Google+ Riddick's Realm: Dušan D. Fabian: Pestis Draconum

15 júna 2009

Dušan D. Fabian: Pestis Draconum

Vystrelil zo strechy ako šíp. Ale len preto, aby sa vzápätí mohol znova obrátiť, strmhlav na ňu zaútočiť a premeniť ju na ruiny.
Aj s hodinami, samozrejme.
Akonáhle trúbenie utíchlo, sám zaryčal tak hlasno, že ho muselo byť počuť až v Žiari nad Hronom, zatrepal krídlami a vyrazil, podobne ako včera večer, smerom na Sitno. Hnev ho však stále neopúšťal. Cestou sa splašene vrhal na ľudské obydlia, ničil ich strechy a namosúrene na ne pľuval oheň.
Trojica na Kalvárii len zdesene hľadela za jeho vzďaľujúcim sa chvostom a dlho sa nevládala zmôcť na slovo.
Ticho napokon prerušil doktor Michalko.
"Tak toto asi neutajíme, dievčence..." povedal a nechal kameru pomaly klesnúť k boku.
(Dušan D. Fabian: Pestis Draconum, s. 27)



Začala som jednou milou ukážkou z knihy a hneď v úvode rozprášim chválu, aby som vopred odčinila drsnú kritiku, ktorou plánujem autora počastovať hneď potom.

Takže Pestis Draconum je ako román mladého slovenského autora píšuceho fantasy a horor samozrejme úplne skvelý :-) Dokonca unikátny a pomerne originálny, ak vezmeme do úvahy, že autorova tvorba sa odohráva v súčasnosti a vychádza s aktuálnych reálií. Fantastika aplikovaná na súčasné Slovensko je predsa len úzkoprofilový tovar. Väčšina našich poviedkárov i spisovateľov sa venuje klasickejším podobám historickej fantasy, futuristickej sci-fi alebo alternatívneho bezčasia.
Ale Dušan "Duke" Fabian si vybral to, čo poznáme každý najlepšie - súčasnosť - a ide mu to s ňou veľmi dobre.
A keď si odmyslíme, že slovenské vydanie Pestis Draconum sa hemží preklepmi a v podstate to nie je ničím prevratné dielo ponúkajúce revolučné myšlienky či bezprecedentne dokonalý štýl, potom s kľudným svedomím môžeme zhodnotiť, že zároveň ide o čítavý, napínavý a príjemne oddychový zážitok zo známeho prostredia. Jedným slovom fajn čítanie, ktorému kraľuje - opäť vzhľadom na okolnosti, že máme pred sebou talentovaného spisovateľa, ale nie je to Gaiman - majstrovsky zvládnuté finále v závere knihy.
Práve konečné vyvrcholenie mi vlialo novú krv do žíl, keď už som Pestis nedočkavo doklepávala, unavená zaplietaním deja v druhej polovici knihy. V ňom autor v akčných sekvenciách pospájal posledné neukončené nitky príbehu, vytiahol i zbúral niekoľko žánrových klišé, oba druhy šikovne využil vo svoj prospech a celý ten cirkus Humberto plynule ukočíroval až k záverečnej ďakovačke.
Teda takto analyticko-syntenticky si to pamätám ja :-)

Lenže... lenže druhý román talentovaného Košičana má s tým prvým (Invocatio Elementalium) spoločné viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. A nie sú to iba rovnaké postavy, bohužiaľ...

Pokým v Invocatio Elementalium sa bojovalo proti mocou posadnutému Azízovi, túžiacemu vyvolávať temných elementálov a zachraňovala sa obeť ohnivého démona, v Pestis Draconum sa likviduje obrovský drak a zachraňuje obeť medzidruhovej lásky. Takže opäť tu máme základnú schému boja i ochrany, k tomu zopár tajomstiev, detektívne pátranie, rovnakú bandu frajerov a skoro rovnako nebezpečnú hrozbu. Súvislostí s predchádzajúcim príbehom habadej.

