Google+ Riddick's Realm: Jasper Fforde: Shades of Grey

07 novembra 2017

Jasper Fforde: Shades of Grey


Nenechajte sa zmýliť, nejde o Fifty Shades of Grey. Sú to "len" Shades of Grey, pričom aj tu je názov dvojznačný, lebo v kontexte románu je dôležitá aj sivá farba, dôležité sú odtiene farieb ako také a zároveň sa jedna z hlavných postáv volá Jane Grey.



Jaspera Fforda poznám ja a môžete ho poznať aj vy ako autora vtipných sci-fi detektívnych príbehov Středy Další (Thursday Next), ktorá sa aj mne veľmi páčila, i keď som sa ani po rokoch neprepracovala k prečítaniu druhej časti.

Pri týchto Shades of Grey som zistila, že mám v rukách skvelú vedeckofantastickú antiutópiu s originálnym námetom. Len jedna vec je na tom smutná - že z pôvodne plánovanej trilógie je táto časť od roku 2009 stále prvá a jediná. Podľa mňa je to vážne škoda a Jasper Fforde by mohol zapracovať na pokračovaní, ale keďže ubehlo už toľko rokov, veľkú nádej do toho nevkladám.
Pritom je to úspešný autor, Shades of Grey majú svojich fanúšikov a verím, že ani dekádu po prvej časti by zvyšné dve nezapadli prachom.

Úvod prehľadne zhrnula Wikipedia, takže si dovolím citovať: "Chromatacia je dystopická spoločnosť budúcnosti existujúca minimálne päťsto (pravdepodobne viac) rokov po kolapse našej vlastnej civilizácie, známej ako "Predošlí" (Minulí, Predchádzajúci). Všetok život riadia zákony napísané istým Munsellom, údajným a uctievaným zakladateľom Chromatacie. Pravidlá sú rôzne, od zmysluplných ako je odsúdenie vraždy, až po bizarné, ako napríklad zákaz výroby lyžíc (staré lyžice sa uchovávajú ako vzácne dedičstvo)."

No jo, s tými lyžičkami je to celkom sranda, to musím uznať. Vďaka zákazu ich výroby sú všetky existujúce lyžice doslova fetišom, najvzácnejším majetkom, aký kto môže vlastniť. Autor si, verný svojej povesti, neodpustil v románe humorné podtóny ani satirické narážky. Ozaj, fascinujú ich aj čiarové kódy :-)
Ku kolapsu civilizácie dodám, že po ňom nasledovalo ešte niekoľko zámerných zjednodušovaní (snáď menej krvavých ako v Chvalozpěve na Leibowitza), keď ústredná moc postupne "zrušila" kultúru, vzdelanosť i kreativitu.

Nosnou ideou tejto dystopie z budúcnosti je, že ľudia už nedokážu vidieť celé farebné spektrum. Každý vidí len určitú časť. Tomu je prispôsobená stratifikácia spoločnosti aj osobný život. Zeleným a Modrým patrí požehnanie vidieť v plnej kráse oblohu a prírodu, Fialoví sú zase najvyššou kastou... Ľudia, ktorí nevidia z farebného spektra nič alebo takmer nič, majú priezviská Grey a automaticky sa stávajú pracujúcou triedou.
Tí s farebnými priezviskami de facto nerobia nič. Aspoň nič, čo by sa týkalo produkcie. Aristokraciu zaujíma len byrokracia, žabomyšie spory medzi farebnou elitou a udržiavanie status quo. Plebs na nich maká.
O nejakom vzdelaní či nebodaj slobode je škoda hovoriť, prakticky neexistujú. Podobne ako v iných prípadoch, mi síce nie je celkom jasné, ako to všetko funguje po stránke hospodárskej (hlavne či to funguje), ale nie som ekonóm, ani sa to pri dystopiách príliš prísne neposudzuje.

