Google+ Riddick's Realm: Dvaja Afganci a jeden veľký problém

21 novembra 2011

Dvaja Afganci a jeden veľký problém



Frederick Forsyth sa narodil v roku 1938 vo Veľkej Británii a počas svojej štyri desaťročia trvajúcej spisovateľskej kariéry vyprodukoval 15 úspešných románov, prevažne s tematikou tajných služieb a špionáže.
Afganec je jeden z tých novších.




Frederick Forsyth je známy pán, podľa ktorého kníh sa aj nakrúcajú filmy. Napríklad aj taký Šakal (1997) s Bruceom Willisom je založený na scenári pôvodného Šakala (1973), ktorý nakrútili podľa Forsythovho trileru. Toho nového Šakala videl už skoro každý, alebo aspoň každý, komu sa na pol roka pokazil DVD prehrávač alebo videorekordér. Chcela som tým len poukázať na skutočnosť, že i keď ste od neho nič nečítali, určite vám nie je úplne neznámy. Okrem Šakala ešte môžu rezonovať názvy ako Spis Odessa alebo Štvrtý protokol.

Historické udalosti, ktoré ovplyvňujú príbeh Afganca i hlavné postavy románu, síce siahajú hlboko do minulosti, ale jeho hlavná dejová línia sa odohráva v rokoch 2005-6 a tažiskovou témou románu je terorizmus.

Na Blízkom východe sa čosi chystá. Špeciálne supertajné jednotky patriace pod špeciálne supertajné oddelenia tajných služieb USA získali informáciu, ktorá obsahuje narážku na výraz "Al-Isra" z Koránu. Povolajú svojich odborníkov na svätú knihu moslimov, a tí potvrdia podozrenie na chystaný teroristický útok. Teda ono ešte nie je celkom jasné vôbec nič, ale keď sa v počítači funkcionára Al-Káidy nájde očividne šifrovaná zmienka o jednom zo zásadných a symbolických momentov v živote proroka Mohameda, môže to znamenať iba jediné. Prúser. Tajné služby sú na to, aby predvídali, aký konkrétny prúser to bude. A všetko nasvedčuje tomu, že bude fakt veľký...

Na Kube v zátoke Guantánamo sedí vo väzení Izmat Chán. Narodil sa medzi Paštúnmi neďaleko hraníc s Pakistanom, v útlej mladosti zažil ruskú inváziu do Afganistanu. V dospelosti zdedil rodinný majetok, oženil sa a splodil syna. V druhej polovici 90. rokov sa zaplietol do občianskej vojny a bojoval na strane Talibanu. Získal si prirodzený rešpekt aj uznanie a na vrchole kariéry sa rozhodol vrátiť domov a stať sa guvernérom provincie. Lenže 20. augusta 1998 americká armáda zaútočila riadenými strelami na výcvikové tábory Al-Káidy v horách Tora Bora. Jedna z nich spôsobila masívny zosuv v jaskyniach nad jeho rodným údolím a pochovala ho aj s dedinou Maloko-zai pod tisíckami ton sutiny. Izmat Chán zostal bez rodiny i bez koreňov. Vyhlásil Amerike súkromný džihád. Vrátil sa do služieb Talibanu a vo februári 2002 sa po chaotickej vzbure v pevnosti Qala dostal do rúk americkej armády, ktorá ho spolu z hŕstkou ostatných preživších eskortovala na základňu Guantánamo.

Na britskom vidieku si začiatok vojenskej výslužby užíva plukovník Mike Martin. Po babičke je štvrtinový Ind, vyzerá trochu ako Arab, detstvo strávil v Bagdade, takže ovláda arabčinu a vďaka kariére profesionálneho vojaka britských jednotiek Special Air Service kedysi pobudol aj medzi afgánskymi Paštúnmi a naučil sa ich reč. Vďaka kreatívnemu mysleniu jeho mladšieho brata prídu americké a britské tajné služby na spásonosnú myšlienku. Nasadiť Mikea Martina ako tajného agenta priamo do Al-Káidy. Potrebujú však človeka, ktorý spĺňa kritériá, aby mohol byť nahradený dvojníkom. Izmat Chán im do bodky vyhovuje. Nemá žiadnych príbuzných, ktorí by ho mohli spoznať, sedí v americkom väzení, je len o 10 rokov mladší od Martina a so spoluväzňami nekomunikuje. Po piatich rokoch mlčania prichádza čas, kedy má byť Izmat Chán prepustený z väzenia, aby sa vrátil do rodnej zeme... ale len naoko.

Začína ultratajná operácia, ktorej cieľom je infiltrovanie Mikea Martina do Al-Káidy, zistenie podrobností o pripravovanom útoku, prípadne zásah do jeho realizácie.

*****

Po stránke štylistickej máme do činenia s typom diela, aké sa bežne a aj celkom pochopiteľne označujú nálepkou "mužská literatúra". Je to ten typ kníh, kde sa autor rád zdržuje uvádzaním typov vojenských lietadiel či vrtuľníkov, kalibru, dostrelu a účinku zbraní, naopak psychológia postáv akoby neexistovala - a kde to jeho čitatelia pravdepodobne oceňujú. V prípade Fredericka Forsytha je to dokonca jeho typický znak. Vyvažovaný úzkostlivou realistickosťou. Je známy dôkladným prieskumom prameňov k svojim románom, ktoré bývajú z veľkej časti založené na skutočných udalostiach.

