Amélie Nothomb: Antikrista

Počas prvých dní štúdia politológie si ostýchavá a uzavretá Blanka všimne suverénnu svetáčku Kristu.
Jej obľúbenosť v kolektíve a zvláštna charizma Blanku priťahuje a Krista zase neomylným inštinktom dravca zacíti vhodnú obeť. Prvý kontakt naštartuje deštruktívny vzťah medzi šelmou a korisťou.

Blanka nikdy nemala kamarátky a pozornosť sebavedomej dievčiny ju spočiatku doslova zaslepuje. Jej rodičia sú tiež Kristou unesení a ako z ďaleka dochádzajúcej študentke zo zlých sociálnych pomerov jej ponúknu ubytovanie u seba doma. Blankin príjemne jedináčkovský stereotyp sa rúti, pre rodičov je ako neviditeľná, stredobodom pozornosti a novou dcérou č. 1 sa stáva rafinovaná Krista, ktorá im všetkým preniká čoraz hlbšie do života.

Napriek tomu, že Blanka rýchlo prekukne Kristine zákerné hry a mechanizmy správania, nielenže nie je pripravená bojovať rovnakými zbraňami, ona nebojuje vôbec. Ako si sama priznáva: Zoči-voči votrelkyni som bola schopná jediného postoja - absolútnej podriadenosti.
Odhalí v Kriste druhú osobnosť Antikristy, ktorú charakterizuje priam inštinktívna zloba. Cez všetky príkoria a psychický terorizmus dominantnej "priateľky" sú jej city ku Kriste zvláštne rozporuplné. Čitateľ medzi nimi nájde vinu, obdiv, vďačnosť i žiarlivosť, znechutenie, pohŕdanie a chvíľami aj holú nenávisť v sebaobrane.

Nechcela som byť ako Krista, no chcela som byť milovaná tak, ako bola milovaná ona.

Blanka si vo vnútri zachová kus svojej osobnosti i tajomstiev, zároveň (s požehnaním nadšených rodičov) po Kristinom boku spoznáva nový svet študentských večierkov a bozkávania s cudzími mladíkmi, čo k jej 16-tim rokom povedzme že aj normálne patrí. No v celej tej živej a farbistej freske, ktorú dokáže snáď len Nothombová namaľovať tak úsporne a predsa bohato, cítime nekrotizujúce bujnenie.
"Niečo je zhnité v štáte dánskom" a určite to neprehrmí bez vážnej ujmy introvertnej dievčiny, ktorej sa jedným saltom život otočil naruby a vývoj urýchlil skokom. Tá dlho odovzdane trpí, no i naberá silu, až napokon nadíde jej čas a rozhodne sa odhaliť, koľko z Kristiných rozprávok o znevýhodnenom živote a idealizovanom priateľovi je vlastne pravda.
Ukáže sa, čo čitateľ už dávno tušil - že Krista je surová manipulátorka a kráľovná klamárov bez škrupulí. Udalosti pred koncom knihy naberú na tempe i tvrdosti... a tu nás Nothombová prekvapí.

Mohla zo stupňovaného napätia v novele vykresať niečo škandalózne, kruté či odpudivé, ako to urobila vo Vrahovej hygiene. No v tomto prípade dodala Blanke odvahu i osvietenie a priniesla záver, ktorý je menej pasívny než zmierenie hrdinky knižky V ohromení a strachu a stále dosť originálny. Môžeme sa len dohadovať, či na Blankin záverečný ťah čerpala inšpiráciu zo skúsenosti, momentálneho hnutia mysli, svojho pikantne zvráteného zmyslu pre humor alebo parafrázy biblických zásad.
Očakávaná katarzia na mňa nezafungovala okamžite, nastupovala len pozvoľna. Okrem môjho obľúbeného V ohromení a strachu som zatiaľ nezažila s Nothombovou plné uspokojenie z dejového rozuzlenia, no uznávam jej spisovateľské kvality a najmä hutnosť písania. Témy, ktorými sa zaoberá, by mnoho spisovateľov bolo schopných pretaviť do hrubých psychologizujúcich románov, no jej stačí oveľa kratšia forma a poskytne čitateľovi porovnateľné množstvo materiálu na premýšľanie.

Novely Amélie Nothomb majú silné tendencie smerovať k fraške a na pozadí sú plné suchého humoru, čo si autorka očividne vychutnáva. Možno aj preto sa stala obľúbenou belgickou grafomankou, od roku 1992 vydáva každý rok aspoň jednu novú knihu a získala za ne viacero ocenení.
Jej excentrické štúdiové fotografie zase dávajú tušiť, že nie je úplne typickou predstaviteľkou spisovateľskej profesie :-)

Amélie Nothomb: Antikrista (Marenčin PT , 2006)

Súvisiace:
Amélie Nothomb: Vrahova hygiena