To, že je Pestis voľným pokračovaním Invocatia, je absolútne v poriadku.

Ide o druhý rozsiahlejší príbeh venovaný magickým dobrodružstvám košickej skupiny Zasvätených, s doktorom Michalkom na čele, Tamarou Bernáthovou v závese, Braňom Hrdinom pri notebooku a Dávidom Ábelom ako posledným prírastkom.
Práve Dávid bol ústrednou postavou prvého románu a v čase pokračovania je už o niekoľko rokov starší, skúsenejší a naučil sa trúsiť rovnaké suché vtipy, ako jeho kolegovia. Z obete a zelenáča sa stal ostrieľaný macher. Oveľa viac, než že absolvoval neúspešný milenecký vzťah s ukážkovou "Tamarou Croft", sa o jeho živote medzi dvoma knihami nedozvieme.
Na pitvanie súkromia však nieto času, na rade je opäť akcia, mágia a mytológia. Aj to je celkom v poriadku, Fabian nepatrí k filozofujúcej vetve fantastiky a chce čitateľov predovšetkým baviť. Okrem rozvinutého pozadia príbehov a menej či viac podrobného nahliadania do osudov svojich postáv nejde príliš hlboko. Čím pravdaže nenaznačujem nič negatívne, práve naopak - ak sa autor silí do neprirodzenej pózy, obvykle to končí fiaskom - ale Duke vie veľmi dobre, kde sú jeho kvality. Vo svojom veku má ešte more času, aby ich ďalej vybrusoval :-)

Menej v poriadku je môj dojem, že sa od Invocatia vlastne nič nezmenilo a okrem nových kulís je všetko po starom. Chýbala mi inovácia, posun, vzrušenie z objavovania nového diela, aj keď spracovanie motívu dračej zhuby bolo zaujímavé. So sklamaním som zisťovala, že sa opakujú nielen motívy, ale aj neduhy, ktoré som autorovi vyčítala už v starej recenzii Invocatia - aj keď uznávam, že v menšej miere! Niekedy neprirodzené dialógy a silený slovný humor, priveľa vysvetľovania (autor ešte stále spotrebúva obrovský priestor na charakteristiku postáv, ktorým dá v románe len drobnú rolu, i keď sa mu očividne páčia) a hlavne opisy ciest v štýle itineráru pretekárov rely, ktoré ma privádzali takmer do zúrivosti.
Posúďte na príklade:
Na Hlavnej ulici sa najprv niekoľko krokov držala v tieni budov po jej pravom okraji, no potom zariskovala a prebehla krížom na jej protiľahlú stranu. Chytro obišla čerstvo natreté lavičky, prekročila koľajnice pre dobovú električku i cyklistickú cestičku, jediným skokom preskočila kamenné korýtko, ktoré o pár mesiacov naplní voda umelého potôčika, a zaradila sa do najvzdialenejšieho pásu chodníka, čiastočne krytého mladými stromčekmi. Tadiaľ ešte chvíľu pokračovala na juh.
(Dušan D. Fabian: Pestis Draconum, s. 77)


Prosím, ak je medzi vami niekto, kto rád číta v knihách podrobné opisy putovania hrdinov, ktoré nevynechajú kríčok, uličku, odbočku či prekliaty potôčik v neznámom meste, dajte mi vedieť. V opačnom prípade mi pomôžte spísať petíciu pre Dušana Fabiana, aby prestal vkladať do svojich románov zápisky z večerných prechádzok.
Lebo ja Košice, Poprad (v Invocatiu to bola Kodaň) ani ďalšie spomínané mestá nepoznám, takže ma autor mohol ulicu po ulici sprevádzať aj New Yorkom, Abú Dabí alebo bratislavskou Vrakuňou, a bolo by mi to rovnako platné. Ibačo sú tieto úseky deja náročné na vizualizáciu aj trpezlivosť. Pre nasledujúce generácie bude raz možno vzácnosťou putovať s Dukovými knihami v ruke a nostalgicky spomínať, že "namiesto tohto nákupného komplexu tu kedysi tiekol umelý potôčik", ale ja by som sa pri čítaní beletrie radšej sústredila na zaujímavejšie detaily, ako či v Košiciach majú koľajnice pre dobovú električku. Lebo ma to núti premýšľať, či sú tie dobové koľajnice niečím špecifické, či sú vedľa nich aj koľajnice pre súčasnú električku, či tie staré fungujú alebo si len tak ležia... a či to dočerta bude vôbec pre ďalší vývin udalostí nejako dôležité!?!

