Akty X - chceme ešte uveriť?

 
alebo ako mi kniha zruinovala aj tak priemerný film

Nabudúce si trikrát rozmyslím, či ešte budem čítať čokoľvek napísané podľa scenára k filmu. Navyše k priemernému filmu, márne sa snažiacemu podojiť dávno vysušené vemeno legendy menom Akty X.
Pripravte sa na recenziu aká tu dlho nebola - ideme drbať!


Akty X sa stali kultovou záležitosťou okamžite ako uzreli svetlo sveta. Mimo USA ich povesť dokonca predchádzala. Pamätám si, keď na Slovensku začínali, bola to doslova hystéria. Unikla som jej iba preto, že som ich presne z tohto dôvodu bojkotovala (a využívala trochu samoty a ticha na internátnej izbe, keď sa všetky baby natlačili do klubovne s televízorom - a aspoň na hodinu bol na poschodí kľud). Neskôr som mala čas začať sa o Muldera a Scullyovú pozvoľna zaujímať, trochu im symbolicky oňuchať zadky a až potom si ich pustiť k telu, nájsť v nich to paranormálne čaro. Ktoré nepochybne majú. To musí uznať každý z mojej generácie prelomu 70. a 80. rokov, ak práve neležal v kóme.

Dvojku Strašidelný Mulder a netýkavka Scullyová si však obľúbilo omnoho viac divákov a Akty X sú kultom dodnes. No teraz je to preto, že už dozreli ako víno. Zažili si svoje fanúšikovské šialenstvo, z hlavných predstaviteľov urobili hviezdy konca milénia, vyvolali renesanciu paranormálnych javov v popkultúre a určite aj zdvihli predaj tričiek s logom FBI - jednoducho vyťažili sami zo seba maximum. 

No aj kult je pravým kultom až vtedy, keď prežije isté obdobie, masy si ho prestanú všímať, on sa odprace zo stredného prúdu a stane sa vecou vyhranenej skupiny geekov, ktorí sú naďalej schopní chápať narážky naň, mať ho doma nahratý na kazetách a kúpiť si zberateľskú DVD edíciu...
To je presne ten čas, kedy treba nechať kult najtvrdším fanúšikom a nerušiť pokoj jeho honosnej hrobky. Obdivovatelia ju naďalej budú milovať, no pre davy je už príliš ďaleko od turistického chodníčka. To je pravidlo, ktoré v roku 2008 Hollywood porušil a desať rokov po najväčšom úspechu vytiahol nie práve šťastnú kartu seriálu, ktorý mal zlaté časy masovej obľuby dávno za sebou.
Zaklincovali to biednym scenárom takmer úplne prostým čohokoľvek paranormálneho alebo mysteriózneho. Nedostavili sa mimozemšťania, nechutní mutanti ani nebezpeční telepati. Dokonca ani žiadna supertajná organizácia stojaca mimo všetkých amerických vládnych agentúr. Trocha zvráteností a zopár strašidelných Rusov nevyváži primálo mŕtvol, v seriáli sme si zvykli na onakvejšie incidenty. Navyše sa tu brnká na city detskou témou. Takže z bývalých Aktov X plných tajomstiev a konšpirácií zostal iba priemerný kriminálny thriller vhodný pre nočné televízne vysielanie. Radšej ani nezačnem rozoberať, že si tú námahu mohli filmári ušetriť. 

Verím, že pokiaľ ide o pozadie filmu i fenoménu, teraz si už rozumieme, tak poďme na tú knihu. 

Jej autor je vraj úspešný spisovateľ. Ak mám posudzovať podľa tohto zážitku, veľmi ma to prekvapuje. Lebo toto nevolám písanie. S prepáčením, ale takúto "knihu" napíšem aj ja, ak mi za ňu niekto dobre zaplatí. Dajte mi do ruky scenár, zoberte ma na nakrúcanie, kde dostanem aj konzultanta - a "vyrobím" vám román ako lusk. Alebo ho vyrobíte vy. Chce to len obstojnú slovnú zásobu a zoznam použitých značiek áut. Pomoc budete potrebovať iba v prípade, že ste farboslepý. Väčšinu vaty totiž zaobstarajú opisy prichádzajúcich alebo parkujúcich Fordov  (sponzor autorského honoráru vám bude jasný už v druhej kapitole) a oblečenia postáv, najčastejšie Scullyovej. Nanešťastie Maxa Allana Collinsa, ja som ten typ čitateľa, ktorého dráždia aj menej zbytočné opisy (viď turistickí sprievodcovia v románoch DuKE Fabiana). Takže keď všetky kapitoly začínali vládnymi tereňákmi a Scullyovej kabátom a blúzkou, skoro som liezla po stene! Koho sakra zaujíma, aký Ford uháňa po zasneženej ceste a že v piatej nemocničnej scéne má piaty krát Dana na sebe biely lekársky plášť? A čo by si mala obliecť, havajskú sukničku z tŕstia?!?

