Google+ Riddick's Realm: Finálové poviedky Ceny Fantázie 2012

16 októbra 2012

Finálové poviedky Ceny Fantázie 2012


Júj, už je to sedem rokov, čo sledujem Cenu Fantázie? Veru áno... rituál čítania a hodnotenia finálových poviedok praktikujem už od roku 2006. Rok 2012 je pre Cenu Fantázie navyše jubilejný, desiaty. Keby som vedela písať poviedky, už len preto sa doňho zapojím :-)




Ešte trochu informácií a štatistiky z oficiálnej tlačovej správy (už mi dochádzajú nápady na každoročný úvodník):

V desiatom ročníku Ceny Fantázie súťažilo 75 autoriek a 112 autorov okrem Slovenska aj z Česka, Francúzska a Veľkej Británie. Z celkového počtu bolo 81 sci-fi, 66 fantasy a 52 hororových poviedok.
V prvom kole hodnotila všetkých 223 textov päťčlenná porota v zložení: Ľuboš Kostelný (herec), Lívia Hlavačková (autorka, držiteľka Ceny Fantázie 2008), Michal Jedinák (autor, prekladateľ, viacnásobný finalista Ceny Fantázie), Lucia Anna Trubačová (slovakistka) a Ivan Pullman (editor zborníkov Ceny Fantázie a antológií eFantázia).
Po pridelení bodov od poroty sa do finále dostala pätica poviedok (v abecednom poradí podľa priezviska autora): Prianie jazera (autor Martin Hatala z Košíc), Kalkulačka smrti (Marja Holecyová z Nitry), CC 2.0 (Janka Javorka z Nitry), Slovenský Stalingrad (Katarína Pivarčiová z Bratislavy) a Biela tma (Ján Stopjak z Kysuckého Nového Mesta). Z pohľadu fantastických žánrov sa do finále dostali dve sci-fi, dve fantasy a jedna hororová poviedka.

Tak poďme na to :-)

Martin Hatala: Prianie jazera

Síce som poviedku čítala pred spaním a opisy mi už robili trochu problém, no imponovala mi najmä atmosféra starých čias. Nostalgicky prašná vôňa drsných detektívov, osudových žien, starých čias niekde medzi tridsiatymi a päťdesiatymi rokmi, čokoľvek si vyberiete. Celá poviedka bola ako sledovanie českého filmu Mazaný Filip, s tým rozdielom, že pri nej som sa tak nenudila. 33 strán v pdf súbore, ktorý som si stiahla do čítačky, síce dalo zabrať, ale nebolo to zlé.
Na druhý deň sa ukázalo, že celá tá oldschoolovosť je vlastne epigónstvo. Znalci starých noir detektívok v nej odhalili Chandlerovu Dámu z jazera a autor sám pridal druhý inšpiračný zdroj, Posledné prianie Andrzeja Sapkowského. Vzápätí bol podozrivý z porušenia autorských práv. Mne je to teda salám-párky, lebo si myslím, že "načieranie" ani epigónstvo nie je porušovanie ničoho a originalita sa preceňuje. Ale na internete sa okolo toho strhli vášnivé debaty, a nie na jednom mieste. Ľudia začali škatuľkovať, kto našiel či nenašiel toho Chandlera (nie je blbec/je blbec), aké je to trápne, že epigónska poviedka je vo finále a podobne.
No, tak ja sa otvorene priznám, že som žiadneho Chandlera ešte nečítala a ospravedlňujem sa všetkým, ktorí ma považovali za sčítanú a inteligentnú osobu. Patrím medzi tých blbcov, ktorí v tom žiadne konkrétne odkazy a hlášky neidentifikovali. So what? Stále si myslím, že Martin Hatala to napísal dobre. Nezažila som síce nijaký okamih osvietenia, ale text som si užila. Abecedne šla poviedka prvá, takže bolo treba si počkať na ďalšie kúsky a dúfať, že to "wow" ešte príde.