Ešte si trochu rýpnem do opakujúcich sa motívov - v prvej knihe sme mali Dávida, obeť útoku elementálnej bytosti a spolok Zasvätených, ktorý ho zachránil. V druhej máme malú čarodejnicu Eryxiu, ktorá je síce vďaka vynikajúco zvoleným vlastnostiam i smutnej životnej situácii ideálnou kandidátkou na Miss sympatia, ale zase je to obeť... Aj ona má magickú moc, a tak ako Dávid v Invocatiu, učí sa ju usmerňovať.
Potom tu máme mocného nepriateľa, ale to je OK, na niečom sa príbehy zakladať musia a boj dobra so zlom je stále populárny.
A máme tu Spolok zasvätených (alebo spolok Zasvätených, nikdy neviem). To sú geroji na slovo vzatí. Vždy sú free, cool a in, proste správni frikulíni. Občas robia chyby, občas musia hrať hlúpych a napriek svojim znalostiam prídu na niektoré veci neskôr ako čitateľ, keď je už takmer alebo úplne neskoro.
Zvyšuje to napätie a dobrodružná literatúra by sa bez tohto klišé nezaobišla - keby si hrdinovia všetko vopred premysleli, nebolo by predsa dobrodružstvo.
Navyše Zasvätení sú permanentne v strese a stále sa pohybujú z miesta na miesto v oktávkach alebo volvách - záleží na ich postavení. Lara Tamara Croft má samozrejme to Volvo ;-) Takže kým sa nám to tu všetko melie ako v práčke, čarodejník Dávid s mozgom Braňom jazdia po Slovensku a zháňajú Dračiu zhubu.
Takmer všetko toto s trochu pomiešanými úlohami sme mali aj v Invocatiu. I keď z globálneho hľadiska šablónovitosť nemôžem Dušanovi Fabianovi vyčítať - veď sa len pozrime na Dana Browna a iných bestselleristov...

Hlavní šéfovia aj so štábom sa striedavo pokúšajú udržať draka pod zemou a nechať sa spáliť jeho feferónkovým dychom. Myšlienka nájsť vinníka dračieho znovuzrodenia sa objaví na začiatku románu a nadlho sa vytratí. Malá Eryxia uteká pred rodičmi aj zlým starcom a pomaly nás pripravuje na odhalenie svojej úlohy v dračej adventúre. Ono z praktického hľadiska je nutnosť privedenia tejto postavy na scénu diskutabilná, ale pohnútky autora sú pochopiteľné. S najväčšou pravdepodobnosťou nechcel dievča použiť iba na spestrenie príbehu, ale skôr predstaviť novú hrdinku, s ktorou má ďalšie plány. V závere to rozhodne naznačuje.
Všetko sa to nakoniec zíde v lese pri Banskej Štiavnici, aby sa - tak ako v Invocatiu - mohlo odohrať veľké finále. Ale o tom som už hovorila na začiatku.

Takže kruh sa uzavrel a na záver len jedno múdre konštatovanie - tak ako správny kritik, ani správny čitateľ nesmie zabúdať, že kritika je vec veľmi neobjektívna, lebo je založená na subjektívnych dojmoch :-)

Napriek drobným nedostatkom je Pestis Draconum (vyd. Artis Omnis, 2008) určite knihou, ktorú by si správny slovenský čitateľ fantastiky mal prečítať. Za necelých 8 € v Brlohu vás na mizinu neprivedie.


