Google+ Riddick's Realm: Literárne kontakty s vedeckou fantastikou

12 septembra 2011

Literárne kontakty s vedeckou fantastikou


V auguste 2011 sa mi prihodila neuveriteľná vec. Prišiel mi e-mail s pozvaním do rozhlasovej relácie Kontakty, ktoré sa v lete venujú literatúre. Chvíľu som uvažovala, že zbabelo odmientem, nie som predsa žiadny odborník. Ale zahodiť takú poctu?!
Keď mi zatelefonovala moderátorka Eva Sládková, vliala mi do žíl odvahu a odhodlanie. Sľúbila, že onedlho dostanem aj scenár s otázkami, ktoré mi pomôžu sa zorientovať a vopred pripraviť.




Potom sa ukázalo, že mojím sparing partnerom nebude nikto cudzí, ale kamarát Ivan Aľakša. Vysielanie malo prebehnúť naživo, 17. augusta od ôsmej do deviatej večer, hneď po spravodajstve. Scenár s otázkami prišiel v dostatočnom predstihu a hneď na druhý deň som sa mu začala venovať.
Študovala som vedeckofantastické žánre, históriu sci-fi, názory na "sense of wonder", zlatú éru... počúvala som staršie rozhlasové relácie, kde už boli hosťami Ondrej Herec, Juraj Malíček, Miloš Ferko a ďalší, ktoré sa venovali fantasy, cyberpunku, Harry Potterovi, ale aj historickým či ženským románom a detektívkam. Aby som mala prehľad.
Nemyslite si, že som totálny lúzer a posera, to zase nie :-) Ale ak je to možné, som radšej pripravená. Je lepšie naštudovať o 200% viac, než je nutné, ako sa nechať zaskočiť triviálnou otázkou. Rozhlasové diskusné relácie počúvam už roky, vedela som priveľmi dobre, ako sa môže debata stočiť mimo plánu :-)

Nakoniec to dopadlo celkom dobre. Páčil sa mi Rozhlas, i keď je interiér skromný a z väčšej časti starý, štúdio ma fascinovalo a dokonca som si vymohla, aby z hudobného výberu technik vyhodil How deep is your love od Take that :-) Ostatné pesničky sa celkom dali, aj tak boli do rezervy. S ukážkou od Julesa Vernea sme neboli celkom zmierení, lebo by sme radšej debatu ťahali smerom k modernej sci-fi, ale nedalo sa nič robiť. Pani Sládková je neskutočne milá a ochotná osôbka, ktorá nám zdvíhala náladu (keď sme sa už predtým naladili na hysterický smiech:-).

Zvukový záznam sa vo web archíve SRo záhadne nezjavil, ale podarilo sa ho vyhrabať. Na internete si môžete stiahnuť originálnu verziu, ktorá obsahuje aj pesničky, ukážku a vďaka automatu aj ďalšiu pol hodinu po Kontaktoch. Alebo tú skrátenú, ktorú som osobne zostrihala a je v nej iba samotná diskusia. Alebo obidve.


No a keď som sa už tak strašne narobila na tej príprave, rozhodla som sa ju uverejniť tiež. Keď si to porovnáte so záznamom, uvidíte, koľko sa toho nestihlo. To je pochopiteľné a aj som s tým počítala (keby sa chcelo stihnúť všetko čo som napísala, musela by som dostať vlastnú dvojhodinovku :-D). Ale ako vravím, chcela som byť pripravená na všetko. A keď sa materiál stále rozrastal, plánovala som už aj túto akciu - zverejnenie celého textu. Aj s povolením od moderátorky.
Takže kto má záujem, nasleduje pôvodný scenár s otázkami a moje odpovede.

----------------------------------------------------------------------
HLAS: Ako bude vyzerať svet o desiatky až stovky rokov? Kto by si to občas nepredstavoval? Rôzne vízie ponúka aj literatúra. A to čo kedysi patrilo do žánru sci-fi, je dnes realitou. Aké sú začiatky science fiction? Čím je tento druh literatúry zaujímavý? Aj o tom budeme hovoriť v dnešných Literárnych Kontaktoch. Príjemné počúvanie vám želá Eva Sládková.
ZVUK: hudba
HLAS: Dnes sa v Literárnych Kontaktoch budeme rozprávať o sci-fi literatúre. Mojimi hosťami sú dvaja nadšenci a propagátori tohto žánru: Aneta Čižmáriková a Ivan Aľakša, vitajte.

1/ Ako som spomínala, obaja ste nadšenci sci-fi literatúry, na úvod vysvetlime – prečo? Čo vás práve na tomto žánri láka?