Marja Holecyová: Kalkulačka smrti

Marja Holecyová nie je v domácej fantastike pojem neznámy. V roku 2010 dostala Slovensko na zoznam krajín, ktoré majú svojich detských spisovateľských géniov i vlastné fantasy série. Podobne ako Christopher Paolini, aj ona napísala prvú knihu v šestnástich rokoch. Trochu ju však prerábala a vyšla napokon v čase, keď mala Marja 21. Ja som ju nečítala, ale pokiaľ mi pamäť slúži, skeptických kritík bolo minimum. Možno sa niektorí recenzenti opájali blaženým pocitom, že aj v tomto nenápadnom kráľovstve "pri Viedni doľava" máme lokálnu verziu Paoliniho. Ale možno je Predurčenie skutočne geniálny román napísaný tínedžerkou. V každom prípade to vyzeralo, že to bolo dielo veľmi sľubné a Marja ďalšou tvorbou svoju reputáciu utvrdzovala.
A o to práve ide v tejto chvíli. Že Marja už (dúfajme;-) vyrástla z boybandov a ružových tričiek, dnes má ešte stále sladkých 24 rokov a jej poviedka je vo finále Ceny Fantázie, čo spolu s jej spisovateľskou kariérou nahrávalo tomu, aby som mala vysoké očakávania.

Očakávania napokon boli i neboli naplnené. Kalkulačka smrti je dobre remeselne zvládnutá (hoci je písaná ich-formou, ktorej som prejedená) a znalci matematiky si v nej užijú aj tie pasáže, ktorým ja nerozumiem. Z textu cítiť, že Marja je pomerne zrelá osobnosť, ktorá dokáže rovnomerne ťažiť z vlastnej hlavy ako aj z naučených vedomostí. Keď som si po prečítaní pohľadala najnovšie infošky o autorke, ukázalo sa, že profil poviedky presne zodpovedá jej dlhodobým záujmom. Matematika a filozofia.
Toto dielko je šikovne napísané, pozvoľna gradované, plné múdrych výrokov i ťažkej osudovosti. Ale výsledný dojem bol akýsi neurčitý, nemastný, neslaný. Celé rozprávanie ambiciózneho mladého génia, ktorý sa pod vplyvom skromného velikána zmení z egocentrického nafúkanca na... hmm, citlivého nafúkanca, speje k veľkému finále, v ktorom sa niečo stane a všetko vysvetlí. Vtip je v tom, že neskoro.
Akokoľvek ma filozofické úvahy protagonistov nútili premýšľať či zaujať postoj, akokoľvek ľudský príbeh Profesora chytí čitateľa za srdce, poviedke ako celku sa to nepodarilo. Predovšetkým narýchlo odbytý záver a vlastne aj hlavná zápletka pôsobili akosi umelo.

Janka Javorka: CC 2.0

No, to je hneď iná káva. Scifíčko, ktoré si ma získalo satirickým úvodom a potom rovnými nohami vhuplo do vážneho tónu. Šikovne vystavaná detektívna zápletka, zručne načrtnuté postavy, rýchle tempo, plynulá gradácia, ktorá nútila premýšľať i zvažovať možnosti. Na tušenie, že vrahom je záhradník nebolo treba čakať dlho, no ešte pred vyvrcholením sa so mnou Javorka trochu zahrala a ponúkla viacero variánt. Nepatrím medzi géniov, ktorí od začiatku všetko vedia a potom už len čakajú, či sa ich teória potvrdí (prípadne pyskujú, že autor je amatér, ak sa nepotvrdí), takže som sa nechala unášať dejom. Uvidíme, čo mi ponúknu dve zvyšné poviedky, ale ak nebudú lepšie, mám prvú kandidátku pre svoj hlas :-)