Súvisiace články:
- takto som hodnotila prvú časť prvého románu DuKe Fabiana Invocatio Elementalium
- a takto tri tretiny, keď kniha vychádzala na pokračovanie vo Fantázii

25 komentárov:

  1. Musím protirečiť!
    Recenzia je kvalitná a kniha tiež!
    Ale práve tieto momenty - prekliate kolajnice, či umelý potôčik mi hovoria, že postava tam naozaj je. Ľutujem, že nepoznáš Košice, Poprad alebo Banskú Štiavnicu?/Kremnicu? ale napríklad ja som z Popradu a po prečítaní knihy som s aocitol an mieste kde sa odohráva, kd emali stáť postavy a bol to skvelý pocit! Pretože som dané miesto poznal z knihy, nie z opisov, ale z atmosféry, ktorú vytvárali práve tieto opisy.
    čo yb som však trošku vyčítal, je jemná podobnosť Nočnej hliadke. Ale v druhom diely som ju necítil skoro vôbec.
    Btw, tento žáner sa volá mestské fantazy, ak si to enspomenula...tak sa mi zdá.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Na úvod ďakujem za pochvalu recenzie.
    K prvej pripomienke môžem len dodať, že ma teší aj opačný názor, ale zároveň si naďalej zastávam ten svoj.
    Podopriem si ho napríklad argumentom, že autor píše svoje knihy, aby sa čítali. Aby ich čítalo čo najviac ľudí. Aspoň predpokladám, že to patrí medzi jeho zámery (a medzi vydavateľove duplom). Lenže "čo najviac ľudí" nepochádza predsa z Popradu, Košíc... alebo Kodane. Takže je síce škoda, že tieto mestá nepoznám vôbec a ANI NATOĽKO, aby som sa dokázala orientovať podľa popisu v ich uliciach a vybaviť si ešte aj nejakú atmosféru, ale je to TAK. Nechcem tým povedať nič viac, len že ľudí ako ty a Dušan asi veľa nebude. Keby sme hoc aj spočítali všetkých mladých + dospelých obyvateľov jednotlivých miest (navyše je ošemetné považovať ich všetkých za znalcov všetkých podrobne opisovaných miest) a popremýšľali, koľkí z nich čítajú slovenskú fantastiku a ešte konkrétne ulice konkrétnych miest majú spojené s určitou atmosférou, dostaneme sa k číslu, ktoré NEVERÍM, že by sme mohli nazvať väčšinou čitateľov alebo aspoň signifikantnou skupinou... Oukej, samozrejme ani to neznamená, že by sa autor mal podriaďovať želaniam väčšiny - veď to by potom všetci písali ako Brown a Steelová... Ale pre mňa to znamená, že tieto opisy na základe jednak svojej neznalosti a jednak svojho vkusu môžem považovať za detaily zaberajúce priveľa miesta, ktoré ma otravujú :-) Keby som chcela byť úplne hnusná a aplikovala na to zásady pána Stephena Kinga, poviem dokonca, že ide o veľa zbytočných slov, ktoré treba proste vyškrtať. Samozrejme to už preháňam, ale diskutujeme :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. riddick, ja si myslim, ze s tymi opismi nemas pravdu. nie ze niekto, medzi citatelmi fantasy je hora ludi, ktori radi citaju o kazdom kroku postavy, o kazdom detaili na chrame, co knihy zvacsuje... a oni maju pocit, ze si dobre pocitali. Viem, ze tebe, ani mne sa to nepaci, no zase nemozme svoj vkus kazat vsetkym. Liezlo mi na nervy, kolko Brown ci Tolkien vsetko opisovali... no ich skalni fanusikovia toto do velkej miery ocenuju. Roger

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Roger, kde je pravda? Bavíme sa o pravde alebo názoroch? V druhej časti komentáru sám potvrdzuješ, že pravda v tomto prípade neexistuje - píšeš, že čo tebe lezie na nervy, to skalní fanúšikovia oceňujú. A kde som napísala, že ja mám pravdu a niekomu svoj vkus vnucujem???

