Google+ Riddick's Realm: Životné skúsenosti autora a jeho písanie

01 augusta 2011

Životné skúsenosti autora a jeho písanie

Známy slovenský spisovateľ Jozef Karika ma poctil pozvánkou do ankety na tému, do akej miery je dôležité, aby prozaik mal životné skúsenosti, ktoré môže pretaviť do písania - a nakoľko je to aplikovateľné na fantastiku. Veď reálne skúsenosti s kozmickými loďami, cestovaním v čase alebo elfami či trpaslíkmi nemá nikto z nás...


Jozefa inšpirovala diskusia k jeho predchádzajúcemu článku Zopár rád pre začínajúcich autorov, kde sa stretli autori z oboch názorových táborov. Oslovil zopár ľudí, aby sa nezávisle vyjadrili: Ďura Červenáka, Marju Holecyovú, Jaroslava Poláka... aj mňa :-)


Po prečítaní protichodných argumentov v spomínanej diskusii som napísala toto:

"Každý máme do menšej či väčšej miery rozvinuté pozorovacie schopnosti. No nie každý ich dokáže spracovať na literárnej úrovni. Životné príbehy ľudí ma fascinujú a obávam sa, že ani vo fantastike by to bez nich nešlo.
Literatúra ako taká sa predsa točí okolo príbehov ľudí, v kultúre sme oveľa viac antropocentrickí než povedzme v otázkach fungovania vesmíru (keďže mnohí z nás už sú ochotní pripustiť, že nie sme jeho stredom;-).

Niekto povie, že knihy sa dajú písať aj bez osobného prežitku, a je tiež pravda, že drvivá väčšina beletrie nie sú autobiografické romány. Z môjho pohľadu spracúvajú zložitý mix osobných zážitkov, odpočutých osudov, odpozeraných skúseností aj vnútorného rozpoloženia. Okrem obsahu je však veľmi dôležitá forma a štýl.

Volím teda zlatú strednú cestu a tvrdím, že pri písaní príbehu nie je absolútne nevyhnutná bezprostredná empíria, ale skôr analyticko-syntetické vnímanie a následne to ostatné, čo vedie k položeniu spracovaných myšlienok na papier. Keby mali spisovatelia naozaj prežívať všetko o čom píšu, asi by im na tvorbu nezostal čas. A v konečnom dôsledku nie je podstatné, či vám niekto vyrozpráva životný osud reálnej osoby, o ktorom si poviete, že “také príbehy píše iba život” alebo či podobne zamotaný osud vymyslí spisovateľ na základe spomínaného mixu.

Pre fantastiku platí to isté, ibaže k reálnemu základu pribúda vedecko-fantastický, mytologický alebo iný fantastický element, ktorý vyžaduje od autora zase ďalšie špecifické vlastnosti. Ktorýkoľvek literárny žáner by bol bez ľudských príbehov ochudobnený o to najdôležitejšie, čo nás všetkých zaujíma.
Inak povedané, nemusíte byť čarodejníkom alebo mafiánom, aby ste o nich písali knihy, ale musíte byť skvelým pozorovateľom i autorom, aby vaše príbehy čitatelia prijímali a milovali. To nezriedka kladie na spisovateľa oveľa vyššie nároky, než len osobnú skúsenosť."

Chcela som vlastne povedať, že skúsenosti bez zručností sú nepoužiteľné a naopak. Nie každý skúsený človek vie písať a nie každý "wanna-be" spisovateľ má o čom. Musí sa stretnúť viac elementov, aby stvorili autora, ktorý stvorí dielo. Vidím to na dlhý zoznam atribútov producenta i produktu, no radšej sa už nebudem rozpisovať :-)

Ostatné názory zúčastnených, vrátane videoodpovede Jozefa osobne si môžete prečítať a pozrieť v článku Mal by spisovateľ zažívať to, o čom píše?
Vo svojich odpovediach Ďuro Červenák, Marja Holecyová aj Jozef Karika vychádzajú priamo z praxe,  Jaroslav Polák v treťom odstavci svojho dlhého príspevku vyjadruje inými slovami rovnakú myšlienku ako ja, a na konci to všetko príhodne sumarizuje.