Hovorí sa, že s knihami utekáme z reality a ja to priznám. Áno, utekám z reality, ktorú musím denne žiť. Ale utiecť do mainstreamu je iba za rohom vlastnej existencie. Príbehy o neverách, nešťastných manželstvách a vzťahových problémoch sú všade naokolo. Je ich možno až priveľa a vlastne ma ani nezaujímajú. Nechcem ich riešiť prostredníctvom kníh. Recept na vlastný život mi aj tak neposkytnú... Radšej cestujem s fantastikou do iných svetov. Nechcem zostávať v tom svojom :-)
Ešte by som dodala, že medzi v úvodzovkách "normálnou" literatúrou a vedeckou fantastikou je rozdiel väčšinou len v kulisách. Jadro literatúry zostáva viac-menej rovnaké - všetko sa točí okolo ľudí a ich životných príbehov - najlepším dôkazom je, že aj odporcovia fantastiky (lebo je ich mnoho) si nezriedka prečítajú knihu, ktorá je slávna, zamilujú si ju a pritom si vôbec neuvedomia alebo nepriznajú, že čítali sci-fi. Podobne aj vydavatelia sa niekedy zdráhajú označiť knihu nálepkou sci-fi, aby náhodou neodstrašili čítajúce masy :-) Dobrým príkladom sú najmä antiutópie ako 1984 alebo dnes taká vychytená Cesta od Cormaca McCarthyho (niekedy sa samotní autori bránia označeniu sci-fi, medzi nich patrí aj McCarthy a Margaret Atwoodová - aby z toho všetky strany elegantne vykorčuľovali, vymyslelo sa pre takéto diela označenie slipstream).

2/ Je pri čítaní sci-fi literatúry možno viac potrebná predstavivosť čitateľa ako pri iných knihách?

Záleží aj od obsahu - vo viacerých žánroch vedeckej fantastiky - antiutópiách, tzv. sociálnej sci-fi či v žánri alternatívnej histórie - sa vôbec nemusia vyskytovať futuristické či súčasnému človeku inak neznáme prvky (napr. Príbeh služobníčky, 1984).
Ale v "tvrdej" sci-fi odohrávajúcej sa vo vesmíre si často musíte predstaviť veci, ktoré ste ešte nevideli. No práve tieto predstavy môžu prinášať nečakanú radosť z objavovania vlastnej fantázie (alebo jej hraníc;-). Takisto prinášajú obrazy, ktoré by si človek bez pomoci spisovateľa sám asi nepredstavoval. No vďaka sci-fi tie veci môžem vidieť vo vlastnej hlave. Veci, ktoré naživo nikdy neuvidím, ale ani neprežijem.

3/ Sci-fi a fantasy sú dva literárne žánre, ktoré majú k sebe blízko, zadefinujme si teda, aký je medzi nimi základný rozdiel? Aké znaky sú typické pre science fiction?

Keď vysvetľujem rozdiel medzi týmito žánrami kamarátom-laikom, hovorím im, že sci-fi je to, kde sú vesmírne lode, vyspelé technológie a/alebo budúcnosť, fantasy je to, kde sú draci, mágia a prostredie sa skôr podobá na minulosť.
Páči sa mi aj definícia, že "fantasy robí nemožné pravdepodobným a sci-fi robí nepravdepodobné možným". (Rod Serling, tvorca The Twilight Zone, 1959)

4/ Ako ste sa stali nadšencami sci-fi? Spomínate si, ktorá kniha vás priviedla k tomuto literárnemu žánru a prečo?

Moje prvé dotyky s vedeckou fantastikou boli v detstve, keď som skúšala čítať poviedky z knihy Úžasná krajina, ktorá patrila mojej sestre. Trochu neskôr ma zaujal slovenský spisovateľ Ján Lenčo, ktorý je známy historickými románmi, ale zbierkou Socha z Venuše zabŕdol aj do sci-fi.
Priznám sa, že svoju prvú zahraničnú sci-fi si nepamätám, ale prvým intenzívnejším dotykom kraľovala humorná sci-fi: Robert Rankin a Douglas Adams. Humor v ktoromkoľvek žánri je skvelou cestou k jeho spoznávaniu :-) Najväčší vplyv mal na mňa asi môj partner, pri ňom som začala čítať sci-fi (aj fantasy) oveľa viac. A zároveň asi aj život samotný, keď som sa literárneho realizmu už prejedla. Stále to premiešavam s inými žánrami, ale knihy s prvkami fantastiky odvtedy vo veľkej miere prevažujú.