Aj Afganca charakterizuje vecný až suchý popisný štýl s minimom dialógov. Je natrieskaný množstvom faktov a informácií a vyžaduje určitú dávku sústredenia. Napriek tomu - alebo práve preto - je to stále veľmi napínavý román, ktorý slušne graduje. Hneď ako sa ponoríte do príbehu a osudov postáv, bude vás udržiavať v napätí a zvedavosti.

So zvedavosťou a nedočkavosťou to bude ešte horšie, ak si vyberiete audioknihu, pri ktorej musíte svoje tempo "čítania ušami" prispôsobiť čítajúcemu. Tým je v prípade nešťastného českého Afghánce divadelný herec Jan Hyhlík.
Je úžasné, že sa už roky venuje načítavaniu kníh pre nevidomých a slabozrakých, ale pre mňa je jedným z tých horších predčítačov.
Mala som s ním už jednu skúsenosť pri audioknihe Harryho Pottera, kde ma privádzal do zúfalstva komolením anglických mien a paradoxne monotónnym no zároveň nevyrovnaným prednesom. To isté sa opakuje u Afghánce. Ak vás príbeh začne baviť a máte pevné nervy, zvyknete si. Ale pripravte sa na nesprávne umiestnené dôrazy a zmeny tempa, divadelné deklamovanie, neurózu vzbudzujúce predlžovanie dlhých hlások,... čítanie početných skratiek raz s anglickou, inokedy českou výslovnosťou,... ďalej na nečakané pauzy pred cudzojazyčnými názvami, vzbudzujúce podozrenie, že pán Hyhlík šiel do čítania naostro bez prípravy... alebo také perly ako Hísrou (Heathrow) či Gasrí (Guthrie). Tie sú však len drobným prehreškom voči poslucháčom, ale premenovanie Brunejského sultanátu na Burnejský (!) už neznalosťou výslovnosti neospravedlníte.

Ale cez to všetko som vydržala :-) Lebo počúvať pri denno-dennom cestovaní do práce a z práce audioknihu (hoci načítanú Janom Hyhlíkom) je vždy tisíckrát lepšie, než si do hlavy tlačiť tie isté disko odrhovačky a správy o skorumpovaných politikoch.
Nech žijú audioknihy!



Frederick Forsyth: Afghánec (Knihovna a tiskárna pro nevidomé K. E. Macana, 2009)

alebo
Afganec (Ikar, 2007)
Afghánec (Knižní klub, 2007)
originál The Afgan (2006)





Súvisiace:
Frederick Forsyth: Žoldáci
Clive Cussler: Znovuzrození Valhaly
Lars Kepler: Hypnotizér

5 komentárov:

  1. Audiokniham zatial oddolavam. ale od Forsytha mam precitane vsetko co u nas vyslo a mozem len vrelo odporucit- je to PAN SPISOVATEL

    OdpovedaťOdstrániť
  2. pre mňa bol Afganec prvý zážitok s Forsythom, ale musím povedať, že sa mi celkom páčil. nie je to môj pravidelný žáner, ale ako audiokniha bol viac než prijateľný :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Afganec je akoby nepriamym pokracovanim jednej z najlepsich (a podla mna najlepsej) Forsythovej knihy - Bozia pest. Uz tam bol ako hlavny hrdina Mike Martin.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Forsyth je spicka co sa tyka thrillerov a kludne moze byt brany ako "ucitel". Ked si to clovek porovna s mnozstvom "bestsellerovych" epigonov, tak si az vtedy uvedomi obrovsky rozdiel. Je sice menej akcny, ale jeho obrovske plus je, ze sa uspesne vyhyba "syndromu Jamesa Bonda" - teda ze jedna osoba vsetko vie, zisti, zariadi, urobi, zachrani...trebars si staci zobrat na porovnanie Ludluma a napr. jeho Bourna (aj ked ten je stale jeden z najlepsich).

    Nevyhoda pre niektorych ludi je prave to, ze Forsythove knihy su velmi technicke a v podstate naozaj pomenej akcne. Vacsiu cast, niekedy viac ako polovicu knihy, tvoria pripravy, plany, chystanie sa, opis prostredia a pozadia... Z realneho pohladu to je jednoznacne plus, kedze si clovek uvedomi, ake "male" su aj tie najvacsie akcie. Z pohladu citatela to niektorych ludi nudi a radsej si vyberu priamociarejsiu vec.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Forsyth je skvelý, čítal som od neho prakticky všetko, čo u nás (rozumej Československo, Česko a Slovensko) vyšlo - reda okrem tej poslednej o Afrike. Občas ho porovnávam s Ludlumom, ktorého som tiež čítal veľkú väčšinu a vychádza mi o niečo lepší. Ludlum píše strašne zoširoka-zďaleka. Ondro

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).