V podstate sme sa všetci zhodli na tom, že životné skúsenosti sú pre tvorbu uveriteľnej fikcie rozhodne užitočné :-) Že literatúra je o príbehoch ľudí (bytostí), o charakteroch a ich interakciách medzi sebou i vo vzťahu k okoliu, pritom nezáleží či prostredie v ktorom sa odohrávajú je realistické alebo fantastické - a že to všetko autor musí niekde načerpať (na rozdiel od Jaroslava Poláka ja neverím na "zjavenú literatúru"). Inšpiračných zdrojov môže byť mnoho (väčšinou je), no čím lepšie ich spisovateľ spracuje a podá, tým zaujímavejší príbeh vznikne.

Budem rada ak svojím názorom prispejete do diskusie.

Súvisiace:

39 komentárov:

  1. uff...tvoj názor je ako z literarnej revue od Halvonika :) aspon pouzitým vyrazivom. Zvyčajne ma to odradza aj od čítania, ale prekonala som sa :) antropocentrická empíria...brrr

    PS: a teraz ma kľudne roznoste aj s mojou sedliač štinou :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. tsch, človek sa raz zahrá na interleguánskeho snoba (keď už ide do takej ankety) a hneď ho chcú sedláci spomedzi seba vypudiť :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Meave ja sa pridam na tvoju stranu, podla mna si tie slova Anet vymyslela a teraz frajeri lebo nikto nevie co znamenaju :D :D :D ... ale fuckt, ked pises ako ti zobak narastol tak ti to viac pristane ... a navyse frajeris cudzimi termitmi a potom tam napises taku chybu, ze by som ta zdrbal ako teenagera co v zivote knihu nedrzal v ruke (priamo s praxe).

    Inak suhlasim, neda sa to mat vsetko odzite a bol by to nezmysel. Cim viac skusenosti autor ma, tym je to prenho lepsie, ale kludne moze pisat aj o tom, co neprezil a neskusil na vlastnej kozi (sak keby sme ziadali skusenost s tym o com pise, tak by v knihach nikto nezomieral a chlapi by nemohli pisat o zenach atd :D).

    OdpovedaťOdstrániť
  4. no tak sorry za ten preklep, však aj dobrý tesár si občas utne... to preto, že som to písala načisto, bez prípravy.
    náhodou ma nepodceňujte, ono tie termity niekde vo mne sú a dokonca niektorým aj rozumiem ;-) len nie vždy je príležitosť ich použiť alebo mozog neslúži tak, aby ich skombinoval v danej chvíli :-p tu sa zadarilo, no tak ma upáľte! ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. a čo si myslíte o tej "zjavenej" literatúre?
    prečítajte si najprv toho Poláka, čo o tom hovorí.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. no nechcem ti moc do toho kecat, ale ak mas v sebe termity a dokonca sa s nimi aj rozpravas, tak by bolo mozno nacase navstivit par lekarov :D ... mozno len potrebujes odcervit a vsetko bude ok :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ta zjavena literatura mi prilis zavana bibliou a podobnymi "fantasy" knihami a s tym spojenymi roznymi organizaciami. zaroven neverim, ze by nejakemu autorovi nieco vnuklo myslienky a on z toho napisal knihu (nie, ani podvedomie) takze to beriem tak, ze bud je pan Polak silno veriaci alebo si potrebuje pred sebou nejako ospravedlnit, ze nedosiahol kvality svojich idolov (a to nemyslim nijako zle)...

    suhlasim s nim ale v tom, ze ak sa chce autor dalej rozvijat tak musi rozvijat aj svoje skusenosti, zazitky a socialne kontakty. Ale to neznamena, ze si musi prezit to o com pise...