5/ Aká je história tohto žánru? Ktorú knihu môžeme označiť za prvé sci-fi? /niekde sa píše, že Mary Shelleyová a jej Frankenstein z roku 1818, inde, že Jules Verne..../

Už alchymisti raného novoveku verili, že sa dá stvoriť alebo vypestovať homunkulus, no ani oni neboli prví scifisti - prvky vedeckej fantastiky sa zjavujú naprieč literatúrou už od staroveku, hovorí sa tomu "proto-science fiction". Nájdu sa tam námety s cestovaním v čase, rozvinutými technológiami, dokonca stretnutia s mimozemskou civilizáciou či kolonizácia planét - všetko pochopiteľne v iných obrazoch, než to poznáme dnes. Rozkvet sci-fi nastal síce až v 20. storočí, ale história dokazuje, že tieto nápady existovali oveľa skôr a od 19. storočia sa stále viac šírili. Kedy presne končí éra predchodcov vedeckej fantastiky a začína éra tej modernej, v tom sa názory rozchádzajú. Niektorí považujú za hranicu Shellyovú, iní až 20. roky 20. storočia.

Za prvý vedeckofantastický román je považovaný Mary Shellyovej Frankenstein alebo moderný Prométeus. Namiesto starovekých bohov, ktorí modelovali ľudí z hliny, dala autorka moc stvoriť bytosť do rúk človeka za pomoci vedy. Sci-fi prvky sa u Shellyovej objavujú aj v ďalších prácach.
Za oficiálnych zakladateľov žánru sa však označujú Jules Verne a H.G. Wells. Obaja páni boli v 19. storočí novými vizionármi, keď vo svojich dielach začali upierať zrak smerom do vesmíru. Verne sa zameral na Mesiac, Wells šiel s románom Vojna svetov až na Mars. Rýchlejší bol Verne s Cestou na mesiac (1865), keďže predstihol Vojnu svetov (1898) o vyše 30 rokov. Stroj času vyšiel v roku 1895.

Podľa mňa k ich nápadom iste prispela vrcholiaca priemyselná revolúcia, ktorú ovládali stroje. Dnes je spätne idealizovaná v stále obľúbenejšom žánri steampunk, ktorý pracuje s nezriedka romantizovanou alternatívnou minulosťou, súčasnosťou či budúcnosťou, kde hlavným pohonom technológií je para a spoločnosť pripomína viktoriánske Anglicko. Obmenou pary je napr. u Iana R. MacLeoda substancia éter, tiež vo viktoriánskych kulisách.

6/ Ktorí autori neskôr tento žáner najviac ovplyvnili?

Vplyv najvýznamnejších autorov pochopiteľne súvisí s dobou, no mnohí ju ovplyvňujú dodnes, čo je najlepšou vizitkou ich kvality (i keď nie vždy vizitkou čítavosti ;-). Ray Bradbury, Philip K. Dick, Arthur C. Clarke, Robert Heinlein a mnohí iní...
A samozrejme Isaac Asimov, ten je pre sci-fi niečo ako Tolkien pre fantasy: uznávaný velikán, ktorého niektorí heretici označujú už za prekonaného. Nemyslím, že by sme týchto ľudí mali ukrižovať, je úplne v poriadku ak má každý svojho vlastného velikána. Mne osobne Asimov "sadol" menej ako Tolkien. A Heinlein viac ako Bradbury :-)

Prednosťou vedeckej fantastiky je, že jej umiestnenie do budúcnosti jej zaručuje istú nadčasovosť - s budúcnosťou sme na tom všetci rovnako - nikto ju nepozná (kým nenastane), predstavy o nej poskytujú väčšiu slobodu, a tak aj morálne či filozofické odkazy v nej zakotvené sú univerzálne zrozumiteľné súčasným čitateľom alebo tým spred päťdesiatich rokov. Nie sú naviazané na reálne udalosti či pozadie, nepotrebujú súvisieť s limitmi, ktoré určila reálna história (napr. geopolitickou situáciou či udalosťami, ktoré nemusí každý čitateľ poznať) - i keď samozrejme súvisia s vývojom ľudstva a jeho skúsenosťami, s tým súvisí všetko. Vytvárajú si vlastnú "históriu budúcnosti", ktorú autor odvodí buď od toho čo pozná, od životných postojov či autoského zámeru.
Na konci 20. storočia sa do určitej miery vyčerpali aj tie žánre sci-fi, ktoré boli donedávna svieže, vyčerpali sa aj ich kombinácie, a tak nastúpila nová obroda, generácia spisovateľov, ktorá priniesla jednak nové postupy v "starých" žánroch, jednak odvážne až divoké mixovanie motívov zo všetkých podžánrov, na ktoré autori dostali chuť. Pekným príkladom je new weird, kam sa v podstate hádžu diela kombinujúce fantasy, sci-fi, steampunk, horor, antiutópie, alternatívnu históriu, mágiu...

7/ Ako vzniklo pomenovanie sci–fi pre takúto literatúru?