Katarína "je to v rodine" Pivarčiová: Slovenský Stalingrad

Keď sa krátko po zverejnení finalistov Ceny Fantázie rozchýrilo, že je medzi nimi Červenákova neter, hneď mi bolo jasné, ktorá to je. Iba jediná z nich sa volá Katarína, a ja si spomínam, že som kedysi čítala poviedku od Kataríny Červenákovej. Buď sa vydala, alebo nechce stáť v tieni slávneho strýka.
Rodinné bohatstvo však nezaprie, jej štýl nesie podobné znaky a tipujem, že ak by túto poviedku niekto prezentoval ako rané dielo Ďura Červenáka, mnohí by (sme) naleteli. Čo však vôbec nie je zlé, lebo podľa mňa obaja píšu dobre. V Pivarčiovej viac cítiť akýsi ženský element - ten prchavý pocit, že v jej podaní sa popri dobrodružstve, hrozbe, boji a násilí výraznejšie než u muža uplatňuje súcit, duševná bolesť, vnímanie sveta z pohľadu samozrejmých obetí - žien (v osobe Ilony znásobenom jej rasou), ktoré sa v autorkinom príbehu rozhodnú bojovať proti osudu.
Určite je to spôsobené aj vedomím o príbuzenskom vzťahu, ale zdá sa mi, že Katarína Pivarčiová je Juraj Červenák v sukni. Neviem, či trh unesie ďalší Ďurov klon, ale viac takýchto akčných, drsných a istým spôsobom romantizujúcich ženských príbehov by si svoje čitateľky iste našlo :-)
Mám snáď jedinú zásadnejšiu výhradu, a to že názov poviedky sa mi zdá trochu prehnaný. Akceptovala by som čokoľvek, hoci vyňaté z textu, ale Slovenský Stalingrad mi tam jednoducho nepasuje. Ak ho vnímam symbolicky, evokuje priveľa pátosu, ak ho spojím s reálnou historickou udalosťou, vyznieva banálne.

Ján Stopjak: Biela tma

Biela tma je béčkový horor, ktorému by som hlavné ocenenie neudelila, v mojom súkromnom rebríčku finalistov je na chvoste. Aj strašidelné poviedky už boli vo finále CF, Lucia Droppová i Tomáš Straňák s takými dokonca zvíťazili (2009, 2010), čo dokazuje, že čitatelia ľúbia horory - no v tomto prípade súkromne dúfam, že sa história nezopakuje.
Straňákovu prvú finálovú poviedku Ničiteľ škodcov by Stopjak strčil do vrecka, už len preto, že má lepšiu štylistiku a málo banálnych kopancov (i keď po prečítaní slova škubnúť to so mnou riadne "škublo"). Lenže rok nato, keď sa Tomáš pozdvihol ako fénix z popola a s o sto percent lepšie napísaným hororom vyhral súťaž, to už vyzeralo inak - a ja som mu to napokon dopriala.
V porovnaní napríklad s Čiernou odrodou je Stopjakov štýl priveľmi opisný a chýba mu ten jemný podtón paródie. Biela tma je smrteľne vážna až tragická a chce šokovať, no nedarí sa jej dosiahnuť intenzitu plíživej hrôzy a psychotickej naliehavosti, akú mali texty Jozefa Kariku.
Nech už bol dôvod akýkoľvek, Biela tma ma nedokázala vtiahnuť do svojho sveta natoľko, aby som prestala vnímať, že cestujem uprostred špičky v autobuse a vedľa mňa drieme smradľavý chlap. Podmienky teda neboli ideálne, ale aj za iných okolností by sa môj názor na poviedku zlepšil minimálne. Jednoducho mi "sadla" najmenej zo všetkých.

*****

Po prečítaní poslednej finálovej poviedky to bolo jasné. Tento rok sa budem rozhodovať iba medzi dvoma favoritmi a obaja budú... ženy. Javorka alebo Pivarčiová. V prípade Marje Holecyovej bolo zlým znamením, že som dvakrát pri premýšľaní o poviedkach na tú jej úplne zabudla - nevybavil sa mi názov, dej, ani autor - len som vedela, že mi v zozname čosi chýba.