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Geronimo, on myslím nehovoril o sebe, ale spomenul tam napr. aj Lovecrafta (čo by na to povedal môj kamoš Kučo, ktorý o L. písal diplomovku?;-). No a madam Meyerová tvrdí, že Twilight napísala na základe sna. Ale to myslím tvrdili aj nejakí ďalší. Ja osobne si nemyslím, že niečo ako zjavená literatúra existuje. Každý autor svoje dielo napísal, keď ho chcel napísať...

    OdpovedaťOdstrániť
  9. loool diskusia nemá chybu :) veľmi inteleguánske, len čo je pravda... :)

    Môj názor je, že rovnako ako dobrý pesničkár a muzikant, tak aj dobrý spisovateľ sa musí vedieť vžiť do situácie iných ľudí, do ich myslenia, pohybov, činov, skutkov, slov... musí vedieť zhmotniť pocity, ktoré nikdy nezažil, ale vie si ich napriek tomu predstaviť. Odborníci to tuším nazývajú EQ - emotional inteligence. Úzko súvisí so social inteligence a empatiou.

    Ako keď počúvam Nohavicove Zítra ráno v pět a mrazí ma až po palce na nohách (silno pochybujem že by niekedy Jarek stál zoči voči smrti zastrelením :) ) alebo čítam Pratchettove ženské postavy a nechápem, ako môže vedieť to všetko, čo vie. Ako môžu byť tie postavy, ich myšlienkové pochody tak neskutočne autentické a uveriteľné.

    Je to ako keď maliar zachytí na plátne dušu toho, čo maľuje.

    Toto je aj na dlhšie, ale ja už odchádzam z roboty :) inak dobrá téma anet!

    OdpovedaťOdstrániť
  10. pre tých, ktorým sa to nechce hľadať, vyberiem z textu J. Poláka o zjavenej literatúre to podstatné:
    "musím zmínit jeden specifický žánr, jímž je to, čemu říkám „zjevená literatura“. To jsou díla, kde skrze autora zčásti nebo úplně promlouvá cosi zvenčí (nebo případně z nedosažitelných hlubin jeho nevědomí, což je prakticky totéž). Sem patří autoři jako Meyrink, Kubin, Lovecraft a do značné míry třeba i Kafka. ... Tento typ psaní má v sobě cosi prorockého, mystického či náboženského, nejde ani tak o literaturu v běžném slova smyslu, člověk na to nemá příliš vliv, je to něco, co přichází… Autor je spíše médiem než tvůrcem ... Psaní tohoto druhu se prostě děje a autor může nanejvýš pilovat výše zmíněnou stylistiku."
    - no a neverím tomu vôbec :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Jennka, dík, mňa tak mrazí pri Kometě. Ale aj pri iných Nohavicovkách :-) Vráť sa potom ešte na debatu o zjavenej literatúre!

    OdpovedaťOdstrániť
  12. ved ja som to myslel tak, ze pan Polak vidi, ze nedosahuje kvality spomenutych spisovatelov a tak si to snazi trosku ospravedlnovat nejakymi vnuknutiami u tych majstrov. akoze jasne, ze lovecraft pisal lepsie ked mu to niekto alebo nieco zjavilo a ono to len preniesol na papier. a to nemyslim nijako zle, pripada mi to take ludske. samozrejme sa mozem mylit a pan Polak by to tu urcit poprel. To, ze Meyerovu inspiroval sen to verim, vecer sa dozrala jak prasa tak ze sa do postele akurat tak odkulala, celu noc z toho mala zly spanok a prdela jak lion a z toho mala potom haluze. bohuzial ich zverila papieru a nejaka podobne postihnuta ich potom zverejnila. Z toho vyplyva: nikdy sa pred spanim neprezerte, ma to zly vplyv na svet...

    OdpovedaťOdstrániť
  13. a k nohavicovi poviem len tolko: mirime na sebe...