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Nevravim, ze vnucujes. Ale ked napr. pises o Kingovych zasadach, tak uz isdes na tenku podu vseobecnych... nie pravd, ale pravidiel pisania. A ja nemam piocit, ze by ich Dusan porusoval
    A v tom, ze autor pise pre co najviac ludi, ti nie su z Kosic a tak.... - tak vlastne ty tlacis jemu, aby pisal tak, aby mu to vsetci zrali. Potom sice napises, ze nejde o Steelovu, ale vlastne to od neho chces. Zase Roger :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ale Roger... ty zase čítaš presne to a takým spôsobom, ako ti vyhovuje. Nič nikomu nevnucujem. Všetko som to písala zo subjektívneho pohľadu, tak sa lepšie pozri a neútoč na mňa. O tom predsa nie je diskusia - aspoň nie tu, už nie sme na SMEčku.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. 1. Rid, vykasli sa na SME, ja vzdy disdkutujem rovnako, fakt mi je jedno kde. 2. Kazdy cita tak, ako mu vyhovuje. 3. vsak som ti napisal, ze mozes mat pohlad, aky chces. ale mozem s nim nesuhlasit, nie? preco to beries ako utocenie? som si myslel, ze taketo pocity musia cloveku po tom mnozstve diskusii uz prejst. R

    OdpovedaťOdstrániť
  8. A teraz k tej mestskej fantasy - nespomenula som to, lebo nepovažujem za nutné v recenzii spĺňať vopred dané parametre, ako napr. žánrové vymedzenie diela :-)
    Ale aj preto, lebo si pri čítaní Pestis Draconum (ani Invocatia Elementalium) som vôbec nemala pocit, že čítam mestskú fantasy.
    Z jednoduchého dôvodu. Isteže aj ten sa opiera o môj súkromný názor, ale môj súkromný názor je teda taký, že aby bola mestská fantasy mestkou fantasy, mala by sa týkať jedného konkrétneho mesta, ktoré samo o sebe v literárnom diele zohráva významnú úlohu. Mesto samo má byť pomyselne jednou z postáv. To vidím u Miévilla, u MacLeoda či Gaimana. V prípade Fabiana to môžu byť Košice, môže to byť Banská Štiavnica, ale pre mňa nie - ani raz som necítila puto, spojenie príbehu s mestom v takej miere, aby
    som to označila za mestskú fantasy. Čiastočne áno! Lebo fantastické žánre sa dnes viac ako kedykoľvek inokedy premiešavajú, kombinujú a stierajú vlastné hranice... Z tohto hľadiska Fabian píše čiastočne aj mestskú fantasy. No pre mňa zostáva naďalej predovšetkým súčasnou fantastikou, pardón, že sa nevyznám v podžánroch natoľko, aby som z rukáva vysypala jeho presné zaradenie - ale mestskú fantasy obľubujem a čo-to som z nej prečítala - a jednoducho si ju predstavujem INAK.
    Mohli by sme začať vyťahovať rôzne definície mestskej fantasy od rôznych odborníkov i spisovateľov - preto pripomínam, že stále hovorím v prvej osobe jednotného čísla.
    Zaujímavý článoček o MF (UF) je http://www.fantasyplanet.cz/clanek.asp?id=1804 Podľa neho sa Fabianove Pestis asi hodí do Gaimanovského typu UF, tak ako mi súkromne vysvetľoval Roger :-) Napriek tomu by som ako hlavný žáner k Fabianovi určite mestskú fantasy nepriradila. Možno, ak nasledujúcu knihu bude venovať napr. Košiciam, ktoré budú do deja i knihy zakomponované výraznejšie a hrdinovia prestanú pobehovať po celom Slovensku, prípadne Európe, aby som si tam to MESTO mohla lepšie vychutnať... Ale nie ako itinerár!