Termín zaviedol vynálezca a spisovateľ Hugo Gernsback, ktorý v dvadsiatych rokoch (1926) založil slávny časopis Amazing Stories, čím definoval a vyhranil nový žáner (osobne sa prikláňal k názvu "scientifiction", no ustálil sa ten druhý:-). Okrem toho to bol jeho kopanec, na základe ktorého sa začal organizovať fandom, čiže základňa fanúšikov. Gernsbackova predstava o správnej sci-fi knihe bola "75% literatúry, 25% vedy". Dnes je po ňom pomenovaná prestížna cena Hugo, udeľovaná každoročne literárnym dielam sci-fi.
Skratku "sci-fi" prvý použil Forrest J. Ackerman a dnes používame aj akronym SF. Vnímanie rôznych termínov sa konkrétne v Spojených štátoch postupom času vyvíjalo, takže dokonca aj použitie iných slov malo odlišný vnútorný význam. U nás to našťastie také zložité nie je a každý výraz označuje vedeckofantastickú literatúru či fantastickú popkultúru dohromady :-)

8/ Čo podľa vás nesmie chýbať v dobrej sci-fi knihe? Aké kritéria má spĺňať? Čo by mal autor ovládať, ak sa pustí do písania takejto knihy? /znalosti vedy a techniky? mal by byť svojim spôsobom aj vizionár?.../

Podľa môjho názoru ide v každej literatúre o to isté - o príbehy ľudí, ich osudy a životné púte. Či má postava na sebe skafander alebo stredoveké brnenie, vždy sa bude správať ako človek a prežívať podobné problémy. Aj hrdinovia v sci-fi majú bežné ľudské problémy a vo svojej knižnej realite musia koexistovať s inými ľuďmi či bytosťami. Často sú zasadení do nejakého druhu utopickej, či ešte lepšie antiutopickej spoločnosti budúcnosti, kde sa riešia aj veci ako boj o základné prežitie, boj proti nepriateľom alebo systému... Pre mňa je dôležitý predovšetkým zaujímavý a dobre vystavaný príbeh, uveriteľné postavy, štylistická kvalita textu aj dôkladne vystavaný svet, v ktorom sa kniha odohráva. To všetko spoluvytvára hodnotné dielo, v ktorom vedecká fantastika môže byť len kulisou, môže byť integrálnou súčasťou príbehu alebo dejotvorným prvkom - pre mňa osobne je v ktorejkoľvek podobe inšpiratívnym zdrojom premýšľania. Ako povedal Ondrej Herec, "nezáleží čo sa píše, ale ako sa píše".

9/ Je podľa vás v tomto druhu literatúry veľa braku? Ako ho odlíšiť od kvalitnej literatúry?

V každom žánri je braku viac než dosť. Ale aj ten brak niekto číta, či už v rámci relaxu alebo pohodlnosti. Niekde som počula, že v ľubovoľnom literárnom žánri je asi 80% braku, ten zvyšok za niečo stojí (a len 10% vydrží skúšku časom). Je iba na čitateľovi, čo a na základe akých požiadaviek si vyberie - a kam sa neskôr posunie. Ja napríklad nečítam takzvané ženské romány, lebo necítim potrebu.
Pokiaľ ide o sci-fi, podľa mňa je to skôr fáma, ktorá vznikla čiastočne na základe gýčových farebných obálok - ktoré sa dnes paradoxne stávajú fanúšikmi milovaným znakom žánru. Tie obálky s planétami, vesmírnymi loďami, futuristickou architektúrou a hrdinami v skafandroch sa stali len ďalším zdrojom neoprávneného pohŕdania zo strany mainstreamovej čitateľskej základne, ktorá fantastiku celkovo považuje za poklesnutú odnož literatúry. Ale kto chce psa biť, palicu si nájde.

10/ Dá sa povedať, ktorá krajina v tomto literárnom žánri vedie? / Je povedzme britská sci-fi iná ako povedzme americká? alebo česká, prípadne slovenská?....

Myslím, že sa zvyknú spoločne nazývať ako anglo-americká. Určite je to líder na globálnom trhu - jednak majú USA a Veľká Británia (+Commonwealth) spolu ohromný počet obyvateľov a ak by som chcela fabulovať, možno aj lepšie východiskové podmienky na to, aby sa človek od útleho veku rozvíjal na poli svojich záujmov, aby svoje danosti prehlboval a možno sa neskôr aj uplatnil ako spisovateľ na voľnej nohe. Kurzy písania na každom rohu, kultúra, ktorá v 20. storočí nepoznala vnútornú cenzúru a má za sebou zlatú éru vedeckej fantastiky... niekoľko generácií vyrastalo na Flash Gordonovi, Star Treku, ktorý sa k nám neprenikol, dostávali pravidelné dávky fantastiky z rôznych médií... v Británii to bol Doctor Who, takisto sci-fi seriál s dlhou tradíciou. A tak ďalej. Malí chlapci boli odkojení na superhrdinoch a ich vesmírnych dobrodružstvách - a tieto veci sa tam diali v čase, keď my sme mali prístup len k staroslivo cenzurovanej sovietskej sci-fi. Tradícia podľa mňa hrá veľkú úlohu v tom, akí spisovatelia nám vyrastajú. Ale možno je to len môj príliš úzky a naivný pohľad :-)

