Vartacon 2009 - hviezdny zážitok

Cez víkend som sa zúčastnila na svojom prvom Vartacone v Banskej Bystrici, čiže na oficiálnej Porade slovenských fantastických klubov. Reprezentovala som samozrejme môj domovský SAFA klub zo Šale, a pokiaľ môžem súdiť, tak so cťou! ;-)
Bude to dlhý článok, je o čom písať.


Piatková cesta do BB sa niesla v spokojnej atmosfére, kým nás nečapli policajti za malé prekročenie rýchlosti na úseku, kde sme si naozaj nevšimli, že ešte nebola tabuľa s ukončením Zvolena (medzi kopčekmi na rýchlostnej ceste, naokolo nič, nejaká osada dávno za nami a reku, že Zvolen!). Pumpli nás o 50 eur a prepustili so šťastným úsmevom - prezrádzajúcim asi radosť, ako ľahko zarábajú na jednom blbom mieste, kde dávno mala byť tabuľa s výnimkou, namiesto aby naháňali cestných pirátov v miliónových kravách na skutočne nebezpečných úsekoch.
Holt, svet je jedno veľké Kocúrkovo.

V krčme Žlté piesky sme natrafili na posledných vartovkášov chystajúcich sa "hore", vyvenčili psa a scucli osviežujúcu kofolu. Od lesnej cesty vyzerala Hvezdáreň v Banskej Bystrici (alias Vartovka) ako väčšia chata s kupolou.

Keďže Rafkove fotky sme ešte nestiahli, namiesto nich ponúkam fotografie hvezdára Mareka Harmana, ktorý bol jedným z najväčších pozitívnych šokov na Vartovke.
Čo si predstavíte pod pojmom hvezdár? Tycha de Brahe v ťažkom plášti s astrolábom v rukách, či iného postaršieho pána zanietene vysvetľujúceho zmäteným laikom zákonitosti astrofyziky?
Tento "ujo hvezdár" je veselý mladík so záplavou kučeravých vlasov farby pšenice, pri ktorom by sa hociktoré mladé dievčisko nevedelo rozhodnúť, či sa mu krajšie smejú oči alebo ústa a či by ho zvádzalo radšej v spodnej alebo v hornej kupoli hvezdárne ;-)
Okrem toho je aj veľmi šikovný a výborne fotí. Skromný prierez jeho scenériami Banskej Bystrice si môžete pozrieť na Panoramiu.
Takto odfotil Vartovku, o ktorej tu bude celý čas reč:

No ale pokračujme...
Piatkový večer sa niesol v znamení pohody, Saturnu a diskotéky. Pohoda spočívala v posedávaní na terase, jedení, pití a rozprávaní sa. Diskotéku dídžejoval tuším Krtko a hŕstka ľudí aj džemila pri hitoch štyroch desaťročí.
Zaujímavejší bol ten Saturn, to pred ním a po ňom.

Ešte pred ním sme videli niečo veľké a zúrivo svietiace letieť krížom cez oblohu. Hvezdár Marek nevidel, ale potom nám povedal, že to bola určite vesmírna stanica ISS. Síce som celkom nedávno z nášho dvora pozorovala na oblohe sústavne svietiacu bodku pohybujúcu sa rovno sprava doľava (čo bola pravdepodobne niektorá z družíc Iridium), ale s týmto sa to nedalo porovnať. ISS-ka žiarila ako obrovský meteor a nech som sa dívala, ako dívala, neverím, že išlo o optický klam - ten letiaci objekt vyzeral, akoby horel v atmosfére. Jeho ľavá strana tvorila klobúčik hríbika. A dnes mi kolegyňa vravela, že cez víkend pristával v Kalifornii nejaký raketoplán a odvtedy premýšľam, či to nemohol byť on...
Overovať si to radšej nebudem, aby som sa nesklamala ;-)

No zázračná noc na Vartovke iba začínala.
Vytrepali sme sa do kupoly s ďalšími nadšencami, aby sme prevetrali profesionálny ďalekohľad, keď už sme na hvezdárni (foto vpravo, klik na väčšie). Marek chcel najprv fotiť prelet Iridia, ten sa však nekonal podľa plánu. Konal sa iný nádherný úkaz - kým sa nedíval, priamo vo výseku otvoreného pásu kupoly cez oblohu doslova šľahol meteorit! Všetci vnútri kupoly aj na vonkajšej ochodzi sme skríkli nadšením.
Už som videla v septembri na Duchonke hojnú úrodu meteorického roja, ale toto bolo niečo iné. V porovnaní s malými bielymi zábleskami, ktoré často uvidíte len kútikom oka, lebo zmiznú skôr než stačíte vôbec obrátiť zrak, bol toto poriadny macek. Švacol to cez stred oblohy a jasne bolo vidieť žlto-oranžovú farbu ohnivej stopy!