    OdpovedaťOdstrániť
  9. s tym sa da suhlasit. onio to totiz vobec nie je jasna kategoria. wikipedia cituje asi najuznavanejsiu definiciu z Enckklopedie fantasy (http://en.wikipedia.org/wiki/Urban_fantasy), ale dodava: Nevertheless, Clute also remarks that "Many texts can be described simultaneously as Contemporary Fantasy and as urban fantasy."

    v kazdom pripade, oznacenie contemporary fantasy (t.j. z nasho sveta) asi sedi na Dukea viac

    OdpovedaťOdstrániť
  10. no vidíš, v tomto si rozumieme - ako súčasnú fantasy to označujem od začiatku :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Ja to s opismi prostredia vidím práve opačne. Práve preto, že nie som z Košíc a okolia a nepoznám to tam, opis mi pomôže zorientovať sa. Košičanovi by stačilo napísať, že hrdina beží po Luníku IX (to neprovokujem, len názov ničoho iného tam nepoznám), a hneď je "doma". Ostatní by sme sa bez opisov stratili. Pravdaže, treba poznať mieru...
    mischo

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Jedna vec je nepoznám, druhá vec je popisujem každý obrubník... mne osobne stačí, keď mi autor povie, že sa postava pohybuje po Luníku IX, po okraji alebo v centre, stretáva zamračených ľudí, prejde okolo ošarpaných činžiakov, tesne vedľa neho sa z okna vysypú smeti a potom zabočí do temného priechodu - naozaj nepotrebujem vedieť, v ktorej tretine ulice Jána Smreka (or whatever) sa ten priechod nachádza, koľko obrubníkov hrdina prekročil a či prešiel okolo kanála, ktorý v čase jarných záplav tvorí rozbahnený umelý potôčik... atmosféra sa IMHO netvorí s mapou v ruke.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. na fabianovych knihach sa mi paci ze je to fantasy z nasho prostredia, z nasich miest, ze sa tam mozeme ist prejst (a za draka ma odo mna male bezvyznamne plus), ale bohuzial ked som cital cas jeho prveho romanu vo fantazii tak mi vobec nesiel dole ocami, trapil som sa pri nom a nebolo to nametom (ten sa mi velmi pacil) ale stylom. pre mna to bolo velmi unavne napisane. preto nemam doma ani jednu z jeho knih (tu druhu aj koli obalke, ako som uz pisal ta je velmi velmi velmi velmi velmi velmi velmi hnusna a nevydarena). ale len tak dalej, cim viac takychto autorov budeme mat, tym lepsie...
    co sa tyka opisu tak sa priklanam na stranu recenzie. ak je ten detailny opis v knihe raz, mozno dvakrat tak sa to da, ale citat to kazdu chvilu je velmi unavne. mne osobne je osem ci tam niekedy tecie potocik a ake ma korytko a myslim ze pre pribeh to je tiez jedno...
    btw. az po tom co si napisala o mievillovi som si uvedomil ze tie mesta tam fakt plnia funkciu dalsej postavy, dokonca mam pocit ze v jazve ovela viac. novy krobuzon nebol podla mna az taka vyrazna postava, ale v pripade armady je to naozaj vyrazne...
    g72

    PS: tesi ma ze si konecne vymenila fotku, aj ked je vin fajn tak sa radsej pozriem na toho kto za fajn strankou stoji :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  14. jeeeeej ty si konecne vypla schvalovanie komentarov, to je fajn :)). dufam ze sa ti to nevypomsti....

    OdpovedaťOdstrániť
  15. nemalo by, ešte stále nie je problém ich vymazať :-) ono je to hlavne asi ochrana proti spamu. po úchyloch na Smečku už som sa asi uvoľnila a nebojím sa mimoňov. aj malá čitateľská základňa má svoje výhody :-)
    a fotku idem vymeniť zase, našla som lepšiu.