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Na Polákovu knihu je tu celkom lákavá videorecenzia od Jozefa. http://www.karika.sk/novinky/recenzia-jaroslav-polak-bizarni-atraktor.html
    ad Meyerová - LOL

    OdpovedaťOdstrániť
  15. ja by som tu zjavenu literaturu nezatracovala. ved nie jeden autor sa vyjadril, ze "sa" mu postavy nejak utrhli a zacali zit vlastnym zivotom. to, preco sa to stava, uz je vecou (sveto)nazoru/viery/cojaviemcoho.
    a tak trochu odbocka "za roh" - do vsetkeho, co tvorime, projikujeme svoju osobnost, seba. teda aj svoje skusenosti, nadobudnute vedomosti, zrucnosti, ale aj potenciality (hrozne slovo, ale nic vystiznejsie mi teraz nenapada). cim ma clovek viac tohto materialu, tym ma vacsiu sancu stvorit nieco hodnotne. jasne, ze k tomu potom este potrebuje nou hau, teda ako na to. a trening tiez urobi svoje.
    no a aby som sa este vratila k tej zjavenej literature: dovolim si tvrdit, ze kazdemu autorovi preraza do diela jeho podvedomie. aj keby sa postavil na hlavu, nezbavi sa toho. dokonca aj keby to chcel zamerne manipulovat, ono si to cestu najde (vlastna skusenost). teda kazde dielo je do vacsej ci mensej miery "zjavene" v tomto zmysle.

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Anorwen, súhlasím, pekne si to opísala (ale vlastne si súhlasila so mnou, takže sa zhodneme :-)
    Pokiaľ ide o postavy, tie ja osobne v tomto vzorci zjavenej literatúry nevidím. Resp. tak ako to opísal JP to chápem ako zjavenie celého príbehu a len jeho prepísanie (ako vraví, že autor je iba médium).
    Otázka postáv je trochu inde. Ja som síce nikdy nenapísala žiadne dielo a už vôbec nie také dlhé, že by postavy dostali priestor na vlastný život, ale toto (klišé?) už poznáme od mnohých autorov. Vlastne ani neviem, či existuje autor, ktorý by o postavách toto nepovedal, keď sa ho pýtajú :-D
    Anyway, podľa toho koľkí to hovoria na tom iste niečo bude a keď si spisovateľ dokáže pekne vystavať hrdinu, ono v istom momente sa asi núkajú nejaké logické východiská jeho činnosti, a teda sa možno ukáže (to zariadi to podvedomie), že by bolo lepšie napísať mu iný zvrat, inú reakciu na udalosti, atď. Ale stále to vychádza z hlavy autora, formulku o "vlastnom živote postáv" považujem skôr za akési prifarbenie, zromantizovanie mozgových procesov (a zjednodušenie pre chápanie laikov, ktorí nepíšu), ktoré však podľa mňa jednoznačne vychádzajú a vždy budú vychádzať z autorovej hlavy (a ruky).
    Lenže to nepovažujem za zjavenú literatúru :-)

    To čo je zjavená lit. podľa Poláka (a pokiaľ viem, tak to nevymyslel a fakt veľa ľudí na ňu vážne verí!) je takmer "boží zásah" či čo. Lenže ja som darwinista :-D Ja verím, že zákutia šedej hmoty mozgovej sú rozsiahlejšie, záhadnejšie, mocnejšie i zaujímavejšie než celý vymyslený panteón bohov :-) A teda nikomu sa nič nezjavilo, ale to NAPÍSAL. Lebo to mal v hlave a lebo chcel a lebo mohol.
    Po svete chodia možno tisíce neobjavených nadaných spisovateľov - lenže stačí aby im chýbal ktorýkoľvek element z mnohých a nebude z toho nič (autorský tlak, gramotnosť, sociálne a majetkové podmienky! - tažko bude malý africký chlapec svoje rozprávačské umenie pretavovať do románu za Nobelovku, všakáno). C'est la vie, life is a bitch, but that's how it goes.

    OdpovedaťOdstrániť
  17. Som späť :) Anet, kometu milujem - aj keď, ako nad tým rozmýšľam, asi neexistuje pesnička, ktorá by sa mi od Nohavicu nepáčila, rovnako ako od Plíhala.