Trocha kalkulácií: ak si tipnem, že Holecyovú podporia jej čitatelia, Pivarčiovú fanúšikovia jej strýka aj žiaci Lucie Droppovej (fuj, to je hnusná podpásovka;-), tak hádajte, komu by som radšej prilepšila?
Oukej, tak žartujem. V skutočnosti, ak si vyberiem Javorku, bude to preto, že niekde v hĺbke som viac scifista než fantazista. Keby som vďaka mágii mohla čarovať, lákalo by ma použiť kúzla na to, aby som mohla cestovať v čase a vo vesmíre ;-)

Z tohto ročníka CF mám zvláštny pocit... priemernosti. Nie je to prvýkrát, ale dojmom nerozkážem. Všetkých 5 poviedok sa mi zdá tak nejako zarovnaných v rámci určitej úrovne. Každému čitateľovi pochopiteľne každá inak pasuje, ale nemám dojem, že by niektorá vyslovene vyčnievala. Všetky sú zručne napísané, no po obsahovej stránke príliš neprekvapia. Jediným záchytným bodom pre mňa zostáva zaujatie poviedkou - a v tom vedú Javorka s Pivarčiovou.

Hádam by som mohla dať aj svoje poradie:
1. Janka Javorka: CC 2.0
2. Katarína Pivarčiová: Slovenský Stalingrad
3.-4. Martin Hatala: Prianie jazera / Marja Holecyová: Kalkulačka smrti (dobite ma, neviem!)
5. Ján Stopjak: Biela tma

Tým som sa vlastne aj utvrdila, komu udelím svoj vzácny hlas. Aj vy, ktorí ste to zatiaľ neurobili, tak môžete do 21. októbra 2012 učiniť na tejto stránke Kultúry Sme. Jeden z hlasujúcich vyhrá darčekový balíček. Ako to celé dopadne, sa dozvieme v sobotu 10. novembra na veľtrhu Bibliotéka 2012. Len aby sa nezabudlo, okrem hlavnej ceny sa bude udeľovať aj 5 pridružených. Už sa neviem dočkať, veď Cena Fantázie (a 10. ročník dupľom!) je stále fantastickou súťažovou udalosťou číslo jedna :-)

Tak, a teraz si môžem ísť prečítať všetky cudzie názory na poviedky.

P.S.: Všetky tvrdé narážky na opitých recenzentov, ružové tričká, strýkov a žiakov Lucie Droppovej pochopiteľne neberte vážne a považujte ich aj naďalej za typicky cynický tvorivý vklad autorky článku. Len aby sme si rozumeli.


Súvisiace:

41 komentárov:

  1. biela tma nie je nominovana na cenu Bela, to len tak mimochodom :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. hehe, fail :-) ani mi nenapadlo sa pozrieť do nominácií. hmm, tak bude hádam najlepšie, ak to dám preč.

      Odstrániť
  2. Tak ked budes citat cudzie komentare, nezabudni na tie moje prosim :-)
    http://www.scifi.sk/spacenews/2912/Cena_Fantazie_2012_-_Recenzia_finalovej_patice.html

    jurinko

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jurinko, na tie tvoje sa chystám odkedy vyšli :-) Odvčera mám otvorený tento odkaz, len si musím nájsť čas :-)

      Odstrániť
    2. Jurinko, už som prečítala, je to rozbor ako lusk! Aj som ti tam zanechala lichotivý komentár ;-)

      Odstrániť
    3. Ohohoo, dakujem :-)

      Aj ja tebe ;-)

      jurinko

      Odstrániť
  3. Huráá je to tu! Hneď na úvod ale musím povedať, že tentokrát sa náš vkus nezhodol :)

    Biela tma je pre mňa rozhodne to najlepšie z daných poviedok (a bola to jediná poviedka z mojich favoritov, ktorá sa dostala až do finále) - vysvetlím prečo.