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Veď o tom som písal na konci - treba poznať mieru :).
    mischo

    OdpovedaťOdstrániť
  17. hlavne ten spam som myslel, stacilo ze bejvalka raz nalinkovala moju stranku na smeckovom blogu a zacali mi tam chodit rozne prasarny a nemoralne ponuky :))
    pokial budes na fotke ty tak ju men kludne aj kadzy den trikrat :))))

    OdpovedaťOdstrániť
  18. Pozdě, ale přece: prostředí neznám a knihu jsem nečetl, ale dotyčná pasáž (dokládání argumentace delšími úryvky z knihy jednoznačně chválím!) mi nepřijde na závadu. Nemyslím, že je nutné, aby si čtenář představoval prostorové rozmístění, a je to koneckonců jediná delší věta, kterou netrpělivější čtenářka může snadno přeskočit; pro nás ostatní ale takové detaily dodávají textu plastičnost - opravdu, "postava běží tou a tou ulicí na jih" je věta do filmové povídky, ale ne do plnohodnotného románu.

    OdpovedaťOdstrániť
  19. Nuž, proti gustu žiaden dišputát, v každom prípade nešlo len o jednu dlhšiu vetu :-) Odporúčam prečítať si oba Fabianove romány, Invocatio aj Pestis.
    Ja osobne nerozlišujem, či ide o román alebo poviedku a "postava beží tou a tou ulicou na juh" mi úplne stačí :-) Mám jednoducho iné priority a aj keď by sa mohlo zdať, že keď som s priloženou mapou Krobuzonu načítala Miévillove Perdido, tak nejaké Košice ma nemôžu rozhádzať ani znechutiť, stalo sa. Bude to aj o tom, nakoľko podrobné opisy súznejú s celou látkou románu...

    OdpovedaťOdstrániť
  20. Nase nazory na knihu sa ciastocne rozchadzaju. Pridavam sa k tym, ktorym sa popisy miest a la prechadzka pacia. Este aj v Chrame Matky Bozej v Parizi som ich nejako rozdychal a toto nema take kolosalne rozmery. :-)

    Hnidopisske okienko: Tamarin Saab. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  21. a čo je s Tamariným Saabom? :-)

    ja som Chrám Matky Božej v Paríži nerozdýchala. mala som doma originálnu verziu (nie tú skrátenú pre povinné čítanie), kde Hugo asi na 60. stranách opisoval jednotlivé uličky parížske uličky dlaždicu po dlaždici. skoro som liezla po stene. možno mám odvtedy traumu.
    môže za to Victor Hugo! ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  22. Lol, Anet :) túto recenziu som nejak opomenula, netuším prečo...nuž Dukeho knihu som prednedávnom dočítala, akurát že v češtine. Stále mám zmiešané pocity, ale zopár vecami som si absolútne istá a to, že:

    1. Súhlasím s tvojou recenziou, je maximálne vystihujúca - krásne vypichla klady aj zápory danej knihy

    2. Chrám Matky Božej v Paríži som zbožňovala, ale opisy kachličiek v kostole a detailne podrobný opis omietky som zásadne preskakovala (raz som to počítala, bolo to 10 STRÁN!!!! Mária matka Božia, preboha!!!) a dosť ma tie pasáže unavovali. Keby nebolo výnimočnosti tej knihy a jej magickosti a krásy, pri 58-mom opise strechy by som ju hodila do ohňa (a bola by to škoda, keďže som bola ešte iba na začiatku knihy :) ).

    3. Tie otrocky opisné pasáže v Pestis ma nesmierne iritovali. Vždy keď som sa už-už krásne začítala do knihy, nabehla som na podivné prirovnania, detaily, mapistické úchylnosti a podobné turistické blbosti, ktoré ocením akurát tak v atlase, ale nie v knihe. Jednoducho to brzdilo dej a možno škaredo, ale úprimne poviem, že by som to najradšej z knihy vyškrtala.

