Google+ Riddick's Realm: Čas dravcov, čas obetí

09 februára 2011

Čas dravcov, čas obetí


V tieni mafie Michal Harvan odstránil zo svojho okolia slabších súperov i neprozreteľných priateľov. Po ich chladnúcich mŕtvolách vystúpil na vytúžený vrchol. Nešlo o nič veľké, chcel iba svoje mesto.
Lenže časy sa menia, a z najhlbšieho tieňa vystupuje na svetlo silný rival...



Súboj titanov

Narazia na seba dvaja predátori, vychovaní tým istým učiteľom. Jeden je v nevýhode, o to väčšia výzva ho čaká. Iba jeden môže zvíťaziť. Iba jeden bude vládnuť.
Ako Nero a Augustus, s gladiátormi po boku, v aréne smrti. Bude záležať nielen na tom, kto je tvrdší, ale aj vytrvalejší, prefíkanejší, kto dokáže predvídať nepriateľove kroky. Ak nedokáže, má smolu.

Dominik Vokoš, syn zavraždeného Alexandra, je v mnohých veciach odlišný od vraha svojho otca. Michal je chladný manipulátor rozohrávajúci šachovú partiu na mnoho ťahov vopred. Dominik je zase prototyp vyšinutého diktátora bez zábran, ktorý ovláda svoje vášne len s námahou alebo vôbec.
A predsa majú čosi spoločné. Obaja sú schopní a ochotní použiť na dosiahnutie cieľa extrémne prostriedky.
Je však nadmieru zaujímavé pozorovať, ako sa ich mafiánske "prednosti" v okamihu menia na slabosti vo svetle vzájomného boja o moc. V istom momente každý doplatí práve na to, čo dovtedy bolo jeho najväčšou devízou...

"Dokonalá moc stojí na troch pilieroch - politike, peniazoch a na podsvetí"

V tieni mafie II - Čas dravcov je okrem napínavého príbehu opäť aj nemilosrdnou pitvou spoločnosti cez optiku mocných. Je realistická ohľadom ich chladnej vypočítavosti, no rovnako je pravdivá, keď opisuje dobrovoľnú naivitu "stáda" - masy bežných ľudí, ktorí sa ochotne zapália tu za jedného, tu za druhého politika či stranu, smerujú svoje nahromadené vášne do krčmových a internetových diskusií a idú sa navzájom poruvať v mene papierových hláv. V zúfalej sebaobrane nechcú vidieť, že v zákulisí ide hlavne o moc a peniaze. Prišli by o ilúziu, že aj oni pre mocipánov niečo znamenajú, že majú nejaký význam, vplyv, veď ich zvolili, aby zastupovali ľudí, ktorí v demokratickom režime vládnu tomuto štátu...
Hovno.
Sračky, klamstvá, medové motúze ťahané tupému stádu pod nosom. Za dverami kancelárií, betónovými plotmi haciend, za bránami opustených skladísk aj na malebných lúkach uprostred lesov sa vyrába moc, tvorí politika a zarábajú veľké peniaze.

Jozef Karika to vie, aj Michal Harvan to vie. I keď na začiatku románu je stále tým predátorom z jednotky, autor svojmu ústrednému hrdinovi podaruje nový status zástupcu menšieho zla.
Až na výnimky je pre väčšinu ľudí život sinusoida. Raz si hore, raz dole. Z veľkej výšky sa hlboko padá, Michal to zistí skôr, než by bol predpokladal a siahne si na samé dno. Prekvapene zisťuje, že má nebezpečného nepriateľa, o ktorom nevedel zhola nič. To bola osudová chyba. Nedostatok informácií v niektorých oblastiach "podnikania" môže byť fatálny.
Totálne zničený, zrazený na kolená však dostane ešte jednu šancu. Proti zlu sa dá bojovať iba zlom a pomsta býva sladká, no aj nevyhnutná. Iba pomsta prináša pocit zadosťučinenia. Sympatie si nakoniec získa ten, ktorý na jej oltári neobetoval nevinných ľudí, ale hral podľa mafiánskych pravidiel "fair play". Pravda, tie sú veľmi odlišné od nášho života, ale aj mafián môže mať určité morálne zásady.
Tak sa antihrdina stáva menším zlom a razom bojuje na strane spravodlivosti.