Dnes už aj my máme novú slobodnú generáciu, ktorá vyrástla na voľnom výbere literatúry, avšak tradícia (taká tradícia, ktorá spontánne prejde rôznymi vývojovými etapami) nám chýba a ešte sa len tvorí. Tá mladá generácia potrebuje inšpiráciu, ale aj skúsenosti a teda sa musí vypísať. Máme tu aj my nádejných autorov sci-fi, dnes majú 20-40 rokov, možno o ďalších 20 to budú naši vlajkonosiči.

Najdôležitejší pre úspech je však trh. Angličtina je najrozšírenejší svetový jazyk a anglo-americký knižný trh je doslova monumentálny. Napokon k tomu prispievajú aj iné národy, ktorých čitatelia rozumejú anglicky a kupujú si originálne vydania. Takisto s vyššou životnou úrovňou súvisí záujem o kultúru a investície do nej. Na preskúmanie všetkých dôvodov by sme asi potrebovali socio-demografickú a makro i mikroekonomickú analýzu - ale aj bez nich môžeme povedať, že anglo-americký trh jednoznačne vedie čo do vydaných i predaných titulov.

Pokiaľ ide o druhú časť otázky, aby som rozlišovala medzi napr. britskou, americkou a povedzme austrálskou sci-fi, musela by som si presne pamätať národnosť autorov a pravdupovediac ju vnímam okrajovo. Pri autoroch, ktorých obľubujem si pamätám, odkiaľ pochádzajú, ale neviem odborne definovať, v čom sa odlišujú. Napokon tieto anglicky hovoriace kultúry sa navzájom veľmi ovplyvňujú až prelínajú a sú aj autori, ktorí sú pôvodom Briti, ale presťahovali sa do USA. To by chcelo literárneho vedca, aby presne definoval, ako tvorbu autora ovplynilo povedzme jeho presťahovanie, nakoľko sa zmenilo jeho písanie keď presunul svoje korene, čo v jeho tvorbe je typicky britské, americké, prípadne české alebo slovenské :-)

11/ Ako k popularite sci-fi žánru prispel film?

Určite prispel. V Amerike masovému úspechu sci-fi v rokoch 40-tych a 50-tych prispeli filmové trháky o mimozemských inváziách a cudzích planétach, vieme, že premiéra prvých Hviezdnych vojen v roku 1977 vyvolala v USA doslova hystériu... U nás toho bolo pomenej, povedzme filmy pre mládež alebo ťažko zrozumiteľné filmy režiséra Tarkovského - ak sa dívame (aspoň ja) na vedeckú fantastiku globálne, zas a znova nás to vracia na ten Západ.
Dnes je situácia trochu iná, železná opona neexistuje a filmový priemysel najmä Hollywoodu zažíva renesanciu fantastiky. Neverím, že by ju mal na svedomí jediný fenomén - Pán prsteňov Petera Jacksona, Harry Potter alebo predtým Hviezdne vojny, Votrelci, Blade Runner či Terminátor - no každý z nich má na tom svoj podiel. Posledné tri menované možno pripravili pôdu a prvé dve pomohli naštartovať novú vlnu záujmu o fantastiku ako ju vnímame dnes. Fantasy vo všeobecnosti asi prevažuje, a o vesmírne dobrodružstvá je trošku menší masový záujem, ale je. Ľudia začínajú cítiť, že sci-fi nie je v zásade taká cudzia, ako si možno mysleli. Aj v nej ide o ľudí a ich osudy. Hoci v iných situáciách, napríklad vo vesmíre, ale stále sú konfrontovaní s podobnými problémami, ako tu na Zemi - s nepriateľským prostredím, strachom zo smrti, ponorkovou chorobou. Je to zápas o prežitie a víťazstvo dobra nad zlom, len v iných kulisách.

