Tom Blaine býva v New Yorku roku 1958 a má sa celkom dobre. Vedie život, aký sa neskôr bude nazývať "single". Napriek určitým výhradám má rád svoju prácu pomocného návrhára jácht, aj všetko ostatné. Je mu fajn.
Kým náhle nezomrie pri autohavárii.
No aj potom by mu väčšina z nás závidela, pretože Tomovi sa stane to, čo sa určite nepritrafí nikomu z nás. Tom sa preberie späť do života. Ibaže o 152 rokov neskôr.
Vo viacerých ohľadoch mi príbeh Toma Blaina pripomenul Heinleinovho Aleca Grahama. Nejde len o podobnosti vonkajšie, cítim medzi nimi vnútornú spojitosť, ktorú nedokážem slovami vyjadriť. Oba romány sa zaoberajú fyzickým, no predovšetkým duchovným putovaním hlavných hrdinov. Rozoberajú posmrtný život z rôznych uhlov, vážne i humorne, nábožensky i materiálne, a predsa ponechávajú tému nevyčerpanú. Napokon o umieraní a posmrtnom živote sa nedá písať univerzálne, pretože je toho toľko, čo o nich nevieme. Obaja autori sa nevyhli troške moralizovania, obaja hrdinovia si počas svojho dobrodružstva takmer ani na chvíľku neoddýchnu od život ohrozujúcich okolností, napriek tomu sú optimisti. Obe knižky sa príjemne čítali, no Sheckley bol pri tom o polovicu stručnejší :-)
Píše sa rok 2110 a istá megakorporácia jeho dušu zachráni pomocou časového skoku a dopraví ju do novej súčasnosti i do nového tela. Tom Blaine sa má stať verejnou senzáciou, Mužom z minulosti. Lenže medzitým si to najvyšší šéf rozmyslí, lebo sa rozprával s duchom svojho deda - a Toma odrazu nikto nepotrebuje. Takže jednoducho vykráča z budovy von a vyberie sa spoznávať "žiarivú" budúcnosť...
Tá je síce podľa očakávania preľudnená, plná technologických noviniek aj medziplanetárneho cestovania, no aj šialeností, ktoré majú jedinú príčinu: posmrtný život už nie je problém.
Stačí zaplatiť jednu procedúru alebo vytrvalo trénovať zopár desaťročí, ak na ňu nemáte. Tak sa vaša duša zocelí, aby v zdraví prežila posmrtnú traumu a zostala prítomná na Rozhraní, namiesto aby hneď odišla na Onen svet.
Niekedy medzi rokmi 1958 a 2110 vedci postupne získali revolučné znalosti o duchovnom svete ľudí. Narobilo to v spoločnosti trochu bordelu, ale poznáte to - čo je dnes poburujúce, zajtra je už normálne. V tomto svete budúcnosti majú napríklad samovražedné búdky, aké poznáme zo seriálu Futurama :-)
Vyvrcholilo to tým, že aktuálne už je možné pokecať si s mŕtvym strýkom, stretnúť zombíka i poltergeista, astrálne cestovať, ale hlavne - prevteľovať duše z tela do tela. To sa v podstate stalo aj Tomovi.
Vyvrcholilo to tým, že aktuálne už je možné pokecať si s mŕtvym strýkom, stretnúť zombíka i poltergeista, astrálne cestovať, ale hlavne - prevteľovať duše z tela do tela. To sa v podstate stalo aj Tomovi.
Vzhľadom na to, že sa v tomto cudzom svete musí naučiť existovať a absorbovať mnoho nového, zažije dosť extrémnych situácií. Pokúsia sa mu ukradnúť telo, stane sa svedkom nevydareného prevtelenia, skamaráti sa so zombíkom, s ktorým spolu zdemolujú luxusnú hrobku a zúčastní sa smrtiaceho honu na znudeného vyžitého boháča, páchajúceho takýmto spôsobom dobrodružnú samovraždu. To všetko - a ešte omnoho viac - je v budúcnosti úplne normálne. Tak žije svet, v ktorom si môžete kúpiť poistenie na život po smrti...
Ovšem ať je sebevíc tuctová, je smrt pro každého jednotlivce nejpozoruhodnější událostí v jeho životě. Blaine se na tu svou dychtivě těšil. Neměl si nač stěžovat. I když žil v budoucnosti jen něco málo přes rok, získal v ní nejcennější - posmrtný život! Znovu pocítil to, co se ho zmocnilo, když odcházel z budovy firmy Věčnost - vysvobození z tíživého, otupujícího, ustavičného podvědomého strachu ze smrti, který ho svazoval při každém počínání a pronikal každým jeho pohybem.
