Fénixcon 2011

Upozornenie: V tomto článku nie sú žiadne fotky.
Zato sa v ňom dozviete o jednej čerstvo odtajnenej novinke :-)

Fénixcon má a ešte asi dlho bude mať špecifickú atmosféru. Infantilných pubertiakov je tam minimum, a i keď dospelí ľudia pod vplyvom alkoholu sa môžu správať nemenej otravne, predsa len je výsledný efekt kľudnejší. Fénixcon sa navyše hemží osobnosťami.

Spisovatelia, prekladatelia, vydavatelia, maliari, veteráni a mogulovia z rôznych oblastí fantastiky - tých všetkých na brnenskom festivale nielen môžete stretnúť, ale sa aj nenápadne zamiešať do ich spoločnosti, keď mimo prednášok debatujú na chodbách alebo pri kávičke v reštaurácii.
Slovko nenápadne by som síce mohla vynechať, lebo občas to chce riadnu dávku drzosti a odvahy, ale vyplatí sa. Kedysi dávno mi niekto zo sfelebrít povedal, že ak sa chcem vo fandome zoznámiť s elitou (keď v nej nemám rodinného príslušníka), existuje iba jedna efektívna metóda: "jmenuji se vtěrka a budu tady bydlet". S drzosťou to netreba preháňať, ale naozaj to funguje ;-)

V piatok sa nám podarilo doraziť do hotela Slovan ešte pred zahájením, ale kým sme prešli všetky formality a dostali sa na poschodie, bolo po ňom. Nevadí, na všetkých malých a stredných conoch platí, že viac toho zažijete na chodbách ako v prednáškových sálach. To samozrejme neznamená, že by prednášky nemali svoje opodstatnenie. Naopak, majú neodolateľné čaro - rovnako ako chodbové seansy - a preto sa tak ťažko medzi nimi rozhoduje.

Otázka "ísť či neísť na prednášku" sa zodpovie najrýchlejšie vtedy, keď sa pozriete do programu a zistíte, že predmet rozhodovacieho procesu práve z časového hľadiska stratil svoje opodstatnenie. Buď preto, že práve skončila, je v polovici alebo akurát začína, lenže vy práve nutne potrebujete kávu / WC / cigaretu / chcete sa rozprávať s tamtým človekom prípadne to (najčastejšie) potrebujete všetko naraz.

Takto sme nakoniec vynechali či zmeškali piatkového Herca, Droppovú, históriu pirátov aj let na Mesiac v dobe kamennej,... V sobotu sme vstávali neskoro a v snahe vyhnúť sa conovej klaustrofófii sme zabili pár hodín v centre Brna na Vianočných trhoch. Sychravé počasie sme zajedli pikantným bramborákom a bryndzovými haluškami. Prišli sme tak o Vrbenskú, Kantůrka, Červenáka, Webera a nakoniec mi úplne vyfučala z hlavy aj vopred propagovaná prednáška Lívie Hlavačkovej a Jany Jůzlovej, ktorá sa mala venovať tuším zraneniam po mučení.

Zato sme poctili návštevou prednášku Leonarda Medeka, ku ktorej chýbali už len pohovky, na ktoré by sa dalo pohodlne natiahnuť a počúvať a počúvať... kľudne aj dve hodiny. Naša Alexandra Pavelková, známa pútavými videopásmami, potom ponúkla prierez filmovou históriou aj s premietaním starých chuťoviek.

Nasledujúci program, kam sa mi podarilo dostať, bolo predstavenie tajného projektu, ktorý upiekol časopis Pevnost s vydavateľstvom Epocha a zopár šikovnými autormi.
Pozor, pozor, vážení čitatelia, po rýdzo českých sci-fi sériách agent JFK a Mark Stone prichádza na javisko fantastiky nový fenomén: Kladivo na čaroděje. Namiesto sci-fi pôjde o okultné detektívky a ústredného hrdinu nahradí celá štvorica bojovníkov podkutých v mystike. Séria začne vychádzať v apríli 2012, prvé číslo vyjde aj ako príloha Pevnosti a plánujú sa 3-4 zväzky za rok.
Pilotný diel bude mať asi 160 strán, pokračovania sa budú pohybovať okolo 120. Každá epizóda bude mať vlastnú zápletku, ale zároveň sa vo vedľajšej línii rozvinie druhý príbeh, ktorý sa uzavrie v rámci 12 dielnej sezóny. Tvorcovia sa schválne inšpirovali súčasnou vlnou úspešných televíznych seriálov, aby aj knižný seriál ušili na mieru čitateľov.
A viete čo je na tom ešte skvelé? Že štvorlístok kmeňových autorov doplnil aj jeden Slovák! Dušan Fabian z Košíc si určite aj vďaka svojim okultným románom Invocatio Elementalium a Pestis Draconum vyslúžil štvrtinový podiel na sérii. Prvé husle hrá Jiří Pavlovský, sekundujú František Novotný, Ondřej S. Nečas a náš DuKe.
A ak som správne zachytila, v piatom dieli bude ako autor hosťovať samotný Jiří Kulhánek!