Pokiaľ ide vzťah filmu a literatúry, ilustrujem to na jednom príklade: existuje termín "media tie-in", čo je v zásade vec marketingu, sú to rôzne produkty vydané na rôznych médiách, ale súvisiace s jednou značkou. U nás to voláme aj merchandising. Napríklad Hviezdne vojny, Star Trek, ale aj Votrelec či mnohé iné sú fenomény, ktoré neexistujú iba vo filmovej podobe, ale píšu sa k nim knihy, knižné série, vznikajú počítačové hry, stolové hry, figúrky a mnoho iného. To všetko priťahuje k mediálnemu produktu viac ľudí.
Verím, že existuje dosť fanúšikov, ktorí napríklad videli nejaký sci-fi film, potom si prečítali knihu, ktorú niekto napísal podľa jeho scenára a neskôr sa posunuli ďalej. A tak sa dostali k vedeckofantastickej literatúre.
Aby však niekto vďaka filmom začal čítať a neprestal, potrebuje cítiť určitý čitateľský tlak. Tak ako autor musí mať autorský tlak, aby niečo zo seba vydal, tak čitateľ musí cítiť potrebu čítať, inak ho nikto neprehovorí :-)

12/ Ktorých autorov sci-fi považujete vy sa najlepších, prípadne patria k vašim obľúbeným?

Douglas Adams, Tim Powers, China Miéville, Robert Sheckley, Harry Harrison, Stephen King, Robert Anson Heinlein...
Jack McDevitt je fajn na oddych, John Wyndham ma zaujal, skvelí humoristi sú Christopher Moore, Tom Holt aj Robert Rankin (i keď títo sa viac nachyľujú k fantasy, sci-fi prvky tam sú). Rada si prečítam aj Star Wars fanfiction.
Za posledný rok ma najviac zaujal anti-utopický Príbeh služobníčky od Margaret Atwoodovej, hororové sci-fi Priechod od Justina Cronina a (*update po relácii*) vynikajúce psychologické sci-fi Enderova hra od Orsona Scotta Carda.
Uvedomujem si, že mám aj veľa restov medzi tými najuznávanejšími dielami, ale riadim sa filozofiou, že každá kniha má svoj správny čas, kedy má byť prečítaná, aby zanechala najsilnejší dojem. Netreba sa hanbiť za to, že sme niečo neprečítali v puberte, ale dostávame sa k tomu neskôr.

13/ Ako je to so sci-fi na Slovensku? Kedy začali slovenskí spisovatelia písať aj takúto literatúru?

Rubrika Ivana Pullmana v bývalom časopise Fantázia venovaná slovenským starinkám mi ukázala, že už dosť dávno, myslím, že najstaršia bola z dvadsiatych rokov 20. storočia. I keď to neboli diela najvyššej kvality, bola to pravoverná vedecká fantastika :-)

Dnes domácich autorov píšucich sci-fi nie je veľa a väčšinou sú to amatéri - v tom zmysle, že nevydávajú knihy. Písanie a uverejňovanie sci-fi funguje prevažne na platforme internetových komunít a súťaží. Okrem Ceny Fantázie tu myslím minulý rok bola internetová súťaž s čisto sci-fi poviedkami a ďalšia fanúšikovská komunita vydala nedávno zborník Zárodky hviezd 2010. Ide prevažne o nedotované aktivity fanúšikov. Fantastika je v tomto chvalabohu sebestačná a kto chce, čítanie si nájde aj v slovenských vodách. Aj keď tým nemyslím, že by na fanúšikovskej báze mala zostať donekonečna, no máme primalý trh a vydavatelia sú veľmi opatrní. Vedecká fantastika patrí v zozname rentabilných žánrov na čiernu listinu ;-) V takej situácii môžeme byť vďační, aj keď si napr. Boris Kalinin vydá humoristické sci-fi vo vlastnej réžii a môžeme len s nádejou upierať oči na susedné Česko, kam sa chodia realizovať šikovní slovenskí autori, aby sa vôbec realizovať mohli.

14/ Posledných 10, možno trochu viac rokov, zažíva tento druh literatúru aj u nás boom – aspoň sa to zdá... Je to skutočne tak? Alebo je to len organizovanejšie? / Už 11 rokov existuje festival Istrocon, kde má svoje miesto aj sci-fi literatúra, existuje špeciálne kníhkupectvo so zameraním na túto literatúru etc.../

Neviem, či je to aj u nás priamo boom. No fantastika je natoľko svojprávna a nadšená, že nutne musela aj u nás dostať akúsi verejnú podobu. Globálne v tom asi zohráva rolu aj akési psychologické vylúčenie mainstreamom, ale namiesto komplexu si fantastické žánre z toho urobili cnosť :-) Síce aj v tomto ohľade sa vedú diskusie o tom, či je "pocit geta" užitočný alebo kontraproduktívny, ale to by bolo nadlho. Ja osobne si kúsok toho pocitu rada vychutnám, ale zároveň sa snažím robiť osvetu. Mám rada stredné zlaté cesty.