    Čo sa týka tej zjavenej literatúry... je to asi ako baviť sa o tom, či Boh existuje, alebo nie. Je to príliš subjektívny pojem, pretože keď si raz niekto povie, že ten príbeh a postavy vznikli týmto spôsobom, v skutočnosti ani neexistuje reálna šanca aby mu to niekto vyhovoril. Je to jednoducho príliš subjektívne.

    Ja veľmi na zjavenia neverím, ani na zjavenú literatúru, keďže náš mozog sám o sebe je tak neskutočne komplexným a zložitým zariadením schopným čohokoľvek, dokonca ísť za hranice seba samého, že akákoľvek mystika tu stráca zmysel, respektíve akákoľvek "cudzia" či "umelá" mystika - mozog je mystický sám o sebe.

    To, že postavy častokrát preberajú vládu samé nad sebou je podľa mňa prirodzené - ako sa hovorí, pero je mocnejšie meča - a slová majú moc. Keď už raz niečomu (nejakej postave) vdýchneme dušu, a dáme jej charakter, začne sa podľa neho správať. Dobrý spisovateľ nedokáže prinútiť postavu, aby sa chovala inak, ako jej je prirodzené - zlý spisovateľ to robí často, preto nie sú jeho postavy uveriteľné, ale umelé. Dobrý spisovateľ musí vymyslieť, ako to zariadiť, aby sa jeho postava chovala tak, ako by chcel... je to skoro ako prístup k reálnym ľuďom. Myslím, že práve to je značka pravého príbehu, kedy sa dokážeme s postavami stotožniť a máme pocit, že sú skutočné. V určitom zmysle, v určitej realite a určitom kontexte totiž skutočné naozaj sú.

    Sú spisovatelia, ktorí nikdy nenapíšu iný príbeh než len akési idealizovanie samého seba - všetky ich knihy sú v rovnakom kontexte, s rovnakými postavami, rovnakým príbehom. Napriek tomu si ale mnohé z nich nájdu svojich čitateľov... tak prečo nie.

    Ešte by som chcela dodať k tej schopnosti dokázať sa vžiť do situácie a kože iného človeka / zvieraťa / rastliny / dychovej hudby... myslím, že absolútny vrchol je dokázať sa vžiť do mysle psychicky narušenej osoby (potlesk Kingovi, s ktorým neviem, či by som chcela zdieľať spoločné bývanie :) ) TAK, aby to nevyznelo ani smiešne, ani hlúpo a ani umelo (ako to väčšinou vyznieva). Myseľ, ktorá reaguje inak ako bežná myseľ, niekedy na pohľad jednoduchá a vnútri zložitá, niekedy naopak fungujúca na tých najjednoduchších princípoch, kde všetko má svoj dôvod, pôvod, následky, príčiny, akurát v inej podobe, než na akú sme zvyknutí.

    Dokázať toto všetko a ostať pri tom nohami pevne na zemi, poprípade si zachovať dostatočnú dávku humoru a odstupu potrebnú na prežitie a pobavenie čitateľov... tomu ja hovorím spisovateľský Olymp :)

    OdpovedaťOdstrániť
  18. Loool Anet, až teraz si čítam tvoj príspevok, s tým mozgom si napísala presne to isté, čo ja :))) to znamená, že som tiež darwinista? :)

    OdpovedaťOdstrániť
  19. jejda, tak rada by som s vami diskutovala, ale pri domacnosti s dvoma detmi nestihaaaam :(. a ked sa k tomu vecer dostanem, uz by som bola uplne mimo aktualnej temy :-/.