Ale DuKe nie je jediný nový Slovák na českej scéne popkultov. Jiří Walker Procházka slávnostne oznámil, že na palubu série agent John Francis Kovář pribudli dve pôvabné mladé devy... a jedna z nich... je naša dvojnásobná víťazka Ceny Fantázie, Lucia Droppová!

Ale to som sa dozvedela až na záver iného programu, a síce pásma odovzdávania cien. Tých bolo neúrekom. Prišla som len o pár minút neskôr, sála bola plná a kým sa pri moderovaní nepoužíval mikrofón, ani som nevedela, čo sa dáva a prečo. Len vďaka mávaniu mečom a pasovaniu rytierov bolo jasné, že ide O nejlepší fantasy. Potom prišla cena Conan, ktorú dostal kolega a kamarát Ondrej Trepáč, potom Fénix, Daidalos, PAF!, najlepšie masky, atď. Poviedková súťaž O poklad Moravského sklepa zaujala odmenami, ktoré dostáli titulu súťaže. Domáce zemiaky si na trhu kúpi aj mešťan, ale keď sa začali rozdávať klobásy, víno a slivovica, v hľadisku to šumelo závisťou, ako sa ľuďom zbiehali slinky.

Samozrejme každý Slovák na Fénixcone, ktorý posledný týždeň sledoval internet a Facebook, sa prišiel pozrieť na to, ako sa bude vyhlasovať tohtoročná cena Drak, ktorú ako vieme, ocenený Ivan Aľakša odmietol. Šéfka slovenského Fandomu Lulu Bocková to však zvládla elegantne. Ako pravá dáma ani na sekundu nestratila dôstojnosť, očarila prirodzenou gráciou, diplomaticky vysvetlila situáciu, vyzdvihla Ivanove zásluhy, a obaja boli odmenení potleskom. Osirelý dráčik putoval do dračieho útulku, ale adoptovať mi ho nedovolili :-)

Pri sledovaní dlhého programu, kde sa vyhlasovala jedna cena za druhou a na pomyselnom pódiu sa striedali vysmiate a hrdé tváre ocenených, som mala čas premýšľať. Prišla som na to, že tieto ceremónie sú jednak nabité pozitívnou energiou, ale zároveň vyvolávajú v človeku hriešne túžby... veď kto by nechcel získať nejaké to ocenenie?
No hej, ale ako vyhrať cenu? To je ten základný problém. Najlepšou cestou je samozrejme niečo napísať. Zo začiatku stačí poviedku, na román bude čas neskôr, ak sa symbolické ceny autor rozhodne vymeniť za seriózne honoráre. Ale musí to byť dobré. Ani dobré nestačí, lebo dobrých bude vždy viac. Aby človek vyhral cenu, potrebuje byť najlepší. Lenže práve najlepších je nejmenej!
Navyše vôbec neviem písať poviedky. Nevymyslím ani príbeh. Sakra. Takže tadiaľto cesta nevedie.
Keď sa poobzerám po iných cenách, ešte je šanca získať niečo za zásluhy. To znamená, že keď nie som najlepšia, musím byť aspoň dobrá... Ak budem dosť dobrá dosť dlho, možno si na mňa raz niekto spomenie. Len aby to nebolo in memoriam, lebo neverím v posmrtný život, čiže neskoro sa už nepočíta.

