"Sranda je balzám života, víme?"
(s. 395)
Šok vystriedala radosť, keď som sa jedného jarného dňa roku 2007 bezprízorne potulovala po príliš veľkom kníhkupectve a zočila som túto knihu. Bratia Česi opäť (na čas) zachránili humoristickú fantasy literatúru a po rokoch vydali aspoň jedno dielo uleteného britského spisovateľa Roberta Rankina, konkrétne Fikané jezinky chiswické (orig. Witches of Chiswick, čítaj "čizik").
Trasúc sa vzrušením som úlovok schmatla a ochraniteľsky pritisla na prsia... potom už putoval rovno k pokladni a ku mne domov :-)
Will Starling žije v neutešenej budúcnosti 23. storočia, v ktorej ideálom krásy je byť vyžraný do obludných rozmerov a nosiť krikľavé parochne. Ľudia vyznávajú náboženstvá najväčších obchodných reťazcov, pchajú sa syntetickou stravou a čumia na televízne obrazovky prítomné vo všetkých miestnostiach obytných jednotiek v ohyzdných mrakoškraboch. Do rytmu im na okná bubnuje kyslý dážď.
Nečudo, že štíhly, sčítaný a zasnený Will sa cíti ako outsider a oveľa radšej by sa narodil do viktoriánskej éry, o ktorej neustále fantazíruje (fanúšik steampunku;-).
Will pracuje v londýnskej Tate Gallery a jeho úlohou je centimeter po centimetri kontrolovať digitálne fotografie vzácnych starých obrazov určené na tlač reprodukcií. Mohla by to byť práca vskutku monotónna, keby jedného dňa neprišlo k prevratnému objavu, ktorý zmení nielen Willov celý život, ale v konečnom dôsledku i minulosť a budúcnosť.
Will totiž pri práci nájde náramkové digitálky.
Nájde ich na obraze.
Na obraze z druhej polovice 19. storočia.
Nesú dobre viditeľný nápis:
Charles Babbage & Company,
dodávatelia digitálnych časomier
Jej Veličenstvu kráľovnej Viktórii
dodávatelia digitálnych časomier
Jej Veličenstvu kráľovnej Viktórii
Pochopiteľne, no nanešťastie, to beží oznámiť svojmu nadriadenému a spustí šialený kolotoč šialených udalostí, ktorý sa nezastaví až po predposlednú stranu knihy. A to všetko preto, že Veľkú Britániu ovládali a ovládajú čarodejnice. Konkrétne banda potvôr z Chiswického dámskeho spolku, ktorá má na svedomí aj onú aféru s digitálkami. Či skôr snahu o jej ututlanie...
Lebo v skutočnosti bolo 19. storočie vo Veľkej Británii zasvätené vede a tá doslova prekvitala. Ľudia vďaka spolupráci géniov Babbaga a Teslu nosili už spomínané digitálky, jazdili i lietali v drožkách poháňaných elektrinou z bezdrôtového prenosu, používali elektrónkové počítače a dokonca sa chystali vypustiť raketu na Mesiac!
Prečo o tom v budúcnosti nikto nevie a čo sa vlastne stalo, je pre Willa záhadou, ktorú sa vyberie lúštiť pomocou cestovania v čase. Najprv to skúsi s drogou zvanou retro, ktorá v mozgu oživuje geneticky zakódované spomienky predkov, no potom sa to všetko nejako pomieša, pokašle a pomixuje... a Will pri úteku pred krvilačným zapáchajúcim robotom skočí rovno do ozajstného stroja času, ktorý ho vypľuje kde inde ako v Londýne roku 1898, za panovania kráľovnej Viktórie...
Tých, ktorí už Rankina poznajú, isto veľmi poteší stretnutie s niektorými notoricky známymi postavičkami z trilógie Armageddon - hlavne s mimozemskou kapustičkou Barčou, cestujúcou v čase, ktorá v Jezinkách dostala podobu "zeleného puku Barryho" (prekladateľ o českom vydaní Armageddonu očividne nemal ani páru). Zmienkam neujde ani Elvis Presley, vrchný inšpektor Sam Maggott či geniálny detektív Lazlo Woodbine. Okrem toho tu natrafíte na mnoho skutočných historických postáv a dozviete sa o nich pikantné tajomstvá: napríklad že sloní muž John Merrick bol pôvodom Marťan a k tomu strašný sukničkár, Dr. Watson obšťastňoval samotnú kráľovnú Viktóriu (nech ju Pánbožko zachovať ráči) a úbohý neviditeľný H.G. Wells nepísal o svojich fantáziách, ale o výsledkoch výskumu...