Leví podiel na rozvoji fandomu na Slovensku má práve Ivan Aľakša. On zakladal prvý špecializovaný časopis Fantázia, celé roky ho viedol a udržiaval pri živote, štartoval Raketu, z ktorej sa neskôr stala Cena Fantázie, začínal so spoluorganizovaním Istroconov a v podstate tak pomáhal vychovávať generáciu fanúšikov, ktorí zistili, že nie sú sami alebo nie sú iba malou skupinkou, ale môžu sa spoznávať a zabávať s množstvom ďalších ľudí. Tá generácia dnes organizuje vlastné festivaly.
Nezdá sa mi, že by komunita scifistov na Slovensku výrazne rástla, ale je dôležité, že prírastok je stabilný ;-) V tridsiatke je tu človek už starým scifistom, ktorý vyčerpal veľkú časť entuziazmu a zameriava sa skôr na užívanie fantastiky, ale kontinuálne pribúdajú mladí tínedžeri a dvadsiatnici, ktorí majú energie dosť a ťahajú aktivity vpred. Zároveň vytyčujú nové smery, ktorými sa fantastiky chtivá mládež díva okolo seba. Ideálne bude, ak naša generácia bude k fantastike viesť aj svoje deti :-)

15/ Nádejní spisovatelia, ktorí sa pokúšajú aj o sci-fi majú svoju vlastnú súťaž. Tento rok je to už 9. ročník Ceny fantázie – ako došlo k tomu, že sta sa rozhodli takúto súťaž založiť?
Ivan

16/ Podarilo sa za tie roky prostredníctvom súťaže objaviť skutočné talenty? Ako je to s úrovňou prác v priebehu rokov?
Ivan

Ja:
V ročníku 2008 som mala tú česť byť jedným z porotcov. Skutočných talentov, ktoré mali čo ponúknuť už v tejto fáze amatérskeho písania, nebolo veľa, o to viac dokázali potešiť :-) Nikdy nezabudnem na Jozefa Kariku, ktorý sa dva roky stal známym vďaka mafiánskemu románu, ale v Cene Fantázie prezentoval dve vynikajúce hororové poviedky. Doslova ma nimi nadchol, i keď horor nepatrí medzi moje najväčšie lásky :-)

17/ Kedysi existoval aj časopis Fantázia, čo sa stalo? Prečo zanikol?
Ivan

18/ Akí sú fanúšikovia sci-fi literatúry? Sú tí slovenskí iní ako v zahraničí?

Asi nie sú príliš iní, no "západniari" majú asi lepší výber rekvizít :-) Ivan bol na Comic Cone v San Diegu, on má osobnú skúsenosť :-)
Ja si obvykle pozerám fotografie z takýchto akcií, kde sú fanúšikovia prezlečení do kostýmov. Páči sa mi, že sa nehanbia prejaviť, ukazujú sa v kostýmoch postáv, ktoré sú im srdcu blízke alebo v nich dobre vyzerajú. Robia to fanúšikovia aj na slovenských festivaloch, len trochu v menšej miere. Je to zábavné a svojím spôsobom tak ľudsky krásne. Strašne rada sa nich dívam, sú proste úžasní!

19/ Na záver si povedzme, aké knihy sa chystáte v najbližšom období z tohto žánru prečítať? Skúsme dať možno našim poslucháčom tipy...

Na poličke ma čaká román Kraken od Chinu Miévilla, aj dve zbierky poviedok žánru new weird, ktorý v sebe kumuluje prvky viacerých žánrov - je to vynikajúci koktejl pre každého, komu sa hlavné prúdy zdajú príliš čisté či ošúchané.
Popri čítaní obľúbených žánrov sa chcem viac rozhľadieť aj v new space opere, staršej klasike, nových bestselleroch... a trochu sa potrápiť aj s teóriou. Mám dve knihy Ondreja Herca, najväčšieho slovenského odborníka na fantastiku, ale ide mi to ťažko, lebo sú dosť náročné.
O výber kvalitných kníh sa nebojím, najmä české vydavateľstvá špecializujúce sa na sci-fi a fantasy ako Laser, Triton, Polaris, Brokilon, produkujú veľa špičkových titulov a kníhkupectvo Brloh sa zase postará, aby sa k nám dostali :-)
----------------------------------------------------------------------

That's all, folks! :-)

P.S.: Nechcelo sa mi vypisovať všetky zdroje, ale fakty, dátumy a iné odborné informácie som čerpala z anglickej Wikipedie a ešte nejakých voľne dostupných článkov.