    Keď mi Ivan oznámil, že tento rok prišlo cez 220 poviedok, skoro ma porazilo. Po prvej stovke som zabudla ako sa volám a po druhej stovke som si mala chuť vytrhať vlasy - bolo toho jednoducho veľa. A keď je niečoho veľa, poviedky, ktoré ti utkvejú v pamäti považuješ za nadpriemerné - a pokiaľ si pamätáš aj ich názov, je to fenomenálny úspech. Takéto poviedky som ja mala štyri - jedna z nich sa dostala do finále (Biela tma) a jedna z nich ... veď uvidíš sama :)

    Mám rada horory, a toto bola poviedka, ktorá ma dostala. Jednak svojou atmosférou, štýlom rozprávania, dejom, záverom - bolo tam všetko. Mňa osobne z nej mrazilo a bola to jediná poviedka z tých hororových, pri ktorej mi aj "lepilo" a ktorá mi ostala v pamäti aj po prečítaní všetkých ostatných. Dokonca som ani raz nezdvihla obočie a neprevrátila očami, ani som nepotrebovala magnézium na akútne ukľudnenie. Proste mi sadla ako šerbel na riť. Ale je až druhá moja favoritka. Prvá ešte len uzrie svetlo sveta.

    K zvyšným poviedkam - ani jednu z nich neoznačujem za zlú, naopak, sú dobré. Pri čítaní som ich prečítala celé (ver mi, aj to o niečom svedčí, niektoré poviedky neboli schopné udržať moju pozornosť ani dve strany) a povedala by som, že sú vcelku dosť solídne. Každá ma svoje plusy a mínusy

    Prianie jazera plusy: dobrá detektívka ktorá má tempo, mínusy: príliš rýchle tempo na konci a zbrklé vysvetlenie.

    Kalkulačka smrti plusy: veľmi zaujímavý príbeh s nádychom tajomna, vedecký námet - moja srdcovka mínusy: neuveriteľné postavy konajúce nelogicky v kontraste s ich čisto logickým myslením, chvíľami ma išlo vyhodiť zo stoličky a stále to nedokážem poviedke odpustiť. A ten koniec. Skoro som vykríkla "To nemyslíš vážne! To všetke kvôli TOMUTO?" seriózni vedci by sa v hrobe obracali nad takýmto výskumom. A pritom to začalo TAK dobre.

    Slovenský Stalingrad - z tejto poviedky som mala rozporuplné pocity, lebo na jednu stranu mi prišla remeselne výborne zvládnutá, na druhej strane zachádzala až príliš do amatérizmu, proste som nevedela, čo si o tom myslieť. Ale prečítala som ju celú, bavila ma - na začiatku viac, na konci menej, ale atmosféru mala bohovskú. Ten názov nechápem doteraz.

    CC 2.0 - príliš zabudnuteľná poviedka, ci už kvôli názvu - VŽDY keď na ňu narazím musím si znovu a znovu prečítať, o čom vlastne bola. Pritom nebola zlá, dobre sa to všetko čítalo, akurát... ako prišlo, tak aj odišlo. Niektoré veci som nepochopila, niektoré mi nedávali zmysel, ale nápad samotný super. Aj postava Iveta bola skvelo zvládnutá. Len hovorím... asi to bude tým názvom.

    Takže "zhruba"... v podstate sa asi okrem Bielej tmy aj celkom zhodneme :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Slovenský Stalingrad - ten názov nepatrí k poviedke, len vo vojnovej a povojnovej propagande tak bola označovaná bitka, ktorá je predobrazom udalostí v príbehu. Myslím, že dať poviedke tento názov bola chyba.

      Odstrániť
    2. Jennka, volas sa Livia alebo Lucia? :-)

      jurinko

      Odstrániť
    3. Jurinko, volám sa Jana :) ale Lucia je moje birmovné meno :)) inak si vo svojej recenzii veľmi dobre vystihol moje myšlienky.

      Ash, ďakujem za info. Ale keď už nič iné, rozhodne ten názov vzbudí pozornosť a záujem.