Stret dvoch ziel, zacyklený vír oka za oko a zubu za zub, sa neobíde bez krvi, zlámaných údov a rozstrieľaných tiel. To je však len úvod v zozname násilností, ktoré na čitateľa v Čase dravcov čakajú.
Na scénu totiž okrem klasických nástrojov mafie ako bejzbolky, boxery či samopaly, prichádza aj zbraň omnoho strašidelnejšia - sadistický maniak prezývaný Zubáč. Jeho postavu založil autor na skutočnej predlohe, nekrofilnom kanibalovi, ktorý na prelome 70. a 80. rokov zavraždil päť žien.
Pomerne detailné opisy jeho myslenia i činov sa čítajú veľmi ťažko, až sa vám zastavuje dych. Scény so Zubáčom prekonali rekord v nezabudnuteľnej surovosti knižnej tvorby, ktorý dlho držal Louis de Berniéres so zverskými vraždami jednej dievčiny a žobráka (kvôli tomu som ho už niekoľko rokov nečítala).
Je to príšerné, choré, zvrátené. Takéto časti by som oželela, no chápem, že určité žánre a diela dosahujú plnú funkcionalitu, totálny impakt faktor aj pomocou takýchto obrazov. Takže to čitateľ chtiac-nechtiac musí prijať ako súčasť autorského zámeru.
No aj kvôli tomu ostatnému, čo Jozef Karika dokáže tak vecne a predsa sugestívne vystihnúť, kvôli tomu si prečítam aj sľúbené voľné pokračovanie Nepriateľ štátu, ktoré vyjde na jeseň.

"Človek je len jeho život, nič viac"

Táto veta je do románu zakomponovaná nenápadne, no mnohoznačnosť jej jednoduchej pravdy na mňa silne zapôsobila. Funguje v rovine metaforickej i fyzickej. Nemáme viac než svoj život, aby sme dokázali svoje kvality a nemáme viac než svoj život, keď nám ho berú. Choroby, vysoký vek, guľka z pištole alebo nôž brutálneho vraha... Sme iba náš život, nič viac.


Jozef Karika

Spisovateľské schopnosti tohto autora si mimoriadne cením z niekoľkých dôvodov. Jedným je spôsob a hĺbka, do akej dokáže preniknúť do svojich postáv. Karikov pohľad do ľudských duší je prenikavý ako pohľad dravca. Tými ďalšími sú príjemne strohý štýl a genialita vo vytváraní atmosféry.
Som naozaj zvedavá, čo a ako bude písať o dve-tri desaťročia. V každom prípade by už beletriu nemal nikdy opustiť, bola by to pre slovenskú literatúru obrovská škoda. Keď sa vypíše z kontroverzných tém, ktoré kvária jeho nepokojnú dušu rebela, dozrie ako víno. Bude písať príbehy, aké dostávajú ceny a prekladajú sa za hranice. Máme pred sebou nemilosrdného a diabolsky dobrého rozprávača, ktorý má stále ešte obrovský potenciál a nevyužité rezervy. Toto je zatiaľ iba predohra. Ak okolnosti a skúsenosti budú priať, aby jeho hlava naďalej rozšírovala svoje obzory, napíše nám ešte veľké veci.
Čítam to medzi riadkami jeho diel.

Ako medzititulky dva a tri boli použité výňatky z textu knihy.





Jozef Karika: V tieni mafie II, Čas dravcov (Ikar, 2011)






Súvisiace:

17 komentárov:

  1. precizne a prepracovane a pre..
    Beriem

    OdpovedaťOdstrániť
  2. No, pre... ved vies. Dosli mi slova. To sa Tebe nestava :) zjavne. Nie je to celkom zavist. Skor obdiv - takto to nikdy nedokazem.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tak táto recenzia si fakt zaslúži obrovskú poklonu. Dovolím si povedať, že je rovnako pútavá a strhujúca, ako pútavo a strhujúco znie daná kniha.