Asi bude zbytočné odporúčať toto dielko nefantazistom a príliš náročným čitateľom. Robert Rankin píše v prvom rade zábavnú literatúru plnú časových slučiek, priestorových paradoxov i logických nelogičností. No jeho fanúšikovská základňa je početná a zdá sa že stále ešte neznudená jeho osobitým humorom a štýlom. Väčšinu musela očariť práve tá nevyspytateľnosť deja i postáv, všadeprítomná absurdita, ľudsky nedokonalí hrdinovia, nemilosrdné parodovanie všetkého, čo príde pod ruku i dialógy ostré ako britva :-)
Okrem odlišností v porovnaní s prvými českým prekladmi R.R., ktoré sa dali ľahko odstrániť nazretím do daných kníh, sa musím zastarieť aj do prekladu názvu. Originálny názov Witches of Chiswick, čiže Čarodejnice z Chiswicku - notoricky rankinovská parafráza (stačí sa pozrieť na jeho bibliografiu) - okamžite pripomína aj u nás známy film (a menej známu predlohu Johna Updika) Čarodejnice z Eastwicku (Witches of Eastwick).
O čo lepšie by sa vynímal český titul Čarodějky z Chiswicku, zatiaľ čo Fikané jezinky chiswické znejú možno trochu vtipne(?), no škoda tej parodickej súvislosti stratenej v preklade... Ale to je len môj subjektívny názor.
Robert Rankin: Fikané jezinky chiswické
(Nakladatelství Lidové noviny, 2007)
Súvisiace:
znie to maximálne zábavné a páči sa mi, ako o Rankinovi píšeš. vďaka tebe a podcastom Literárnej revue obohacujem knižnicu i hudobné horizonty. za teba budem tvojim rodičom vždy vďačná ;)
OdpovedaťOdstrániťďakujem, ja im to odkážem ÷D
OdpovedaťOdstrániťale zaujímalo by ma, ako sa zrodil ten názov "fikané jezinky" vzhľadom k originálnemu názvu, a jezinky sú skôr bludičky než čarodejnice:D no dobre, ja viem, že vŕtam, už budem radšej ticho :)
OdpovedaťOdstrániťRejzek, Jiří: Český etymologický slovník
OdpovedaťOdstrániťjezinka
"zlá lesní žínka". Odvozeno od stč. jězě "čarodějnice, jezinka". Všesl. - p. jeNdza, r. (bába-)jagá, sln. jéza "hněv", s./ch. jéza "hrůza", stsl. jeN(d)za "nemoc". (...) v zsl. a vsl. personifikováno jako "zosobněné zlo". Srov. ježibaba.
ježibaba
Souvisí s r. bába-jagá a jezinka, kde jsou další souvislosti. Podoby jako jedubaba ap. vlivem slova jed.
ZDROJ: http://a.da.mek.sweb.cz/supernat/jezinka.htm
zaujímavé:) "jezinka" je také pekné slovo, ani sa nechce veriť, že by to malo označovať "zosobnené zlo"... vďaka za odkazy.
OdpovedaťOdstrániťjezinka znie veľmi roztomilo... ako taká malá "ježka" :) čo sa týka prekladu názvu knihy, v tom s tebou súhlasím, znelo by to oveľa lepšie.
OdpovedaťOdstrániťInak, ako vždy, veľmi čítavá recka :)
Zaujala ma tá kapustička (ten výraz je rozkošný): v češtine kapusta = po slovensky kel; české zelí = slovenská kapusta. Nie že by záležalo na nejakej zeleninke, len som sa zamyslela (občas sa mi to prihodí) :o))) Tá recenzia (aj článok o autorovi) zaujali, chcem sa opýtať či je to niečo tak strelené ako Stopárov sprievodca, alebo si len vytváram nejaký skreslený obraz? Lebo DA som "žrala" :o))
OdpovedaťOdstrániťáno, slovenskí čitatelia RR už diskutovali kedysi dávno o tom, že česká kapustička by u nás bola kelík :-) a že by to teda neznelo dvakrát milo - určite nie tak milo ako kapustička - takže zostalo pri nej :-) v originále je to Barry the Sprout, a keďže to má viac významov, niekomu vyšlo kapusta, inému púčik. keď som pozrela čo vypadne z google obrázkov, našiel sa aj Barry ako ružičkový kel :-)
OdpovedaťOdstrániťkto miluje DNA ale už nevie, kam by sa pohol ďalej, lebo Stopára pozná naspamäť a prehrýzol aj všetko ostatné - vrele odporúčam ísť smerom na Rankina, prípadne ak je libo urban fantasy, tak aj Christophera Moorea - mám tu naňho pár recenzií, je skvelý :-)