku horšie a výhrad voči štýlu autorského páru Ahndorilovcov sa nazbieralo požehnane. Spomínala som už na začiatku filmovosť. Bohužiaľ nielen v tom pozitívnom zmysle slova, keď spisovateľ dokáže scény opísať tak živo, až ich vidíte ako na filmovom plátne.
Tu sa autorom podarilo natlačiť do literárnej podoby aj tie črty, ktoré sú vlastné filmovému médiu a podľa mňa je bláznovstvo tlačiť ich do podoby, v ktorej nie sú prirodzené.

Klapka... akcia!

Keď vo filme kamera švenkuje okolo hlavného hrdinu vychádzajúceho z budovy a nastupujúceho do auta, divák si všimne okolité prostredie a zaregistruje množstvo drobností - zaberie to však iba pár sekúnd, vzápätí hrdina nastúpi, naštartuje a odíde. Strih na auto ubiehajúce ulicami a potom krajinou.
Ale keď sa rozhodnete, že takýto ucelený vizuálny vnem dosiahnete tým, že ho celý opíšete na papieri - od snehovej brečky po semafory a názvy ulíc - nastáva problém. Začnete totiž čitateľa otravovať. Zo začiatku je to mätúce, pretože nevie, čo z toho je dôležité. Čoskoro zistí, že takmer nič - všetko sú to len opisy okolia, únavné a neuveriteľne rozčuľujúce, keď priam notoricky spomaľujú dej.
Takže čitateľ zvolí metódu "preskoč odsek". Čo je horšie, občas tento balast v sebe skryje niečo naozaj relevantné. Napríklad špinavé nohy pacienta v kóme, ktoré skúsený kriminalista nepochopiteľne prehliadne.

Lars + Kepler ;-)
foto © Lars Eivind
Ale čo si pomôžete v trileri od dvoch šikovných spisovateľov - všetko je tu pripodobnené perfektne vypočítanému hollywoodskemu trileru - od brutality, explicitných opisov, cez spomínané "slovné snímanie okolia", banálne chyby hlavných postáv, za ktoré by ste ich najradšej zbili do modra, ktoré na druhej strane nemôžu chýbať, inak by sa prípad vyriešil príliš skoro (veď nebyť Linnovej ignorancie špinavých nôh, Barkovho dopovania sa liekmi, ťarbavosti polície či švédskeho zvyku nedvíhať mobilný telefón v najkritickejších chvíľach... o čom by bolo tých 400 strán?)... až po ten teatrálny záver na zamrznutom jazere.

Hypnotizujem, hypnotizuješ, hypnotizujeme

Manželia Ahndorilovci ešte asi nedospeli tak ďaleko, aby mali dobrých známych vo filmovom priemysle, tak namiesto scenára museli najskôr napísať knihu a dúfať, že z nej bude bestseller. Teraz môžu dúfať, že ju niekto vezme, adaptuje a vytrieska na ziskoch aspoň dvojnásobok rozpočtu. V konečnom dôsledku to aj tak imidžovo vychádza lepšie, ak vznikne film podľa známej knihy, duplom keď ide o Európanov.
Zo srdca im to želám, lebo myslím, že Hypnotizér bude na filmovom plátne či televíznej obrazovke predsa len o niečo lepší ako bol na papieri ;-)

UPDATE: Tento vývoj asi nebolo ťažké predvídať a sfilmovaný Hypnotizér skutočne vznikol v roku 2012 vo Švédsku. Režíroval ho slávny Lasse Hallström, ale v jeho filmografii zaplavenej skvele hodnotenými dielami to vytiahol iba na priemer. Ak mám byť úprimná, myslím, že vám radšej odporučím tie dve hodiny, než 400 strán (hoci som film ohodnotila iba dvoma hviezdičkami z piatich, stále to bola menšia strata času ako román).