Súvisiace:
Prečo fantastika?- anketa s osobnosťami o fantastike
Istrozin - moje interview
Knižná reťazovka - ďalšie detaily z môjho čitateľského života + dodatok

15 komentárov:

  1. Anet, ja som na teba tak chrozne veľa hrdá :) Prečítala som si to komplet (keď budem doma tak aj vypočujem) a veľmi dobre sa to čítalo, určite ešte lepšie počúvalo :)

    No musím sa pochváliť aj ja, zvábila som kamaráta na čítanie fantastiky... zatiaľ prelúskava Otce Prasátek od Pratchetta, ale už teraz sa mu to veľmi páči - a to knihy veľmi nečítal (predtým, cha cha), som na seba taká hrdá :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ďakujem :-) a si šikovná, len nech mu to vydrží!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. a ani slovo o tom ako sme ta presviedcali ze sa nemas bat a ze tam mas ist. aspon veticku v uvode sme si zasluzili :P :D

    Jennka ty sa nicim nechval, ty dostanes pochvalu az ked sa konecne objavis na Istrocone. Oznamujem ti to uz teraz, ze v sobotu tam budeme v pomerne silnom zlozeni a urcite by nas potesilo keby si sa nam aspon prisla ukazat a vynadat nam do zakomplexovanych cudakov co nevedia cas travit inac len pobiehanim po komunistickej budove v divnych kostymoch...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. no tak teraz máte vetičku v diskusii, uznávam vám zásluhy :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. áno, Jennka, ja sa chystám s tematickou maskou! to by si si nemala nechať ujsť ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Potulný križiak zemplínsky12 septembra, 2011 17:01

    Apropo Istrocon : Tento týždeň mám už zaprataný povinnosťami a prednášku som aj tak včas neodovzal, takže prídem radšej o rok. :-/

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Jennka a nezabudaj na to, ze za neucast na Slavcone mas nariadenu ucast na Istrocone v maske ktora musi obsahovat suknicku :P :D

    Kriziak to aby si sa prihlasil uz teraz nech to stihas a nech ta tlacia terminy :D :D :D ... nedojdes ani kuknut ako obycajsky navstevnik?

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Dnes sme to počúvali s frajerkou. Ja by som takú ponuku zrejme nikdy neprijal, takže dole klobúk už za to, že si to vzala a pôsobila si prirodzene. tron

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Potulný križiak zemplínsky12 septembra, 2011 20:41

    Geronimo : Bez prednášky by som z návštevy necítil ozajstnú satisfakciu. Keď idem na výlet, chcem, aby bol dôvod naozaj dobrý. Keby som býval bližšie, prídem aj spontánne, ale vzhľadom na to, že som doslova z druhého konca republiky, ma predstava uponáhľanej a zdĺhavej cesty tam a späť skôr odrádza.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. škoda, takto stále iba sľubuješ :-)
    ale je ti jasné, že na cony chodia ľudia nielen z druhého konca republiky, ale aj z tej susednej ;-) podľa mňa je to jednoducho vec chcenia, preváženia pre nad proti. ale kým neprevážia, nikto ťa neprinúti.

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Kriziak, navstiv maps.google.com alebo oblubenu mapovu stranku a daj si vyhladat Neumarkt am Wallersee (PSC je 5202 a je to nedaleko Salzburgu) ... no a odtial idem cez zilinu na istrocon ja v podstate na otocku

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Asi ma budete musieť ukrižovať, ale ja som na ten Istrocon úplne zabudla *runs for her life* hlavne na to, že je to už tento víkend, shit! Už mesiac plánujem na tento víkend vander (ktorý obsahuje čudákov pobiehajúcich po lese a spiacich pod holým nebom, nebudete jediní :) ).

    Ale ak by sa nám v nedeľu podarilo vrátiť sa skôr, prišla by som sa vám ukázať špinavá a smradľavá aspoň ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Jennka, ale už aj mňa začínaš srať. Rok čo rok sa vyhováraš na to isté, máš rozplánovaných tisíc vecí s partiou, len nie spoločné stretnutie s kamarátmi, ktorých máš šancu vidieť raz za rok... Tak si to zaznač do kalendára rok dopredu! Ale možno nie sme dosť dôležití, aby si si nás pamätala :-p
    A ja tam v nedeľu nebudem.

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Tieto vydieračské reči na mňa neskúšaj :) počítala som s tým, že Istrocon je tak na konci septembra, ale pravda je, že cez víkendy mám rozplánovaných tisíc vecí a stíham iba pár z nich, nehovoriac o tom že už rok a pol víkend čo víkend a všetky svoje dovolenky trávime na chalupe a snažíme sa ju dať dokopy... čiže keď sa mi konečne naskytne víkend voľný na vander s tým, že majú čas aj ľudia ktorých som celý ten čas nevidela, neviem sa dočkať.

    Odkedy nechodievam ani na animedream, kde sa o týchto akciách hovorilo mesiac dopredu, o ničom neviem - jednoducho som mimo. O facebooku ani nehovorím. Všetko je na facebooku okrem mňa.

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).