Môjho sna vidieť na vlastné oči hmlovinu M42 v Orióne som sa mohla ihneď vzdať, pretože som si akosi nevšimla, že Orión už zapadol a v lete ho nevidieť. Rozhodne nie v noci, lebo zapadá so Slnkom - vysvetlil mi Marek.
Nasledovalo nastavovanie Celestronu podľa vôle hvezdára, ktorý divákom pre májovú noc vybral najzaujímavejší objekt na oblohe - planétu Saturn. Z neznámych príčin však teleskop nie celkom poslúchal a planéta bola rozmazaná. Ale prstenec sme videli.
Inak Saturn nebol veľmi zaujímavý, lebo bol celý biely, maličký a vôbec nie vzrušujúci...
Ostatní zúčastnení si asi mysleli niečo podobné a odišli tráviť čas zaujímavejším spôsobom. Čo znamenalo voľný priestor pre mňa a otravovanie hvezdára Mareka s našim vlastným teleskopom. Rozložili sme, naučili sa nastaviť azimut aj správne pracovať so softvérom Autostar. Cez to naše domáce amatérske hviezdokukátko sme aj ten Saturn videli - bol ešte oveľa menší, ale aspoň ostrejší.
Napriek neposlušnému Celestronu nemôžem tieto zážitky zhrnúť inak ako to najlepšie, čo som zatiaľ na nebi videla za jeden večer.

Kultúrna vložka č.3: Takto nasnímal Marek Harman spomínanú hmlovinu M42 (+M43) v súhvezdí Orióna. Možno v tom nevidíte nič výnimočné, ale ja som zvyknutá na prezeranie rovnako kvalitných obrázkov na serveri NASA, takže keď vidím naživo Slováka, ktorý toto fotí, som vo vytržení.

Mimochodom, medzi zázraky počítam aj to, že na latríne stojacej pod lesom ma nevyplašil žiadny pavúk. Krtko ma hneď varoval, že v tom ľavom záchode je mega-kus, ale chlapi boli zlatí, pavúky vymietli a ani keď sa svietilo, nevletela mi dovnútra žiadna nočná mora. Aj keď na vonkajšej stene ich trónil aspoň tucet. Fakt som predpokladala, že zažijem minimálne jeden psychický otras. Trpím riadnou insektofóbiou a ešte horšou arachnofóbiou. Bez doprovodu som šla iba jediný raz, pri každej návšteve som sa triasla ako osika. Ale bolo to dobré, žiadna osmonohá obluda ma nezjedla. Za normálnych okolností som pre nich magnet. Mám superschopnosť ich zamerať a oni majú superschopnosť pohybovať sa vždy mojím smerom. Poviem vám, je to ťažký život...

V sobotu doobeda sme sa vybrali pozrieť centrum Banskej Bystrice, lebo milí policajti nás obrali o väčšiu časť hotovosti a bolo treba nájsť bankomat. Po krátkej prechádzke centrom, ktoré o dvanástej tak klasicky po slovensky odumrelo, bol čas vrátiť sa na popoludňajší program.