      Odstrániť
    4. Ako som sa zmienila, ani mne názov nesadol. Som rada, že nie som sama :-)

      Odstrániť
    5. Ale nevedela som, z čoho vyplynul, vďaka za info. Zase som sa niečo naučila ;-)

      Odstrániť
  4. ja sa tentokrat zhodujem s anet v rebricku :). prianie jazera mi pripadalo hrooozne dlhe a nicim vynimocne. kalkulacka smrti mala pre mna uplne zabity zaver. CC 2.0 ma bavilo od zaciatku az do konca. stalingrad bol zaujimavy, ale koniec sa mi zdal odflaknuty, vybaveny par vetami. aj ked napad dobry. no a biela tma bola pre mna takym trapenim, ze som este pred polovicou zacala preskakovat cele odstavce a vnimala len klucove slova. motiv bol zaujimavy, ale napisane to bolo pre mna strasne nudne.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. paráda, Anorwen, myslím, že si absolútne stručne zhrnula to, čo ja rozpíšem do celého článku :-D fakt sa zhodujeme :-)

      Odstrániť
    2. Myslím si, že jurinko to vystihol dobre - rozhodovanie o poradí poviedok nie je ani tak veľmi o kvalite, ako hlavne o subjektívnom názore - keďže všetky poviedky sú dobré :)

      Odstrániť
    3. Jennka, samozrejme, to je predsa jasné. Tvrdím to isté, len inými slovami :-) Do finále idú vždy tie "objektívne" najlepšie, lebo ich vyberie bodovanie od porotcov. To čo si z nich vyberieme my, je už vecou osobných preferencií.

      Odstrániť
    4. A teraz mi už môžeš prezradiť, ktorá je to tá tvoja kamarátka :) a dúfam že budeš robiť recky aj na pridružené ceny? Veľmi rada si ich prečítam.

      Odstrániť
    5. Jennka, takže už si rozhodla o tej "svojej" cene?

      Odstrániť
    6. Áno, už je rozhodnuté. Neviem síce, nakoľko široký okruh čitateľov zaujme, keďže mi pripadá dosť... ako to povedať, "nemainstreamová" :) ale očarila ma - veľmi mi pripomína Burtonovský štýl a ten milujem. Tak uvidíme :)

      Odstrániť
    7. Tak ja napíšem meno kamarátky súkromne, aby sme to nerozoberali pred vyhlásením - náhodou sa dačo prekecne...

      Odstrániť
  5. Tiez mam pocit, ze tento rok su poviedky akesi ne-e-e-e, no aj tak som si nasla dvoch favoritov> horror a scifi......este som sa celkom nerozhodla, no ako scifistka sa zrejme priklonim k CC 2.0

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Minulý rok som celkom súhlasila s tvojim názorom, no tentokrát sa s tým veľmi nestotožňujem... :) Viac súhlasím s Jurinkovym hodnotením na scifi.sk
    Mňa z nejakého dôvodu najviac zaujala tiež tá Biela tma a pritom ja horrory nemusím, tiež som na sci-fi :) Ale neviem, možno to bude tým, že mám rada viac také psycho veci a nečakané zvraty. Nuž, čo už... vkus je vkus a asi žiaden autor na svete ešte nikdy nenapísal niečo, čo by vyhovovalo úplne každému, a ani sa to nikdy nestane.
    Ale pravda je, že dosť ťažko sa mi vyberalo, tento rok sa mi zdali poviedky lepšie než tie vlaňajšie. Si myslím, že každá je dobrá svojim spôsobom.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Rose, to si vystihla - každá je dobrá svojím spôsobom :-) Preto sa aj ja snažím opatrne voliť slová a vždy prízvukujem, že je to iba môj subjektívny názor. Presne ako vravíš, nedá sa ulahodiť každému a rozhodne nikdy všetkým :-) Najkrajšie na tom je, že si každý rok usporiadame takýto medzi-stránkový thinktank a vymieňame si názory :-)