Farby a ich odtiene majú v tomto svete absolútny prím. Všetko sa točí okolo farieb. Podľa toho, ako presne ste farboslepý, patríte do určitej rodiny, odvíja sa od toho vaše postavenie, môžete uzavierať manželstvá len s určitými farbami a rodiny si doslova šľachtia potomkov podľa percent farebného vnímania. Občas sa dokonca pre lepšiu budúcnosť dieťaťa použije iný biologický otec - to už patrí medzi verejné tajomstvá. Na základe dobre stanoveného zväzku dostanete povolenie splodiť dieťa, a aj táto funkcia súvisí s farbami.
Inšpektori vzoriek sú totiž zároveň lekármi i terapeutmi. Vlastnia obrovskú škálu vzoriek farebných odtieňov, z ktorých každý pôsobí na ľudský mozog inak. Človek sa pozrie na určitú farbu a to mu zmení náladu, vylieči bolesti alebo hoci spustí žene ovuláciu :-)

Ako to ide dohromady s tým, že ľudia predsa nevidia všetky farby? Existujú tie syntetické, na ktoré má monopol korporácia National Colour. Z nich sa vyrábajú spomínané vzorky, ale tiež odznaky na identifikáciu farebnej príslušnosti ľudí, drahšie odevy či tekuté farby na distribúciu cez potrubie i ručné maľovanie mestských záhonov, ktoré sú v každom sídle znakom prestíže.


Čiže to, z akého ste rodu a koľko akých farieb dokážete vidieť, určí vaše spoločenské postavenie na celý život. Na to slúži niečo ako skúška dospelosti (farebnej percepcie) vo veku 20 rokov, ktorá onedlho čaká aj na Eddieho Russetta z rodu Červených. Mama mu zomrela už dávno na Pleseň, čo je zdá sa jediná a univerzálna choroba, na ktorú sa v Chromatacii umiera, aj to obvykle asistovanou eutanáziou po jej diagnostikovaní (existuje odtieň zelenej, ktorý navodzuje eufóriu a následne smrť). Spolu s otcom, ktorý je vzorovým inšpektorom, cestujú do mesta East Carmine na hraniciach zeme, Eddie tam má vykonať sčítanie stoličiek a otec bude zastupovať čerstvo zosnulého kolegu.

Spolu s Eddiem čitateľ spoznáva tamojšiu spoločnosť, predovšetkým jej snobskú časť, ale aj pôvabnú Jane z rodu Greyových, ktorá sa totálne vymyká pravidlám. A pravidlá sú niečo, čím táto bizarná diktatúra budúcnosti žije. Janino pôsobenie má na Eddieho zhubný účinok, pretože mu otvára oči a jej rebélia účinne nahlodáva jeho mladú dušičku, donedávna existujúcu v bubline nevinnej nevedomosti bez akýchkoľvek otázok.
Napokon, každý človek musí prekročiť svoj tieň, aby dokázal spochybniť ten matrix, v ktorom ho vychovali. A aj na to potrebuje vidieť, zažiť alebo sa aspoň dozvedieť o tom, že niečo je, môže byť alebo funguje inak :-)

Tých pravidiel, príkazov a tradícií, ale aj záhad, na ktorých je založená celá spoločnosť, je nespočetné množstvo a ja som si nesmierne užívala práve tieto vymyslené detaily. Svedčia o autorovej bezbrehej fantázii, ale i premyslenosti diela. Dá sa povedať, že mi v knihe postupne predstavil celé jedno literárne univerzum, ktoré ma zaujalo a bavilo. O to väčšia škoda je, ako zase zopakujem, že je uzavreté iba v jednej knihe s tak obrovským potenciálom na pokračovanie.

Krásne na tom je, že je to sci-fi pre cieľovú skupinu bez obmedzenia veku. Zaujme rovnako mladú generáciu ako aj dospelých. Vrele odporúčam komukoľvek, kto číta v angličtine. Po tomto článku budú pre vás úvodné scény oveľa zrozumiteľnejšie, než boli spočiatku pre mňa :-)

A ak by si niekto z vás túto knihu naozaj prečítal, nájde potom milé bonusy na tejto stránke.




Jasper Fforde: Shades of Grey (Hodder&Stoughton, 2011, flipback edition)






Súvisiace:
Jasper Fforde: Malér Eyrová
Rob Grant: Neschopnost
Odpor je zbytečný
Robert Rankin: Fikané jezinky chiswické
Susanne Collinsová: Hry o život


3 komentáre:

  1. Znie to fakt velmi zaujimavo, paci sa mi ten originalny napad a realie, pecka :-) cize tipujem.ze tato kniha bola skor ako zname fifty shades??

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. priznám sa, že neviem, kedy vyšli Fifty :-) ale Fforde rozhodne nepotrebuje odkukávať :-D

      Odstrániť
    2. čas letí veľmi rýchlo, ale keď tak premýšľam, v 2010 bol ešte veľkým hitom Twilight, čiže 50 shades sú o kus mladšie. takže táto kniha bola rozhodne skôr.

      Odstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).