    OdpovedaťOdstrániť
  20. nevadí Anorwen, ono ťa to počká :-) my sa v tom nestratíme :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  21. Ja milujem Sarajevo a Peterburg :) a ráno v mam radsej ako kometu

    Add zjavena literatura - a co evanjelia? Navyse este nikto nezabrusil do zakuti psychiatrie - su ludia ktorí ziju zjavene zivoty a nikto to nepopiera - tak preco nie zjavena literatura? Je to len otazka spravneho chemickeho prip. farmakologickeho nastavenia :)
    Nikdy nezabudnem na tie zabavne bubliny v kofole ... lol

    OdpovedaťOdstrániť
  22. k tejto debate by som dodala len toľko, že mňa mrazí pri "Zítra ráno v pět", "Kometě", "Panu prezidentovi" "Plebs blues", "Divoké koně" a "Samodruhá" - milujem Sarajevo, Petěrburg a Tešínskou. škoda, že nemáme viac takýchto ľudí...

    OdpovedaťOdstrániť
  23. A čo taká Svatební alebo Margita... alebo Mařenka či Dál se háže kamením - ako hovorím, každá jeho pesnička je jednoducho... niečo iné.

    OOK, neviem či poznáš Plíhala, ak nie, rozhodne odporúčam, jeho Pohádka je peknou ukážkou http://www.hlasite.eu/text-pisne/karelplihal/63901-pohadka alebo Provazochodecká http://plihal.wz.cz/karel-plihal/pisnicka/provazochodecka.html - o jeho gitarovej genialite ani nehovorím, je skvelý :)

    Anet, Meave má pravdu s tými evanjeliami, svojím spôsobom je to skrz naskrz "zjavená literatúra" :)))) ani by som sa nedivila, keby Meyerová vyhlásila Twillight za modernú emo bibliu...

    OdpovedaťOdstrániť
  24. Ale trt je to a nie zjavená literatúra :-D Rovnaké vymyslené rozprávky ako ostatné mytológie.

    OdpovedaťOdstrániť
  25. Ak autor určuje pôvod svojho nápadu - potom to JE zjavená literatúra :) keďže všetky tieto mytologické príbehy boli (údajne) napísané z božieho vniknutia... a spisovatelia boli iba "médiom ktoré viedla ruka Božia".

    Nezáleží na tom, ako veľká je to kravina - ale myslím, že Mili myslela presne toto :) nejde vôbec o to, či sú to rozprávky alebo fakty, ale o to, ako (podľa zdrojov) vznikli. "Zjavená" literatúra predsa tiež nerozlišuje medzi faktami či výmyslami.

    OdpovedaťOdstrániť
  26. jennka, bozie vniknutie, to je akoze druh znasilnenia, za ktory mas byt vdacna, ci ako? :D (ine caro nechceneho...)

    OdpovedaťOdstrániť
  27. Anorwen, netuším :) ale veľa pobožných ľudí to asi tak vníma, niekedy v náhlom záchvate božskosti zakladajú (samozrejme z úplne nezištných dôvodov) osvietenú novú odrodu cirkvi (samozrejme osvietenejšiu nez všetky ostatné!!)

    Ale o to nejde. Pokiaľ je zjavená literatúra isté znásilnenie autora akousi "vyššou mocou", celá Biblia k zjavenej literatúre rozhodne patrí... aspoň podľa jej zdrojov. Ja osobne celú túto "zjavenú literatúru" považujem za kravinu, ale tak... každý má právo na svoj názor ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  28. nieeeee, ja som len reagovala na to vnIknutie, lebo som myslela, ze to malo byt vnUknutie, ale si sa preklepla. ak to bol zamer, potom som asi ja pripad "co sa babe chcelo, to sa babe snilo" :D.

    OdpovedaťOdstrániť
  29. ja myslím, že to bolo čaro nechceného, tiež som sa hneď začala smiať :-D
    a to svoje vyjadrenie som myslela v intenciách takých, že autor môže vyhlasovať čo len chce, ja mu žiadne zjavenie neuverím :-) zjaviť mu to mohla maximálne jeho hlava. no a pisatelia evanjelií boli takí preinšpirovaní cudzími mytológiami, že už zjavovať nič nepotrebovali :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  30. OMG ja som to nepochopila, som aká blbá - ospravedlňujem sa, až teraz som si to všimla a skoro oprskala klávesnicu :))))