Celý román smrdí rýchlym remeslom a chýba mu dotyk ozajstného autorského snaženia, tej iskry, ktorú dobrá kniha má a z ktorej cítite, že spisovateľ ju písal pre čitateľov, pre jej pointu a napokon aj pre seba - no nie na objednávku. Výsledok potom vyzerá tak, že text je len sledom podrobne opisovaných scén, príliš rozpitvávaných replík protagonistov a klišovitých fráz. Nehledě na ostrá slova zůstávali dál párem, haštěřili se, jak to dokážou jen ti, kdo jsou spolu navěky. Och, aké romantické.
No a o štylistických perlách ako zo slohovej práce stredoškoláka ani nevravím. Jeden príklad za všetky: Otočil se a ve dveřích spatřil ženu, kterou miloval. V hnědém svetru a sukni poskytovala příjemný pohled. Ach a jaj!

Obsah knihy, ktorá vznikla podľa filmu odbijem stručne: za podozrivých okolností zmizla agentka FBI a na jej nájdenie je ustanovený špeciálny tím. Jeho šéfka si na konzultáciu prizve dvoch čudákov. Bývalého pedofilného kňaza, ktorý má vízie a bývalého agenta Foxa Muldera. V ľade sa nájdu časti ľudských tiel. Scullyová bojuje o život malého katolíckeho rakovinára. Potom zmizne ešte jedna žena a okruh podozrivých sa zužuje. V dramatickom finále, do ktorého sa samozrejme Mulder zamotá osobne a ocitne sa v ohrození života, je odhalený brloh partie ruských magorov, ktorá skúša transplantovať ľudskú hlavu na nové telo. Fuj, tí úchylní Rusáci!

Pokiaľ ide o hlavných aktérov, dozvieme sa o nich, že už dávnejšie nepracujú pre FBI, Scullyová fachčí pre cirkevnú nemocnicu a Mulder sedí doma na zadku a vystrihuje si noviny. V čase medzi poslednou sezónou seriálu a týmto filmom konečne zistili, že sa navzájom žerú, vzali sa, mali dieťa a... a teraz žiadne dieťa nemajú, podľa knihy sa vraj stále ľúbia, podľa filmu to tak jednoznačne nevyzerá... a naďalej sa medzi sebou oslovujú Mulder a Scullyová. Trapas.

A teraz najväčšia pecka! Držte si klobúky. 
Ktorí rodičia dajú svoje decko nenávratne adoptovať, keď majú manželskú krízu?! Okrem toho, že je to extrémne pritiahnuté za vlasy a popiera to všetko od zdravého rozumu cez pravdepodobnosť až po profily postáv... Scullyovej kresťanskú vieru, materinské pudy, vraj pretrvávajúcu lásku medzi nimi, americké hodnoty... UF! ...okrem toho všetkého je to kardinálna kravina.
To mi neuveríte, pokiaľ si to sami neprečítate:
Jejich syn. William. Během nebezpečného a napjatého období, kdy byli Scullyová a Mulder rozděleni, dali své dítě k adopci. Ať toho sebevíc litovali, nebylo cesty zpátky. (s. 59)
Po prečítaní týchto viet mi ovisla sánka. To ako boli rozdelení? Jeho uniesli na Mars a ju až na Pluto?! Potom sa síce dali znova dokopy, iba ich syn už mal akosi inú mamičku a ocka?! Preboha, kto toto vymyslel?!! 
Mimochodom, vo filme to na mňa pôsobilo úplne opačne. Že Mulderovcom dieťa zomrelo a preto je ich vzťah momentálne ani nie tak chladný, ako skôr hlboko melancholický a narušený prežitou tragédiou. Aspoň toto mi ako-tak pomáhalo dotvárať atmosféru filmu, udržať si tých zopár pozitívnych dojmov, ktorých som sa zubami-nechtami držala. Tiež som si myslela, že kvôli tomu sa Scullyová tak vášnivo venuje liečbe smrteľne chorých detí... 
Lenže táto kniha to všetko zničila štyrmi vetami. Naozaj neviem čo si mám myslieť. Alebo som neznalá "akto-iksovského" vesmíru, že mi niečo podstatné uniká??? Prosím poučte ma, ak som niekoho urazila.
V opačnom prípade buďte rozčúlení a pobúrení a nasratí so mnou. Lebo toto vyzerá ako sabotáž, nie pokus o nakrútenie dobrého filmu a duplom napísanie dobrej knihy. Akty X mám rada a ako kult ich uznávam, i keď nepatrím medzi odborníkov, ale za takéto niečo by som vešala za gule do prievanu... 

