Google+ Riddick's Realm: Satane, přijmi moji duši, Ježíš je mizera

04 augusta 2009

Satane, přijmi moji duši, Ježíš je mizera

Nie, nebojte sa, nechcem vyvolávať pohoršenie, ani načínať teologickú debatu. Iba som si tento citát vybrala z románu Roberta A. Heinleina Job aneb komedie spravedlnosti.
Hlavná postava si ho pomyslí, keď padá v ústrety Peklu a pomaly sa zmieruje s tým, že sa mu jeho let nepodarí ubrzdiť a on ukončí svoju existenciu uprostred lávového jazera v ríši Satanovej.
Vybrala som si ho z toho dôvodu, že patrí medzi výroky z knihy, ktoré ma "posadili do stoličky". Nájdu sa viaceré, ale tento ma vážne dostal. Obočie mi vyletelo hore a musela som sa smiať!
Ale predtým sa stalo ešte všeličo iné...




Alexander Hergensheimer je na okružnej plavbe v Tichom oceáne, keď sa na Tahiti rozhodne vyskúšať prejsť ohňom. Teda prekráčať po rozpálenej pahrebe, ako to robia domorodci. Je to predsa iba otázka viery - a tú má Alex silnú! Okrem iného je aktívnym členom Zjednotenej cirkvi a ortodoxným veriacim. Ak nezapochybuje, Boh nedopustí, aby mu oheň ublížil.
Tak po pahrebe prejde... a svet sa zmení.
Zistí to až v prístave, kde namiesto "jeho" motorovej lodi Konge Knut kotví obrovský parník so štyrmi komínmi... a volá sa Konge Knut.
A všetci ho oslovujú pán Graham.
Zmätený a neistý však pristúpi na hru a niekoľko nasledujúcich týždňov žije život bohémskeho Aleca Grahama. Prekvapene sa prispôsobuje roli svetáka, ktorý má pomer s pôvabnou stewardkou Margrethe, a do ktorej sa aj Alex Hergensheimer pomaly ale isto zamiluje. Potom sa však stane nehoda, sami dvaja stroskotajú v mori... a svet sa zase zmení. V tom ďalšom už nelietajú vzducholode, moria nebrázdia parníky, ale lietajú tam motorové lietadlá, ktoré dovtedy ani jeden z nich nevidel.
Opakovane, znova a znova v nepravidelných intervaloch sa Alecovi a Margrethe realita mení pred očami, aby im vzala všetko okrem majetku, ktorí majú v danom momente na svojom tele (teda ak na ňom niečo majú). Neustále začínajú od nuly, často sú hladní, bez peňazí, zarábajú si umývaním riadu a obsluhou v jedálňach, stopujú, aby sa dostali do Spojených štátov a potom do Alecovho bydliska.
Alec/Alex v tomto šialenom chaose bytia vidí jasné znamenie - je to skúška, lebo sa blíži koniec sveta, keď Boh povolá k sebe všetkých ľudí a bude ich súdiť podľa ich viery a zásluh. Obáva sa o posmrtný osud svojej lásky Margrethe, pretože tá vyznáva vieru svojich germánskych predkov a pokúša sa ju obrátiť na kresťanstvo.

Väčšiu časť románu čitateľ sprevádza dvoch zaľúbených smoliarov na ich púti paralelnými realitami, sleduje ich teologické rozpravy a tuho premýšľa, ako to celé vypáli. Či chce autor do aleluja (to sa sem hodí;-) vymenúvať Alecove a Margrethine dobrodružstvá, kedy sa to zastaví a čo má vlastne za lubom? Už ma to dávno prestávalo baviť a pri čítaní ma držala iba zvedavosť...
Keď sa to konečne stalo.
Náhle všetkých účastníkov náboženského stretnutia niekde uprostred Kansasu strhlo veľké tornádo, ktoré nie a nie skončiť.
A je to ono!!!
Armagedon, Súdny deň, práve začal...

Pri opise katastrofy, ani bezprostredne nasledujúcich udalostiach som si ešte nevedela ujasniť, či sa to naozaj deje, alebo je to jeho halucinácia, sen.
Nie - naozaj sa splnili Alecove predpoklady a nastal koniec sveta.
Alec sa dostáva do Neba, ktoré musí sklamane charakterizovať ako jeden obrovský byrokratický moloch riadený zástupmi arogantných anjelov, kde však stretne aj zopár priateľov a dokonca Svätého Petra.
Je tu ale jeden zásadný problém. Margrethe v Nebi nie je.
Lenže Alec je beznádejne zamilovaný do jedinej bytosti, s ktorou chce tráviť večnosť a tak mu nezostane nič iné, len ísť ju hľadať do Pekla...

Možno som z deja prezradila príliš, ale verím, že kto má záujem si román prečítať, urobí tak navzdory hrubej znalosti obsahu. A komu sa nechce, tomu na požiadanie súkromne vyjavím, ako to celé skončilo :-) Bude však ochudobnený o plnohodnotný zážitok z textu i perličky, ako je tá v názve článku.

Robert Anson Heinlein (1907-1988) je považovaný za jednu z určujúcich osobností modernej science fiction. Plodný , uznávaný aj kontroverzný autor, od ktorého si každý pravoverný scifista musí prečítať aspoň jednu knihu.
Ja som začala relatívne útlym románom Dveře do léta a okamžite ma nadchol! Nenadarmo je označovaný za Heinleinovu najčítanejšiu knihu (či dokonca za najlepšie sci-fi všetkých čias). Príbeh o spravodlivosti, pomste a cestovaní v čase je skvelým spojením dobrodružnej science fiction a veľmi ľudského príbehu s bežnými starosťami a problémami, ktoré môžu človeka stretnúť. Navyše všetky časové paradoxy vytvorené autorom sú nielenže absolútne zrozumiteľné, ale odolajú aj skúškam logiky.
Ďalej to už nebolo také jednoznačné. Friday som nedočítala, po úvodnom rozbehu ma nesmierne nudila. Lepšie to skončilo s mnohovrstevnou bichlou Cizinec v cizí zemi, ktorá zhodou okolností tiež býva označovaná za najlepšie sci-fi všetkých čias :-D Tú som si poctivo prelúskala aj rozšafne zrecenzovala...

