Angličan, ktorý nerád stúpal do merde

Paul West je marketingový odborník, ktorého pozvú do francúzskeho mäsokombinátu ako poradcu pre nový projekt typických anglických kaviarní. Dostane šancu žiť v najromantickejšom meste najromantickejšej krajiny sveta, spoznať kolorit Paríža, mentalitu Francúzov a pekný plat k tomu.



Úsmevným štýlom uvedie čitateľa do problematiky typických francúzskych štrajkov, pracovnej morálky, úradníckeho života, nákupu nehnuteľností, sexuálneho správania či zdravotnej starostlivosti. Píše to všetko ľahkým perom, no snáď až príliš podrobne. Ak obľubujete denníčky á la Bridget Jonesová, toto je niečo pre vás, len z mužského pohľadu a s poriadnou dávkou škodoradostného nacionalizmu.

Avšak nie celkom pre mňa. Merde! iste nemalo ambície stať sa laureátom Bookerovej ceny, a nehrá sa na závažnú literatúru, takže nejde o veľký problém. Lenže spokojnosť čitateľa môže závisieť aj na tom, koľko humoristickej literatúry prečítal a akého druhu. Ja som už vyskúšala všelijakú a priznám sa, že Stephen Clarke pre mňa zajaca z klobúka veru nevytiahol...
Pri čítaní prvej časti jeho francúzskych dobrodružstiev (séria sa zatiaľ rozrástla na 4 diely + populárno-náučný spin-off) ma držala najmä zaťatosť (keď som sa do toho pustila, tak to dočítam), zotrvačnosť (veď aj odpočívacie knihy treba čítať) a jedna vtipná perla každých niekoľko strán.
Okrem týchto zábleskov skutočného britského humoru, ktoré potešili aj starého cynika, je celý román o jednom nudnom Angličanovi pracujúcom s nudnými a navyše lenivými Francúzmi na nudnom projekte.
Jeho kolegov som si neustále plietla, erotické dobrodružstvá ma nezaujímali, a prirovnania mi zneli ako odpočuté zo sitcomu.

Okrem toho autor vysvetľuje svoje vtipy a dokončuje narážky. No vážne!
Totálne mi tým kazil aj to biedne potešenie z prvoplánového a sileného humoru. Pozitívami knihy boli tie roztrúsené vydarené žartíky, satirický pohľad na niektoré špecifiká francúzskeho národa a do češtiny šikovne prepísaný francúzsky akcent. Preklad celkovo patrí k tým najlepším črtám tejto veľmi nenáročnej oddychovky. Nevidela som originál, ale mám podozrenie, že nebyť skvelej práce Richarda Podaného, táto knižka by bola definitívne o... merde. Jeho šťavnatý jazyk tvorí veľkú časť zážitku - ak sa teda nenecháte odradiť slabým obsahom a radi si užívate aj textovú stránku diela. U Stephena Clarka toho oveľa viac na užívanie nie je.

To, že tento britský novinár žijúci v Paríži vydal knižku pôvodne len v 200 výtlačkoch, aby ňou rozveselil kamarátov, nech mu je jediným ospravedlnením. Potom z nej však čítal v nejakom kníhkupectve, niekto o tom napísal... a z Merde! bol odrazu hit. Až taký, že do roka nutne muselo vyjsť pokračovanie.
Aspoň tak hovorí mýtus. Ten marketingový. Poznáte ich - sú to tie ľúbivé rečičky typu "napísala na základe sna", ktoré znejú fanúšikom kúlovo a skeptikom neuveriteľne. No ani divé prasa nezistí, či je to fakt pravda.

Nechápte ma zle, ja to Stephenovi Clarkovi doprajem - napokon, on napísal úspešné knižky a ja figu borovú. Ale tak ako sa vy zaobídete bez toho románu, čo mám v hlave (verte mi, nie je dobrý) - tak by sa ľudstvo zaobišlo bez príhod o bande šušľavých trpákov a sexuálne chtivých sirén. Samozrejme je na svete celá hromada ľudí, ktorí by mi za takéto slová najradšej odtrhli hlavu. Stephen Clarke je predsa úplne bombový. Stačí sa pozrieť na diskusiu na Martinuse ;-)

Ale navzdory všetkému ešte stále môžem Merde! Rok v Paříži odporučiť na relaxačné čítanie, lebo i keď je to vzhľadom na svoju povesť dvakrát vylúhovaný anglický čajík, stále z neho cítiť autorovu inteligenciu, štipľavú iróniu a dobrý postreh.
Vezmite si ho napríklad na dovolenku. Najlepšie vo Francúzsku. Keď už miniete všetky dobré knihy, na dne kufra zostane len Hvorecký a Matkin, a vy nebudete mať chuť na socio-gýčovú sondu "našich životov". Zoberte do ruky Merde! a užite si s ním "joie sur la plage".

A keby sa raz nejaký Francúz rozhodol napísať na revanš podobnú knihu príhod s Britmi, prečítam si ju. Už len preto, aby som zistila, či ma bude viac baviť a zároveň mohla s uspokojením skonštatovať, že bez ohľadu na historickú rivalitu ľubovoľných národov, si navzájom absolútne nemajú čo vyčítať. Aj národy sú len natoľko odlišné, akí sú si ľudia podobní, a všetci sme svojím spôsobom trafení, len každý inak ;-)

Stephen Clarke: Merde! Rok v Paříži (Albatros, 2007)

Niektoré lepšie humoristické knihy:

Tom Sharpe - trilógia o Henrym Wiltovi
Leo Rosten: Pan Kaplan má stále třídu rád
Christopher Moore: Baránok
Vražda jako společenská událost
Woody Allen: Vyřídit si účty
Christopher Moore: Nejhloupější anděl
Christopher Moore: Špinavá práce