...napríklad aj krásavca menom Max Allan Collins. Na fotke vyzerá ako nevlastný brat Eltona Johna a volá sa mäkkúčko ako zajačik Azuritko. Podľa medailóniku na záložke je šokujúce, že pri zvuku jeho mena neupadáme všetci do mdlôb. Spisovateľ, scenárista, nezávislý producent, autor historických dobrodružných románov aj komiksov, nominovaný, ocenený, autor predlohy k oskarovému Road to Perdition, atď. atď. 
Len škoda, že nenapísal aj scenár k týmto filmovým Aktom X, možno by bol lepší. A potom by aj knihu podľa scenára napísal niekto iný, čo tiež mohlo dopadnúť inak. Lebo kvalitné spisovateľské remeslo môže ospravedlniť brakový obsah, ale zlé remeslo pokazí aj tú najvznešenejšiu myšlienku. 
Verím, že so mnou budete súhlasiť aj bez obvinenia z literárneho snobizmu. Ak je niečo dobre napísané, s chuťou si prečítam aj brakový román - v opačnom prípade je mi jedno, akého velikána mám pred sebou. 

Pri knihe Akta X: Chci uvěřit by bolo dobré spracovanie dvojnásobne žiadúce, keďže sa nejedná o žiadneho kandidáta na Nobelovku, ale "iba" o román z kategórie takzvaných "media tie-ins", voľne preložiteľných ako "namotávačov". Presne ako wikipedia píše, tieto namotávače sú primárne určené na vytváranie doplnkových ziskov z konkrétneho produktu a na jeho ďalšie zviditeľnenie.
Produktom je v tomto prípade film a kniha podľa neho je vlastne merchandising. Asi je vám  jasné, že tento žáner u nás nevznikol :-)
Nuž, Max Allan Collins je jedným z najznámejších autorov chŕliacich namotávače a aj spoluzakladateľom ich materskej organizácie, The International Association of Media Tie-in Writers. Úžasné, na čo všetko existujú v USA asociácie, aby mohli proklamovať pocit vlastnej dôležitosti. Na svojej stránke sa členovia združenia chvália, že predávajú milióny výtlačkov a druhým dychom sa sťažujú na podceňovanie ich práce. 

Ak mám byť úprimná, v prípade knižného spracovania (dúfajme) posledného filmu z Aktov X majú čitatelia na nespokojnosť pádny dôvod. 


Max Allan Collins: Akta X: Chci uvěřit (Baronet, 2008)


Súvisiace: 
Lars Kepler: Hypnotizér (severská krimi, ktorá mi Akty X chcej-nechcej pripomínala:-)
Sme deštruktívni a nezmeníme sa (aj o filme Deň, keď sa zastavila Zem) 
Plastikový svět (dôkaz, že aj braková literatúra sa dá napísať výborne)
Pozor na žihadlá (ďalší dôkaz, že aj otrepaná téma z pera filmára sa môže dobre čítať)
Trpaslíci (o tom, že dokonca aj na objednávku a remeselne sa dá stvoriť dobrá fantasy)
...a s ďalšími dôkazmi ste sa určite stretli aj sami :-)