Taký Ďuro Červenák už ceny nepotrebuje. Nechce sa mi hľadať, koľko akých získal, ale určite ich bolo dosť. Minulý týždeň som bola na krste Diablovej pevnosti, tretej časti dobrodružstiev kapitána Báthoryho, kde som si šla po dva autogramy.
Na Fénixcone sa malo o pár dní krstiť české vydanie. Tak sa môj priateľ na poslednú chvíľu rozhodol kúpiť celú slovenskú trilógiu rodinnému príslušníkovi pod stromček a na cone ju dať podpísať. Vyšlo ho to necelých 45€ (poučenie - kupujte si románové cykly po častiach, naraz je to drahé;-). V sobotu večer pred tombolou sme čapli Ďura v reštaurácii, reku nech podpíše. Podpísal a už sme ho nechceli otravovať.
Šli sme na tombolu, ktorá bola plná super cien, ale vôbec sa nám nedarilo. Až po úmorne dlhej dobe plnej napätia, zásah!!!
Po vyžrebovaní posledných cien sa plížime poza chrbát autorovi sediacemu v kruhu kamarátov... "Ahoj, Ďuro, prepáč, že vyrušujeme. Vieš, čo sme vyhrali v tombole? ... Celého Báthoryho v češtine."
Tak nám ho podpísal :-)

Inak bol Fénixcon 2011 strašne fajn. Až na jedinú vec, ktorá ma trochu znervózňovala, a to boli moje rifle. Ony sú strašne pohodlné, majú iba jednu chybičku. Keď si sadnem, nedajbože čupnem, trčia mi z nich celé kríže. Strašne dúfam, že to nikto ani len omylom neodfotil, lebo mi môžete veriť, že napísané to znie oveľa lepšie, než by to vyzeralo naozaj. Ozaj, v "okamžitých výhrach" v tombole (špecialita Fénixconu) som vyhrala antológiu poviedok Henryho Kuttnera, ktorá nadväzuje na tú, čo som dočítala pred pár dňami! :-)

Symbolickým uzavretím programu Fénixconu, tzv. "vodkou za správami", býva zasadnutie Althingu vedené Šamanom (civilným menom Zdeněk Zachodil, ale kto by si to pamätal?;-). Tohtoročné malo dvojnásobne slávnostnú príchuť, lebo sa premietal videozáznam z oslavy Šamanových okrúhlych narodenín, kde dostal unikátny darček - certifikovanú repliku filmového meča Barbara Conana. Potom nasledovala voľná zábava s dodatočnými blahoželaniami a prípitkami.

Týmto sa priznávam a zároveň ospravedlňujem - Šamanovi aj ostatným priateľom - že sme sa namiesto rozlúčky potichu vyparili. Okolo oslávenca bol zrazu húf ľudí, nemala som žiadny darček a nemám rada festivalové lúčenia. A čím viac ľudí tam poznám, tým neradšej sa lúčim.
Naopak sa cítim oveľa lepšie, ak sa na nich ešte naposledy rýchlo pozriem, urobím si mentálnu poznámku, ako mi s nimi bolo dobre... a potom zmiznem tak, aby si to nikto nevšimol. Okrem toho sme mali v pláne hneď odcestovať domov, čo sme aj zrealizovali.

Do postele som zaliezala okolo štvrtej ráno, spala do dvanástej a zvyšok nedele sa len šuchtala po dome. Reportáž som chcela napísať skôr, než sa mi to všetko vykúri z hlavy. Misia splnená, a teraz už konečne idem čítať tých Strážcov Varadína, ku ktorým som sa celý týždeň ešte nedostala.

(nedeľa, 4.12.2011, podvečer)

P.S.: Osobitne ďakujem Nenwen, ktorá nás nezištne ubytovala a bola skvelou spoločníčkou :-)

P.P.S.: Ešte tam bol kopec zaujímavých vecí ako keramika pána Čambala, motýlie krídla, dvaja čitatelia môjho blogu, ktorých som spoznala (zdravím Michala a Petra!), mentolové čokoládky Monty Python a záchodová kabínka, ktorú som si obľúbila - ale to všetko by zabralo priveľa miesta a je to príliš osobné, aby to niekoho zaujímalo.

Súvisiace:
Kozmodróm 2011, reportáž
Fénixcon 2008 a iné
Karolina Francová: Soumrak Camelotu (Agent JFK 25)
Miroslav Žamboch: Hitman (Agent X-Hawk 01)