Neil Gaiman: Anansiho chlapci

"Bůh je mrtev. Ať žijí jeho děti."

Neil Gaiman opäť v akcii a bohovia na scéne.




Božskej tematike sa autor venoval už v románe Americkí bohovia - a bol to vskutku fascinujúci výlet do sveta mýtov a fantázie, postavený na myšlienke, že pohanskí bohovia všetkých minulých i súčasných národov chodia po tejto zemi a žijú medzi nami.
Anansiho chlapci pôsobia v týchto súvislostiach ako voľné pokračovanie, či skôr mladší súrodenec Amerických bohov, lebo nie sú takí vážni. Aj keď v románe nie je núdza o dramatické scény, predsa sa s božskými i ľudskými problémami často vyrovnáva s odľahčeným humorom.

Anansi bol boh-pavúk. Prefíkané, ľstivé a pôžitkárske stvorenie, obdarené enormnou dávkou šťastia i nadľudskými schopnosťami.
Bol, pretože práve zomrel.
V našom svete mal podobu pána Nancyho (vystupuje aj v Amerických bohoch) a zanechal po sebe syna. Vlastne dvoch. Ten prvý, Charlie Nancy, žije v Londýne, svojho otca roky nevidel, o bratovi nikdy nepočul a žiadnymi nadprirodzenými vlastnosťami neoplýva. Jednoducho tuctový chlapík s poctivou náturou, ktorý nenávidí svojho slizkého šéfa, vedie stereotypný život a čo nevidieť sa bude ženiť. V určitých veciach je skôr smoliar. Dokonca ani svoju idealistickú snúbenicu nedokáže prehovoriť na predmanželský sex.

Ale smrť jeho otca Anansiho mu zmení celý život. Odcestuje na Floridu, aby sa zúčastnil pohrebu a podráždil trochu spomienky na detstvo. Stretne sa s otcovou susedkou, ktorá na prvý pohľad vie toho viac, než by človek očakával a poradí Charliemu, ako sa skontaktovať so strateným bratom. Charlie to neskôr pod vplyvom fľaše vína urobí, akokoľvek absurdné mu predtým pripadalo šepkať odkazy pavúkom.
Spider je navonok obyčajný mladý pohľadný muž, ale zdanie klame. To on zdedil všetky otcove božské dary a vlastní úsmev, ktorý presviedča ľudí, aby robili aj to čo nechcú.
Zato Spider robí len to, čo chce on sám. Užíva život plnými dúškami a berie si, po čom túži. Keď vášeň vyprchá, posunie sa ďalej. Bez previnilosti a zlého svedomia. Veď načo je bohu svedomie?

Charlieho život sa čoskoro v prítomnosti extravagantného a nezodpovedného brata, žijúceho v inej realite (obrazne aj doslovne), zmení v peklo. A tak mu nezostane iné východisko, ako zase navštíviť múdre susedky čarodejnice na Floride a pokúsiť sa ho zbaviť...

Stane sa ešte veľa ďalších vecí a tempo príbehu sa bude stupňovať až k mnohovrstevnému vyvrcholeniu. Finalistami budú bytosti ľudské i božské, dobré i zlé, živé i mŕtve. Všetky príbehy sa spoja a zároveň pôjdu vlastnou cestou, všetko sa skončí i začne.

Pretože to všetko je možné v príbehoch Neila Gaimana. A za celý ten čas nebudete mať takmer možnosť sa nadýchnuť. Jedna kapitola za druhou vábi čitateľa a nedovoľuje mu zatvoriť knihu skôr, než od únavy nevidí.

Táto recenzia je určite nedostatočná na zachytenie ducha gaimanovských románov. Sú veľké ako svet a majú mnoho významov.
Neila Gaimana netreba recenzovať, Neila Gaimana treba čítať.

(no aby ho spoznávali ďalší ľudia, treba ho aj recenzovať:-)

Neil Gaiman: Anansiho chlapci (vyd. Polaris, 2006)

Recenzia vyšla pôvodne v roku 2006

Súvisiace:
Neil Gaiman: Kouř a zrcadla
China Miéville: Město & Město
Sergej Lukjanenko & Nik Perumov: Zlá doba pro draky
Tim Powers: Stáčení temného piva
Tim Powers: Brány Anubisovy
Christopher Moore: Špinavá práce