    4. Čo ma ale absolútne očarilo, bola konečná scénka pri jazere s drakom. Nebudem spoilerista, napíšem iba, že nech by som namietala v tejto knihe na čokoľvek (a že toho bolo dosť) táto scénka mi doslova zavrela hubu. Čítala som ju asi 5x :) bola...jednoducho čarovná. Ešte teraz som z nej rozcítená :)

    No a tak v zhrnutí... Anet to v recenzii napísala trefne, ani neviem čo viac dodať. Dala by sa vyčítať neoriginalita (kedysi "škandalózna" recenzia, kde autor recky podotkol, že Fabian má v knihe veľa odkazov na Rowlingovú, Dana Browna, atď...ktorá ma mimochodom dokopala k tomu, aby som si knihu kúpila!!! Takže opäť sa osvedčilo staré známe - aj zlá reklama je reklama) - pretože tie prvky tam skutočne boli a boli dosť očividné - na druhú stranu, TO ako boli spracované sa mi páčilo, dobre sa to čítalo, aj keď sa jedna moja stránka búrila, že tá podoba až príliš bije do očí, druhá mi hovorila, že dnes už je aj tak zaťažko byť originálny...a už príliš kecám. Postavy boli sympatické (niektoré až príliš) aj nesympatické (niekedy až príliš - čiernobielo) ale jednoducho...dobre sa to čítalo, rýchlo to ubehlo a zaujímavo skončilo. Každá kniha má svoje pre a proti, ale kým sa dá čítať, je dobre :)

    OdpovedaťOdstrániť
  23. už viem, čo je s Tamariným Saabom. v tejto recke som napísala Volvo. a nebolo tam Volvo??? priznám sa, že už si presne nespomínam... v Invocatiu mala Saab, ale prečo by som do Pestisu napísala, že má Volvo, ak nemala Volvo??? hmm, žeby preto, že škandinávske auto jak škandinávske auto? ;-D

    OdpovedaťOdstrániť
  24. Jennka - a ktoré postavy boli tie najsympatickejšie? ;-) nó, priznaj farbu, Braňo alebo Dávid?

    "kým sa dá čítať, je dobre" - jaká si ty nenáročná! :-D

    a očúvaj, keď si čerstvo čítala - Tamara mala Saab alebo Volvo?

    OdpovedaťOdstrániť
  25. Mam pocit, že Saab. Ale priznám sa, úmyselne som to prehliadala, lebo mi to liezlo na nervy. Pokiaľ nie je v deji dôležité, že má niekto traktor, tak ma skutočne nezaujíma na aute akej značky sa vezie...to boli ďalšie "detaily" ktoré by som škrtala a škrtala a škrtala :)

    Ktorá postava mi bola najsympatickejšia? Samotná saň :D celú knihu som jej držala palce a zároveň mi jej bolo ľúto...

    Tamara mi prišla príliš - ako si to napísala - Lara Croft, ale v takom tom...horšom zmysle, nebola mi sympatická, pretože podobné druhy žien skutočne nemusím :) mám trochu pocit akoby si autor vysníval ideálnu nedosiahnuteľnú ženu. A to mi vadilo :) a pevne dúfam, že sa veľmi, veľmi mýlim.

    Na Dávidovi mi zase vadila tá jeho podivná "dokonalosť" - všetko vedel, všade bol, bol strašne cool, ale oceňujem že v knihe boli ukázané aj jeho slabé stránky...no aj napriek tomu mi prišiel príliš priamočiary. Z tohto pohľadu mi bol sympatickejší Braňo, ktorý bol...tak krásne ľudský :) Doktor Michalko mi chvíľami pripadal ako spasiteľ (ale nemohla som sa ubrániť sympatiám voči nemu).

    No a čo sa týka Eryxie...tá postava jednoducho bola písaná tak, že by s ňou nesúcitil asi iba lord Voldemort.

    Zabudla som na niekoho?

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov problémy. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).