    malo to byt vnUknutie, loool :D

    Anet, v tom s tebou absolútne súhlasím, tiež neverím na zjavenia, vnuknutia, vniknutia (teda, na tie áno :) ) - ale vezmi si, čo mal úbohý ašpirujúci spisovateľ v tej dobe robiť, aby sa jeho diela ujali? Ja by som celé to "vnuknutie" nazvala počiatkami dobrého marketingu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  31. VELMI dobreho marketingu, kua... ked im to funguje uz dvetisic rokov. Islamistom a budhistom skoro tolko isto.
    Sice sa toho uz nedozijem, ale utesujem sa myslienkou, ze aj v staroveku boli nabozenstva, ktore dnes nikto neberie vazne - a ze tie sucasne sa tiez raz odoberu do rise povesti a baji. Ale jaki su ludia blbi a obmedzeni, tak ich nahradia zase novym blabolom :-/

    OdpovedaťOdstrániť
  32. To je na tom to najhoršie, zasa príde niečo iné :/ mne osobne náboženstvá nevadia, to vieš, nech si kto chce verí v čo chce ale ten extrémizmus s tým spojený ma desí.

    Vezmi si koľko odnoží cirkvi už dnes existuje - veď to je nonsens.

    Nuž, ale geniálny marketing sa im skutočne nedá uprieť.

    OdpovedaťOdstrániť
  33. Jennka, Plíhala samozrejme poznám:)
    tak keď sme pri obľúbených pesničkách od Nohavicu, rozhodne Darmoděj či Cukrárská bossanova, Podzemní prameny, Bláznivá Markéta... z menej známych Bouree pro pingla, co ma prachy hrozne rad - Kantor Halfar - Vlci... z tých zábavných rozhodne Pasák krav, Vilém Fusek, Milionář... ale čo takto Mladičká básnířka, Zatím co se koupeš, Ještě mi scházíš, Jdou po mně jdou, Mikymauz...? :D

    OdpovedaťOdstrániť
  34. nie že by som vás chcela prerušovať a off-topic diskusie väčšinou kľudne strpím... ale nechcete sa presunúť do mailu alebo na nejaký hudobný server, dievčatá? ;-)
    ja vás kľudne mailovo skontaktujem.

    OdpovedaťOdstrániť
  35. peace:)
    len som potrebovala rozpustiť ten nános zjavení... pre mňa ťažkotonážny odpalovák šedej kôry mozgovej.
    pokiaľ ide o skúsenosti: rozhodne nie sú na škodu, ale nie sú nevyhnutné - na druhú stranu, ak máš pomerne veľa skúseností, t.j. osobných zážitkov, ale nemáš dobrý pozorovací talent, cit pre chápanie situácie a konanie ľudí, tak z toho nikdy nič nevyťažíš...
    preto si nemyslím, že by bol Nohavica úplne off-topic. jeho texty dokážu v skratke vyjadriť veci, ktoré sú niekedy aj dosť brutálne, ale nechýba im citlivosť a ľudský rozmer... a tiež si nemyslím, že by stál niekedy pri stene a chystali mu popravu.
    ukážte mi ďalšieho, ktorý to tak zvláda.
    takže toľko môj názor: ak nevieš čo s tým, nepomôže ti ani splavovanie Amazonky a život s beduínmi :D

    OdpovedaťOdstrániť
  36. Minule sme sa o tom akurát bavili s kamarátom - že aký musí človek byť, aby dokázal také silné emócie pretaviť do textov tak, aby vyzneli prirodzene, uveriteľne a nadčasovo. Súhlasím, že Nohavica kráča na čele sprievodu takých ľudí, rovnako tam zaraďujem Cimrmanovcov, Pratchetta, Rowlingovú, Kinga a mnohých ďalších. A z našich Slovákov rozhodne pána Štepku z Radošincov...

    Inak pesničky, samozrejme, tlieskam... všetky sú krásne! A som rada, že konečne niekto pozná Plíhala :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).