      Odstrániť
  7. Vôbec ma neprekvapuje, že také jemné stvorenia ako ste vy, dievčatá, neinklinujú k hororovému žánru ;)
    Ostatným veľmi pekne ďakujem za pozitívne ohlasy.
    A k tým negatívnym...nedá sa ulahodiť každému. Možno som naozaj budoval atmosféru príliš opisne, ale chcel som to urobiť spôsobom, aký mám pri čítaní sám rád.
    Nesnažil som sa písať akčný horor, v ktorom dej rýchlo odsýpa. Chcel som, aby sa čitateľ stíhal orientovať nielen v príbehu, ale aj v prostredí, kde sa to všetko odohráva.
    A áno, mal to byť vážny horor, bez nejakého parodického spodného prúdu, alebo samozosmiešňovania žánru. Či sa mi to podarilo, nechám na čitateľoch.
    Každopádne ďakujem aj všetkým recenzentom za názory. Je to super, keď má človek nezaujatú spätnú väzbu.


    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ján, páči sa mi, ako vieš naše výčitky rafinovane otočiť na lichôtku, že sme jemné ;-D
      Nemôžeš ulahodiť každému a nikdy všetkým - no podľa tvojho prejavu sa zdá, že tieto nástrahy literárnej tvorby máš už zvládnuté. Nikomu nemusíš vysvetľovať, prečo si to napísal ako si to napísal. Tvoja poviedka je vo finále a to niečo znamená. Na tvojom mieste by som si začala držať palce, lebo výsledky minulých ročníkov potvrdzujú, že veľmi často zvíťazí tá poviedka, ktorá sa Riddick najmenej páčila :-D

      Odstrániť
    2. Cítil som potrebu k tomu niečo povedať :)
      A máš pravdu, mne stačí ku šťastiu už ten pocit, že som tam.

      Odstrániť
  8. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Janko, by si sa čudoval, čoho všetkého sú niekedy schopné "také jemné stvorenia" :D Neviem, či toto súvisí práve s jemnosťou. Ja osobne neobľubujem príliš horrory iba preto, lebo mnohokrát sú absurdné, niežeby som sa bála, alebo žeby sa mi hnusili, alebo čo... Ale u mňa je to rovnako aj s fantasy. Asi som príliš realistka. A sci-fi mi pripadá niečo ako realita v budúcnosti :)
    U teba sa mi páči asi práve to, že to nie je celé len o nejakých záhadných vraždiacich príšerách, ale je tam aj priestor na racionálne vysvetlenie.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nečudoval. Napr. taká Annie Wilkesová z Misery od Kinga bola riadna sekera :) Alebo Brigitta Nielsen :)
      Mne sa na hororoch páči práve tá absurdita. A narozdiel od napr. fantasy mi prídu horory o trochu reálnejšie, stále ma prenasleduje ten pocit, že "Čo ak?" (pravdaže horormi nemyslím vyvražďovačky a podobné Vreskoty..) Sci-fi mám rád aj ja, tým to u mňa vlastne všetko kedysi v detstve začalo. Potom prišli fantasy knihy (dosť dlhé obdobie)a nakoniec som skončil tam kde som.
      A dík.

      Odstrániť
    2. Ja som tým myslela tie skutočné jemné stvorenia a nie literárne postavy :) Aj keď, takú skutočnú Annie Wilkesovú by som nechcela stretnúť :D Ale náhodou Kinga mám rada, ten môže byť :)

      Odstrániť
    3. King je skvelý.

      Janko, jedna vec - ktorá sa mi nechce riešiť na SME-čku a registrovať sa kvôli tomu - to že niekto nepochopí poviedku neznamená automaticky chybu autora. Neviem síce kto alebo čo je "Ventis" ale jej názory sú dosť, ako to povedať... ploché a rýpavé. Mám rada poviedky, ktoré nekladú všetko čitateľovi na strieborný podnos, ale musí si aj sám trochu potrápiť hlavu a zapojiť fantáziu, a za to ti ďakujem - lebo tá moja počas čítania tvojej poviedky pracovala na 100%.

      Vlastne som ti chcela len vyjadriť podporu, a to, že držím palce.