    Proste pecka!!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ďakujem :-) aj autor ju vychválil do nebies, tak čo mi viac treba ku šťastiu? :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Výbornáááá recka :-) Priznám sa, že podobné knihy nie sú moja "šálka kávy", ale po tejto asi siahnem. :-)
    Počuj, Teba v poslednej dobe už druhý spisovateľ vychválil, gratulujem. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. jaký druhý? však mňa vždy pochváli iba Jožko, aj to súkromne :-)
    vlastne nie, to by som mu krivdila. na krste prvej knižky ma aj nahlas menoval v zozname ľudí, ktorým ďakoval za podporu. skoro som pukla od pýchy ;-D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. A JWP Ti pochválil predsa recku Hitmana :-))

    OdpovedaťOdstrániť
  8. vidíš, skoro som zabudla! ale on nebol autor Hitmana, ešte viac by sa rátalo, keby pochválil Žamboch ;-)))

    OdpovedaťOdstrániť
  9. No vidíš, ja som nezabudla :-)) tak nenápadne posuň recku Žambochovy a uvidíš či sa chytí :-)))))) Ale buď skromná, aj JWP je dosť veľká ryba.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. a mozno ked sa vypise z tem, ktore kvaria jeho dusu rebela tak mu dojdu slova tak ako mili a bude chrlit len plytke slaboduche knizky pre masy nosiace na rukach evitu a spol :(((

    len som pocitoval potrebu trosku neutralizovat to tvoje uplne nekriticke bezbrehe nadsenie karikom ... myslim ze mieville uz ziarli :D :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
  11. ty hnidopich ;-)
    Miéville je predsa úplne iná kategória, pochybujem, že by Jožo niekedy presedlal na new weird. :-)))
    Ja mám v každom obľúbenom žánri favorita, ktorého neskutočne zbožňujem ;-) Herriot, Moore, Miéville, Berniéres, Sheckley, Karika, MacDonaldová, Powers - každý kope inú ligu, ale spolu tvoria môj "dream team".

    OdpovedaťOdstrániť
  12. hmmmm aaaaaa tiez by si si pustala do textilu a bola ochotna aj vrazdit keby na nich niekto siahol krivym slovom ako ty na mayerovu? :))))

    OdpovedaťOdstrániť
  13. ale nie :-) to je predsa blbosť, každý má rád niečo iné. ja môžem človeku sprostredkovať svoj názor, nadšene odporučiť a argumentovať, prečo je to dobré - ale stále to bude len môj subjektívny názor. ak si to ten druhý človek prečíta a nebude sa mu to páčiť, nemôžem ho predsa nútiť.
    môžem len odhadnúť jeho vkus a odporučiť mu zase niečo iné :-) pravdaže, ak by sa o mojom idole vyjadroval úplne sprosto, asi si poviem, že v tomto si proste nerozumieme a nech si číta, čo on chce. veď aj ty máš na mnoho vecí odlišné názory, ale zatiaľ sme sa nepobili ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  14. No neviem, ale mne pride dvojka akasi kostrbata. Este som len na zaciatku, ale ma to privela hluchych miest (potrebujem citat 20 stran, aby som sadozvedel, ze hlavny hrdina si to ide rozdat s prostitutkou?). Aj co a tyka psychologie mi Harvan dako nesedi s jednotkou... A nebezpecne sa mi vidi aj pouzitie rovnakej sablony ako minule - myslim tym otrocky vyrozpravane detsvo jednotlivych postav, co znacne brzdi pribeh, kedze akykolvek shock efekt je uz davno prec. Jednotke dost pomohlo silne finale, snad to tak bude aj tu...

    OdpovedaťOdstrániť
  15. tak snáď si to tým finále u teba napraví ;-) ááj keď sa trochu obávam, že sa ti možno bude zdať príliš narýchlo odbavené... rozhodne sa zdá, že si drsnej literatúry prečítal viac než ja a máš tým pádom iné očakávania.

    mne vyhovovali aj tie "hluché" miesta, lebo bez nich by to bolo asi len samá brutalita :-) aj rozprávanie príbehu či pozadia ku knihe patrí. mne sa vždy páči dobre napísané pozadie postáv, ale nie každému to vyhovuje, niekto uprednostní viac akcie.
    je však pravda, že tam boli časti, kde by som nemilosrdne škrtala, kde sa vo vnútorných opisoch opakovali rovnaké myšlienky a podobne. no nebolo to také vážne, aby mi to pokazilo zážitok.

    OdpovedaťOdstrániť
  16. no hej, ale nepobili sme sa len preto lebo sa vidame velmi zriedka a ten cas je vzacny :)))))

    ja chapem, ze sa ti to paci, len to bezbrehe nekriticke nadsenie mi k tebe nejako nesedi :))

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).