Cena Drak
Na porade SF klubov sme sa popredstavovali, schválili ročné členské a šéf fandomu Martin "Šimon" Schuster ohlásil, že sa bude rozhodovať o cene Drak. Už som o nej počula, no vyfučalo mi, že sa udeľuje za zásluhy o podporu fantastiky. Keď sa odbil tento úvod, na rade boli nominácie.
A všetci boli ticho.
Tak som si to rýchlo prebrala v hlave, reku podpora fantastiky, to je aj moja parketa. A v duchu hesla "dobré sa chváli samo, preto sa chválim sám", som sa aj ozvala.
Že komu Draka?
"No mne, za Dialógy o fantastike! To je podpora fantastiky medzi pospolitým ľudom."
Na počudovanie ma nevysmiali, ale súhlasili s nomináciou.
Vau! Nominovala som sa na Draka.
Bohužiaľ sa obecenstvo prebralo k životu a vzápätí si spomenulo, že tu máme zaslúžilých organizátorov najväčších conov, konkrétne Cranky Jurdákovú (Slavcon) a Wina Žittňana (CS-IS). Bohužiaľ, lebo mi bolo jasné, že v takej konkurencii nemám šancu :-) Ale práve preto by som porážku prijala, lebo títo ľudia si za svoju námahu zaslúžia aj to symbolické ocenenie v podobe sošky, ktorá im bude raz vo vitrínke pripomínať staré zlaté časy.
Len ma prekvapilo, že Draka nedostali doteraz.
Zaslúžili by si ho aj skôr a mohla som mať väčšiu šancu. No čo, možno ho raz dostanem za dlhodobé drobné zásluhy - keď nebude lepší kandidát ;-)
Tajné lístkové hlasovanie prebehlo hneď nato a keď už som sa nominovala, tak si aj zahlasujem, no nie? Ako v politike. Za seba. Ako aj inak? Už ste videli človeka, ktorý by v nejakých voľbách nehlasoval pre seba? No bol by blbý.
Neviem, koľko podrobností by som mohla prezradiť bez toho, aby ma potom Šimon dal ukrižovať a tak len zhrniem, že som Draka nezískala, ale veľmi ma potešilo, že okrem svojho hlasu som dostala aj ďalšie dva (z ôsmich). Takže Dialógy mali pozorovateľov, ktorí ich ocenili. Ďakujem :-)
Oficiálne bude Drak udelený na decembrovom Fénixcone v Brne. Kto je zvedavý, príďte sa pozrieť. Fénixcon je tiež skvelý ;-)

Goulash guuut!
Pokračovalo voľné poflakovanie aj program. Medzitým sa varil preslávený vartovkový guláš. Ešte som ho nejedla, ale počula naň samé chvály, prirodzene som bola zvedavá.
Fámy neklamali, žrádielko to bolo božské, hotové nebíčko v papuli! Krehké mäsko, zemiačiky, paprika a tá plná chuť!

Všetci účastníci v sobotu vyfasovali igelitku s drobnosťami od sponzora (Brloh), kde sa nachádzali aj papieriky s osemsmerovkou a SFING-om, čiže sci-fi bingom. Osemsmerovky sme hádzali do jednej krabice, v poobednom bloku hier a zábavy bola ako víťazka vyžrebovaná Cranky. Nasledovalo SFING-o, kde sympaťák Robo ťahal "z klobúka" slová, ktoré sme si škrtali. Kto prvý vytvoril požadovaný obrazec, získal cenu. Pozor, platilo len pre prvého, raz vytvorený obrazec pre ostatných už nemal význam.
Napínavé to bolo jak guma na trenírkach (asi viac než tento článok), no nevyhrali sme nič.
Takéto dva neúspechy, ktoré boli vecou blbej náhody, ma tak naštvali, že som chcela vyhrať aspoň niečo!
Keď na mňa kašle tá štetka Šťastena, posnažím sa sama!

Chrumky challenge 2009
Preto som sondovala podmienky poslednej súťaže - v jedení chrumiek za ženy. No a keď sa ukázalo, že to nebude na množstvo, ale na rýchlosť (takže stačí zjesť jeden balíček a nie tlačiť, kým človek nezvracia), chrumky sú mojej obľúbenej značky a odmeňujú sa prvé tri miesta, tak mi napadlo, že pri skúsenej favoritke Cranky a tiež silnej súperke Draugwen mám šancu aspoň na to tretie miesto.
Nakoniec som bola druhá!!! Vááu! :-D
Cranky s prehľadom zvíťazila, potom obrátila misku moja súperka naproti... ale signálom úspešného konca bolo otvorenie úst a aj keď som misku vyprázdnila až po nej, s mocnou podporou seba-hecovania a búchania päsťami po stole sa mi podarilo silou vôle ju predbehnúť o maličkú chvíľku! Bingo!
Bola som celá hepy, lebo som mala dobrý pocit, že sa mi podarilo uspieť v súťaži a niečo vyhrať. Konkrétne igelitku s pozornosťami od sponzorov. Tú najzaujímavejšiu - figúrku Lary Croft, podarujem mladšiemu synovcovi - presne rovnakú už máme doma :-)

