Google+ Riddick's Realm: Louis de Bernières: Seňor Vivo a drogový baron

24 novembra 2011

Louis de Bernières: Seňor Vivo a drogový baron


Čítanie Bernièresových príbehov vždy bolí, ale ak máte odvahu, prežijete s ním veľké city aj hrozné udalosti bez rizika fyzickej ujmy. Za tú psychickú neručím.





Dionisio Vivo je obyčajným profesorom filozofie na miestnej univerzite v kolumbijskom Ipasueňe, ktorého buditeľským koníčkom je písať listy namierené proti drogovým kartelom do prestížnych novín La Prensa.
Má však jeden problém... Pred jeho domom sa v poslednom čase pravidelne zjavujú zmučené mŕtvoly, ktoré sú neklamným dôkazom, že jeho žurnalistické pokusy nie sú u miestneho kokového kápa El Jerarcu také populárne ako u čitateľov La Prensy.

Práve v čase, keď Dionisio našiel svoju veľkú lásku a jeho osobný život sa zdá byť prechádzkou ružovou záhradou, jeho budúca existencia visí na vlásku. Bohužiaľ je slepý a hluchý voči radám priateľov aj voči nevydareným alebo kamuflovaným útokom nájomných vrahov. Tým ohrozuje nielen seba, ale aj svojich blízkych. Nie je isté, dokedy ho bude sprevádzať šťastie naivného a dokedy ho povesti o jeho sile a čarodejných schopnostiach ochránia pred zabitím...

Jeho úhlavný nepriateľ, Pablo Ecobandodo, prezývaný El Jerarca, je pre niekoho dobrodincom, pre iných všemocným krutovládcom v kraji okolo Ipasueňa. Jednou rukou kynie svojim pochlebovačom a druhou máva na rozkaz vykonávať zverstvá medzi chudobou a kýmkoľvek, kto mu z nejakého dôvodu nevyhovuje.
O odpore nemôže byť ani reči, pretože okrem neškodného idealistu Dionisia Viva neexistuje v jeho okolí človek, ktorý by sa odvážil naňho čo i len nepekne pozrieť. On naopak vyniká v arogancii aj bezohľadnosti a preto sa rozhodne Dionisia zlikvidovať za každú cenu...

Tento román si stojí za svojím názvom a skutočne sa v ňom jedná hlavne o boj o život medzi Dionisiom a El Jerarcom. Ale je plný ďalších udalostí, spomienok a vedľajších línií, ktoré viac či menej súvisia s ktoroukoľvek postavou knihy.
Inteligentný humor a zžieravá satira sa striedajú s brutálne naturalistickým realizmom. Drsné pasáže sú veľmi ťažkým čítaním a nimi si Bernières od citlivejších čitateľov vyberá daň za fascinujúce príbehy, aké dokáže napísať len život a tí najlepší románopisci.
Spisovateľova úprimnosť vás zasiahne s o to väčšou silou, že namiesto úniku do blahodárnej imaginárnej reality vám čítanie jeho knihy ponúkne hrôzostrašný a naoko nezúčastnený pohľad do sveta krutosti a nespravodlivosti, v ktorom skutočne denne žijú státisíce obyčajných ľudí ako my, aj keď na iných miestach...

Bernièresov literárny štýl je košatý a horúci ako roztopené olovo. Dokáže vynikajúco zachytiť a sprostredkovať čitateľom životné situácie, ktoré jeho postavy prijmú s chladnou hlavou aj ktoré prežívajú natoľko emotívne, že ich nedokážu správne vyhodnotiť. Chápe a skvele vystihuje psychológiu lásky aj utrpenia, chladne zobrazuje násilie a nádherne zľudštuje sexualitu. Dotýka sa ľudskej duše a maľuje čitateľom pred očami jej najtajnejšie zákutia. Preto sú jeho romány strašné a dojímavé zároveň.

Seňor Vivo a drogový baron (1992, česky BB Art, 2002) je v poradí druhou knihou voľnej juhoamerickej trilógie Louisa de Bernièresa, ktorá pojednáva o zápase drobného ľudu za právo na spokojný život a neobyčajnej mágii sprevádzajúcej jeho boj. Popri tom sa nebojí trúfalým ostrovtipom kritizovať neduhy spoločnosti, a zatiaľ čo v prvom románe, nazvanom Válka o zadnici dona Emmanuela (1991, česky BB Art, 2001), si berie na mušku prehnitú armádu, v Seňorovi Vivovi je zaslúženou obeťou výsmechu cez slzy diktátorská tyrania drogových magnátov a skorumpovaná vláda. V treťom románe nazvanom Nezvladatelné dítko kardinála Guzmána (1993, česky BB Art, 2004), dopadne kosa aj na cirkevný kameň.. Všetky tri diela spája motív utopickej dedinky Cochadebajo de los Gatos, jej neobyčajných obyvateľov a skrotených čiernych jaguárov, ktoré majú slabosť pre čokoládu.

Louis de Bernières patrí vedľa G.G. Márqueza a Isabel Allendeovej k popredným predstaviteľom juhoamerického magického realizmu, napriek tomu, že je rodený Angličan a okrem roku strávenom na severe Kolumbie si viac ku kontinentu neprivoňal. No z jeho románov Južná Amerika dýcha a pulzuje bohatým životom.
Ešte slávnejší ako jeho juhoamerická trilógia je jeho neskorší román Mandolína kapitána Corelliho (1994, česky BB Art, 2000) a to vďaka svojej filmovej podobe, ktorá však zďaleka nedosahuje kvalitu a rozsah knižnej predlohy. Kto však spozná Louisa de Bernièresa, pochopí, že Hollywood na jeho romány ešte nedorástol. Mandolínu som si tak zamilovala, že pred niekoľkými rokmi sa mi podarilo vydražiť autorom podpísané slovenské vydanie. Či je podpis pravý, netuším, ale dražiteľom bolo vydavateľstvo - a v podstate ma stál 11 korún. Nikto iný nemal záujem.

V mojej zbierke je predposledným dielom z jeho pera román Ptáci bez křídel (2004, česky BB Art, 2005, slovensky Vtáky bez krídel, Slovart, 2005), odohrávajúci sa v anatólskej dedinke Eşkibahçe na pozadí prvej svetovej vojny a následných etnických čistiek. Ani po piatich rokoch od posledného zážitku s Bernièresom som sa na ňu ešte neodhodlala. Ale prisámkoňu, raz to urobím.
Okrem toho som si nedávno zaobstarala zbierku poviedok Srdečné pozdravy z Notwithstandingu (Slovart, 2010), ktorej popis naznačuje, že v porovnaní s jeho románmi pôjde o neškodnú sentimentálnu bukoliku. Skúsenosti v Bernièresom však hovoria, že aj tak to bude skvelé čítanie.





Louis de Bernières: Seňor Vivo a drogový baron (BBart, 2002)






Recenzia vznikla v januári 2006 

Súvisiace:
Jozef Karika: V tieni mafie
V tieni mafie II: Čas dravcov

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).