Lars Kepler: Hypnotizér (Ikar, 2010)






Súvisiace:
Stieg Larsson a jeho dievča, ktoré mu dobylo svet
Jo Nesbø: Lovci mozgov
Matti Rönkä: Muž s tvárou zabijaka
Akty X - chceme ešte uveriť?
Najislandskejšia islandská detektívka
Arnaldur Indriðason: Hrob v ledovci

10 komentárov:

  1. Zhodnotené dobre, dojmy takmer totožné. Čo mi možno prekáža na tejto recke je prílišná priamočiarosť v obsahovej casti. Sú v nej takmer vsetky kľučové zvraty knihy. Suhlasim, že to možno tak vnímam iba ja, pretože som knihu čítala, ale upiecť tortu podla receptu je omnoho lahsie ako z ochutnavaciek vydedukovať zlozenie - a to by malo byt carom detektíviek. Aj ked suhlasim - toto je skor triler :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Áno, asi veľa spoilerujem. Ale v podstate som zašla len do necelej polovice knihy, nie? Na prvých 100 stranách sa jedna časť vyrieši, ale až potom začína ozajstná akcia, jadro príbehu. A fičí viac-menej konštantnou rýchlosťou až do konca. Zostáva ešte hromada vecí, o ktoré som schválne ani nezavadila - a verím, že čitatelia obľubujúci trilery tých pár spoilerov prežijú aj zabudnú a knihu prečítajú spokojne :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Necital, asi by to preletelo niekde pod mojim radarom (kurnik,ved knih je tolko,kto to ma vsetko sledovat??) - ale po tejto recenzii aspon viem, co budem robit ked pride vyplata :)
    draculin

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Skutočne to znie ako pravý Hollywoodsky trhák :) zdá sa, že tej knihe naozaj nič nechýba. Ja osobne som tú recenziu zhltla a bolo mi ľúto, že si nevyzradila viac :)) ale príjemne ma to navnadilo.

    Browna som prečítala akurát toho prvého, da vinciho kód, ostatných som čítať odmietla aj napriek odporúčaniam všetkých aké je to "cool a skvelé" - mne sa to Brownove namotávanie videlo niekedy až príliš samoúčelné, človek sa po dočítaní jeho knihy cíti ako vyžmýkaný a tak trochu... podvedený. Aspoň moje pocity. Vždy, keď si spomeniem na Browna, napadne mi "Nie je všetko zlato, čo sa blyští", nechápem prečo a toto spojenie ma dosť rozčuľuje, ale nemôžem si pomôcť :)

    Amen tma :))

    OdpovedaťOdstrániť
  5. no ja zasa po precitani recenzie viem, ze o tuto knihu nezakopnem.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Riddick :) Namotala, namotala. Spolu s Durom Cervenakom tvorite moj osobny recenzentsky tim,kedze mi furt triafate do vkusu. Akurat som si vsimol dole v knihkupku, ze maju Simmonsove Hladove hry..k tomu este Brasyl, takze napor na ucet to bude poriadny :)

    A suhlasim s Jennkou, ohladom Browna. Nie, nepisal zle, ale bolo to podla sablony, ze jeho knihy by kludne mohli sluzit ako ucebne pomocky "bestselleroidneho pisanka". Hypnotizer bude snad lepsi.
    draculin

    OdpovedaťOdstrániť
  7. draculin: no veru, neviem ci bude lepší. Je to z jedneho suda kapusty. Aj ked korenia sa neujde vzdy rovnako vsade :) Ale ako sa vravi: proti gustu ziaden disputat!

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Páči sa mi, že sa tu viacerí zhodneme v názore na Dana Browna. Mám s ním rovnakú skúsenosť ako Jennka - ibaže to boli Anjeli a démoni, ktorých som dostala na Vianoce, prečítala síce na jeden dúšok, ale už počas čítania som cítila, že ide o perfektný remeselný výrobok, ale pre mňa nič viac.
    Žiadna trvalá hodnota ani duchovný prínos. Odvtedy som nečítala od neho nič, film Da Vinciho kód som si pozrela a Dan Brown v mojom živote nijako zásadne nechýba :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Toš, tak ja neviem :) V tomto som asi poriadne prizemny, ale vacsinou naozaj od knihy neocakavam nijaky hlboky dusevny zazitok a prinos. Pokial kniha funguje ako csetovna kancelaria "Ine zazitky", tak som v zasade spokojny.
    Tu musim priznat, ze Brown to vcelku dobre zvladal. Akurat nebol nijaky super-extra-mega-uber luben. V podstate je na takej istej urovni ako stovka inych autorov, ktorych knihy sa predavaju vo vypredaji za dve evri..akurat tamti nemali tak dokonaly marketing a agenta, ktory by doporucil rypnutie do Vatikanu. Dan Brown je ako hamburger predavany ako argentinsky steak :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).