Scifák
Určite ste už počuli o "vzájomnej tombole". Vlastne to ani nie je tombola, tu si darček odnesie každý. Praktikujú to niektoré firmy pre svojich zamestnancov pred Vianocami. Tí sa rozptýlia, potešia a firmu to nič nestojí. Všetci donesú darček, zabalia ho, darčeky sa niekam vyložia a každý si jeden vyberie - nie ten svoj pravdaže.
Scifák je to isté, len okorenené losovaním poradia a navyše vedomím, že v umne zabalených balíčkoch nemusia byť len klasické zbytočnosti ako voňavé sviečky a plyšové srdiečka, ale aj totálne haluze. Napríklad plastové dinosaury so zotrvačníkom alebo hodinky na nohu.
Mne sa podarilo vybrať si knižku Vladimíra Šlechtu Šílený les. Umelých hovadín mám doma dosť, po dinosaurovi som naozaj netúžila...

Čo sa môjho prispenia týka, pôvodne som tesne pred Vartaconom skončila na bode mrazu, keďže som nič originálne nevymyslela, nevymajstrovala ani nekúpila. Ale Lulu ma presvedčila, že veci nie sú také komplikované, ako sa môžu zdať - stačí na sobotnom výjazde do mesta schrastiť nejaké DVDčka a problém s tombolou bude vyriešený.
Prezrela som, pochopila, že toľko zvládnem a povedala si, že keď už, tak už! - a ak nezoženiem v stánku s DVDčkami niečo totálne šialené, tak radšej neprinesiem nič a definitívne sa nezúčastním.
Lov bol však úspešný a posledný problém - čo najkurióznejšie zabalenie - som musela vyriešiť čiernou igelitkou Warhammer od Madmaxona, v ktorej som si doniesla vankúšik na spanie :-)

Ako si ľudia chodili vyberať, tomu môjmu čiernemu balíčku sa stále každý vyhýbal, pretože bol tenký a nikoho nelákal... Ale tým lepšie, lebo sa dostal na rad až na konci - a vyvolal najväčší výbuch smiechu!
Vybral si ho Rasťo Weber.
Boli v ňom dve DVD, Tirák s Chuckom Norrisom a Invázia obrovských pavúkov (uznajte, že tomu som nemohla odolať). Neviem nakoľko v tom momente obecenstvo docenilo narážku na osemnohé potvory strašiace na latríne, ale Chuck pobavil všetkých.
Riddick ešte vie triafať do čierneho ;-) Dúfam, že Rasťo so Sašou si s Chuckom aj plyšovými pavúkmi užijú veľa srandy.

Ľudia a psi
Na Vartacone bola klasická zmeska člobrďákov, ktorých poznám, tých čo poznám z videnia a neviem im meno, tých, ktorých meno som počula stokrát, ale neviem ako vyzerajú, ale aj tých, čo som nepoznala vôbec... Na malom cone je to chvíľami trápne, ale holt bez tej občasnej trápnosti sa človek nezaobíde.
Som rada, že Win s Draugwen priniesli svoju malú huskicu Ciri, spomínam na sympatickú Janku Štepánkovú, usmievavého Roba a skvelého parťáka Rufolda :-) Hvezdára Mareka som už obkecala, organizátorka Lulu bola zlatá a všestranná, Win klasicky uštipačný provokatér...
Moja malá Esja strávila v sobotu väčšinu poobedia zahrabaná v spacáku, lebo vonku boli neustále problémy. Stresový faktor dosahoval maximum, štekala na druhé psy, utekala od malých detí, ktorých už mala po krk a celkovo mala nervy v kýbli. Tak musela spinkať.

Aby sme mali celú nedeľu voľnú, vybrali sme sa domov už v sobotu na noc. Na nedeľu zostali na Vartovke iba skalní, dorážajúci zásoby chrumiek a pitiva. Myslím, že dĺžku pobytu adekvátne vyrovnala jeho intenzita :-)

Neviem ešte, čo bude o rok, ale rada by som sa zúčastnila aj nasledujúceho ročníka Vartaconu, minimálne aby som pozdravila Rufolda ;-)
Dosconenia, priatelia.

P.S.: Ak nezabudnem, zhromaždím nejaké naše fotky pre pobavenie a urobím z nich samostatný post.