Žádný člověk jeho doby nemohl žít bez toho stínu, který se plazil zákruty jeho mysli jako obludná tasemnice, bez toho přízraku strašícího dnem i nocí, útočníka přikrčeného za rohem, obrysu za dveřmi, neviditelného hosta na každé hostině, nerozpoznatelné postavy v každé krajině, stále přítomné, stále vyčkávající...
Vo viacerých ohľadoch mi príbeh Toma Blaina pripomenul Heinleinovho Aleca Grahama. Nejde len o podobnosti vonkajšie, cítim medzi nimi vnútornú spojitosť, ktorú nedokážem slovami vyjadriť. Oba romány sa zaoberajú fyzickým, no predovšetkým duchovným putovaním hlavných hrdinov. Rozoberajú posmrtný život z rôznych uhlov, vážne i humorne, nábožensky i materiálne, a predsa ponechávajú tému nevyčerpanú. Napokon o umieraní a posmrtnom živote sa nedá písať univerzálne, pretože je toho toľko, čo o nich nevieme. Obaja autori sa nevyhli troške moralizovania, obaja hrdinovia si počas svojho dobrodružstva takmer ani na chvíľku neoddýchnu od život ohrozujúcich okolností, napriek tomu sú optimisti. Obe knižky sa príjemne čítali, no Sheckley bol pri tom o polovicu stručnejší :-)
Roberta Sheckleyho som si obľúbila snáď okamžite po prvej skúsenosti s poviedkami. Zamilovala som sa do jeho syntézy originálnych nápadov a inteligentného sarkazmu. Sheckley je geniálne rafinovaný humorista, ktorý sa so súčasnými i budúcimi problémami ľudského druhu vyrovnáva prostredníctvom jemnej satiry a čierneho humoru. Ani pri spracovaní vážnych tém si neodpustí zrnká vtipu a to je na ňom skvelé. Výborne zvláda dialógy, píše úsporne a nepreháňa to s opismi. Sheckleyho diela však u nás nie je jednoduché zohnať. Vyšlo toho málo a väčšina do deväťdesiatych rokov. Pre mladšieho scifistu ťažký oriešok.
Predtým som od neho čítala zbierky Lístek na Tranai, Bláznivý vesmír a román Přines mi hlavu čarovného prince, ktorý napísal v spoluautorstve s inou legendou, Rogerom Zelaznym. Ten považujem za najslabší zážitok zatiaľ. Je to oddychová komédia o lenivom démonovi z Pekla a jeho dobrodružstvách na pozadí súboja mocností zla a dobra. Čitateľné a akčné, no priznám sa, že v poslednej tretine ma už Azzieho eskapády nebavili. Z nedostatku iného si možno raz prečítam voľné pokračovanie Jeho temná magie.
Predtým som od neho čítala zbierky Lístek na Tranai, Bláznivý vesmír a román Přines mi hlavu čarovného prince, ktorý napísal v spoluautorstve s inou legendou, Rogerom Zelaznym. Ten považujem za najslabší zážitok zatiaľ. Je to oddychová komédia o lenivom démonovi z Pekla a jeho dobrodružstvách na pozadí súboja mocností zla a dobra. Čitateľné a akčné, no priznám sa, že v poslednej tretine ma už Azzieho eskapády nebavili. Z nedostatku iného si možno raz prečítam voľné pokračovanie Jeho temná magie.
Robert Sheckley: Nesmrtelnost, spol. s r.o. (Ivo Železný, 1992)
ilustračné fotografie sú zo seriálu Futurama
Súvisiace:
Robert A. Heinlein: Cizinec v cizí zemi
Vyzerá to vskutku zaujímavo - a celkom ma máta predstava, AKO takáto kniha môže skončiť :)
OdpovedaťOdstrániťVeľmi pekne napísané Anet, ako vždy sa mi to dobre čítalo, jasne, prehľadne. Škoda, že ma každou recenziou namotáš na knihu a moja listina "knihyčomusímprečítať" je už príliš dlhá :) keby mal deň 48 hodín, bolo by to fajn :))
díky :-) mne sa tiež hromadia knihy na prečítanie. minulý týždeň bohatý nákup v Lacnej knihe + výhra, zásielka z Martinusu, predvčerom návšteva Knižného bazáru v Bratislave... a zase tu máme novú hromadu, ktorú niet kam dať, podobne ako tie ostatné. potrebovali by sme regále :-/
OdpovedaťOdstrániťTiež snívaš o vlastnej priestornej knižnici s rebríkom? :)
OdpovedaťOdstrániťhm, radšej bez rebríka :-) na rebríku sa bojím.
OdpovedaťOdstrániťV tom prípade odporúčam vysokozdvižný vozík :) a dúfam že sa havino čoskoro uzdraví!!
OdpovedaťOdstrániť