      Odstrániť
    4. Dakujem, Jennka, za podporu. Takisto si myslim, ze za to, ked citatel nepochopi o co ide, niekedy autor nemoze. Obcas sa treba aj trochu sustredit a vnimat suvislosti, hlavne ked sceny nie su chronologicky radene ako v mojom pripade.
      A to, ze niektori diskutujuci na sme.sk su taki aki su, som si bol vedomy, ked som vstupoval do debaty, ale nenecham si nadavat do plagiatorov len preto, ze sneh a les niekomu evokuje Hry o trony. A pritom to bolo o niecom uplne inom.
      Diky este raz.

      Odstrániť
    5. Tróny som nevidela, ale teraz je asi v kurze obviňovať finalistov z plagiátorstva :)) Tuším že zavolám svojej mame a obviním ju z neoriginality, keďže porodila modrooké dieťa (rozumej mňa) - a že tých modrookých po svete behá. Mami, ako si mohla :)

      Jedna z (mnohých) vecí, pre ktoré mam rada napríklad takého Tarantina, je presne táto chronologická "preskačka" či ako to nazvať, čiže to bola ďalšia vec ktorá mi na tvojej poviedke ulahodila.

      Odstrániť
    6. Presne tak. Toho Tarantina si trafila po hlavičke :) Aj mňa napadol, keď ma na sme.sk obviňovali z toho, že je to popletené a nepochopiteľné. Čo potom film Pulp fiction? Tam sa museli stratiť priam dokonale... A je to preto zlý film, prípadne chyba autorov, že to pár divákov nepochopilo?
      Mama určite robila čo mohla:) Najskôr sú modrooké všetky, ale niektoré sa neskôr rozhodnú, že budú mať oči inej farby :))

      Odstrániť
    7. To sú tie, ktoré sa rozhodli podľahnúť tlaku originality ;) ja som odolala :)

      Tak z takého Mementa by im asi hlava praskla :)

      Odstrániť
  10. Mozem sa nieco spytat Jennky? Pamatas si poviedku Pustou? Lebo som sa dostal k mojmu riadku hodnoteni a som pocteny tvojim vysokym hodnotenim (kiezby takych bolo viac) :-)

    Dakujem ;-)

    jurinko

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. (a teraz bude odpoved nie a budem mat, co som si vypytal :-D )

      Odstrániť
  11. Srdečná vďaka za čas, ktorý ste investovali do prečítania i do recenzie k poviedkam. Je to naozaj fajn pocit, že to, čo som napísala, niekto berie vážne, že zrazu môžem takpovediac bez predsudkov patriť niekam, kde sa zanietene a vášnivo číta, píše a diskutuje. Tam, kde to tak správne tvorivo "kvasí". A hlas, ktorý mi dal niekto len na základe prečítania mojej poviedky, má celkom inú pridanú hodnotu ako ten, ktorý by som dostala preto, že sa s niekym poznám a poviedku vôbec nečítal :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja ďakujem, že sa na moje hodnotenie prišla pozrieť jedna z finalistiek :-)
      Narážku "zrazu môžem takpovediac bez predsudkov patriť niekam, kde sa zanietene a vášnivo číta, píše a diskutuje" - chápem správne ako náznak, že Janka Javorka objavila slovenský fandom a páči sa jej v ňom? :-) Nuž, tak my tieto veci berieme vážne a radi si o nich podiskutujeme kedykoľvek. Mimochodom, ďalšie (lepšie) hodnotenia napísali na iných miestach aj Jurinko, Ash a Jocho. Pri dvoch sú aj diskusie. Nájdem odkazy?

      Odstrániť
    2. Páči, páči :-) Ono to nie je vždy sranda priznať sa k čítaniu a nieto ešte k písaniu v danom žánri.
      Všeobecne sa do odkazov/diskusií zatiaľ veľmi nepúšťam, myslím, že ešte stále mám príliš málo prečítaného/napozeraného a chýbal by mi potrebný rozhľad (v kombinácii s hroznou pamäťou na mená autorov a názvy diel :-))

      Odstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).