Po poslednej skúsenosti s moderným Jóbom a jeho komédiou spravodlivosti už približne viem, čo od RAH očakávať. Ako píše Wikipedia, jeho hlavnými témami sú individualizmus, slobodná vôľa, náboženstvo aj neortodoxné rodinné vzťahy. Jeho štýl je nezriedka zdĺhavý, filozofujúci, opisný... a potom zavalí takú knedľu, až vám zabehne. Dialógy sú brilantné a vyslovené myšlienky revolučne úprimné.
Ďalšiu skúsenosť s Heinleinom si budem starostlivo premýšľať, aby to nedopadlo ako s Friday, ale už teraz je mi jasné, že sme spolu neskončili. Potrebujem si od neho oddýchnuť, no keď nastane ten správny čas, pustím sa do niektorej z legiend - a tých je v jeho bibliografii bohatá nádielka...

Robert A. Heinlein, Job: komedie spravedlnosti
(vyd. Wales, 2006)



Súvisiace:
Najlepšia science-fiction všetkých čias (R.A. Heinlein: Cizinec v cizí zemi)
Harry Harrison: Místo, místo, více místa!

11 komentárov:

  1. Tak toto znie veľmi, veľmi zaujímavo :) Riddick, kvôli tebe mám nutkanie kúpiť si všetko čo vidím a potom trpieť, keď nemám čas to čítať :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Hmm :-) to je len dobre, potvrdzuje to jednu dôležitú vec - nie to, že píšem s chuťou a pre radosť, ani moje pisateľské schopnosti - potvrdzuje to, že si viem skvele vyberať čítanie :-) lebo keď si dobre vyberiem a dobre sa mi číta, potom sa mi aj príjemne recenzuje a vo výsledku cítiť to nadšenie.
    samozrejme to ale neznamená, že môj vkus = tvoj vkus ;-)
    z posledných tipov napr. skôr odporučím Moorea ako Heinleina - inak vypočúvala som Moorovu audioknihu The Stupidest Angel - výborná zábava!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tvoje recenzie su trefne, vtipne a zaujimave, a to je rozhodne vsetko jedno obrovske plus :)

    O com bola ta audiokniha? Sprav recenziu :)))

    a Ivan (Pullman) mi hovoril, vraj si na mna zhanala kontakt, dam ti mail?

    OdpovedaťOdstrániť
  4. díky, díky.
    mno, som nejaká hnilá, ale mala by som napísať aspoň krátke info o dvoch.
    mail už mám, len som ešte nenapísala ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. "Už ma to dávno prestávalo baviť a pri čítaní ma držala iba zvedavosť..."

    Presne tak, trochu to prehnal v tej časti, keď už je všetko jasné. Bolo by to o pár strán treba skrátiť a kniha by ešte získala.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. ahoj Lev,
    keď už je všetko jasné? myslíš na konci? ja som skôr nevedela už vydržať to opakovanie dobrodružstiev - mala som dojem, že už je to to isté, len v ružovom a Alec len predstavuje nové kapitoly z Biblie... lenže Bibliu som nikdy nečítala a Heinlein je rafinovaný, takže neviem posúdiť, nakoľko každá epizóda zrkadlila skúšanie biblického Jóba = bola z autorovho hľadiska potrebná. (lebo byť to na mne, škrtala by som ako besná ;-D)
    prvý zvrat sa udial na začiatku knihy a potom asi tri štvrtiny pokračovalo to isté bez zmeny, iba z rôznymi koreninami - a už som bola taká zmagorená z tých náboženských rečí, pričom som dúfala, že stále čítam sci-fi - že keď armagedon prišiel, fakt sa mi nechcelo veriť :-)
    inak koniec som už po záverečnom vývoji vlastne očakávala a preto ma aj sklamal... ako vravím, nabudúce od Heinleina radšej niečo akčnejšie a pokiaľ možno bez kresťanstva :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Job urcite patri k najlepsim Heinleinovym kniham. Dik za pripomenutie. Btw, moja oblubena scena je, ked sv. Peter omylom privedie Alecovi jeho hadavu manzelku a ona hned spusti "Co to mas za smiesnu svatoziaru, okamzite si to daj dolu..." Dalsou vtipnou chutovkou je opis "rasovej" segregacie v nebeskych autobusoch (anjeli, svatci, normalni ludia). Az na tie svatoziary, uplne ako v primestskych spojoch na Spisi.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Hehééé, presne! - po toľkom Alecovom spomínaní vidieť (teda čítať) Abigail naživo, to bol zážitok! To ma tiež rozosmialo :-D A ešte ako sa prvá ohradila, že ona ho nechce! LOL Normálne pecka.
    Tiež sa mi páčila tá hierarchia v Nebi, ale nechcela som to tu veľmi rozmazávať, aby sem náhodou nezablúdil nejaký slovenský katolík (zo sme blogov, hehe), ktorému iróniu, humor ani sci-fi nevysvetlíš. Na provokáciu stačí aj názov ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Takých môžeš kľudne ignorovať :))

    Tú knihu chcem! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Keď Heinlein, tak "Všetci vy zombíci..." - jedna z najpodarenejších poviedok o paradoxoch cestovania v čase, akú som kedy čítal. :-)

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).