Google+ Riddick's Realm: Harry Harrison: Galaktický hrdina Bill

26 januára 2015

Harry Harrison: Galaktický hrdina Bill

Pred piatimi rokmi som v jednom článku porovnávala Galaktického hrdinu Billa s P.G. Wodehousom, čiže sci-fi brak s kultovou klasikou britského humoru. Neskôr som ho spomenula aj v článku o nízkotučnej zábavnej fantasy. Počastovala som ho prívlastkami ako žumpa, stupidina a sprostosť.
I tieto škaredé slová boli napísané s láskou, lebo Harrisona si veľmi vážim a rátam ho medzi obľúbených spisovateľov, no túto dobrodružnú sériu som vždy vnímala ako zámerne brakovú oddychovku, ktorá sa na nič viac nehrá a mne to nevadí...

Keď som si teraz kúpila a prečítala úplne prvé Billovo dobrodružstvo, veľmi ma prekvapilo.


Ukázalo sa, že na rozdiel od predošlých skúseností s prostoduchou akčnou zábavkou je tento príbeh v podstate vážny, v použitom humore prevažuje (spoločenská aj politická) satira a viac než komické gagy sa čitateľovi do pamäti vryje smiech cez slzy.
Nemala by som príliš súdiť ani nových Billov, lebo som vlastne čítala iba troch: Na planetě tisíce barů, Na planetě upířích zombií a Na planetě lahvových mozků, a to bolo v rokoch 2003 a 2009, takže dávno.

Jeden detail, o ktorý som sa nikdy predtým nezaujímala, je v pravdepodobne zásadný. Prvého Billa napísal Harrison v roku 1965 a všetkých šesť pokračovaní vzniklo až oveľa neskôr, v rokoch 1989-1992 (z toho štyri so spoluautormi). Nemusíme ani príliš listovať dejinami USA, aby bolo odrazu celkom jasné, prečo je prvý Bill takou otvorenou satirou na armádnu i vojenskú mašinériu aj prečo sú tí ostatní už len relaxačným čítaním.
(Ak vás to zaujíma podrobnejšie, pozrite si na Wikipedii heslá pre roky 1964 a 1965 v americkej histórii a schválne si vyhľadajte výskyty slova Vietnam.)

Útla kniha je rozdelená na tri samostatné, voľne nadväzujúce príbehy.

V prvom sa dozvieme ako farmárskeho syna Billa, túžiaceho po profesnej dráhe technického operátora hnojenia na rodnej planéte Figerinadon II. nedobrovoľne naverbujú do armády, vycvičia, aby vedel strieľať a nenávidieť reptiliánskych Čingrov, a potom odvelia na bojový krížnik Fanny Hillová. Tam dostane funkciu vymieňača obrovských poistiek a po vesmírnej bitke príde o ľavú ruku. Namiesto nej mu našijú novú po kamarátovi, ktorá je síce svalnatá, ale aj čierna ako eben a tak trochu... pravá.

V druhom príbehu sa Bill ocitne na cisárskej planéte Helior, ktorá je celá pokrytá nespočetnými úrovňami budov a vytvára tak jediné planetárne mesto. Spolu so zopár veteránmi, ktorí prežili predchádzajúce dobrodružstvo, udelia Billovi medailu a dostane trojdňový opušťák.
Jedinou vecou, ktorá poskytuje orientáciu na planéte-meste Helior, je tučná bichla nazvaná Plán podlaží, no tú Billovi vzápätí ukradnú. Tým pádom je okamžite a totálne v riti, pretože sa nedokáže vrátiť do kasární. Celý ďalší rok sa mu podarí prežiť v podzemí Helioru, kde sa postupne stane zlodejom, smetiarom i špiónom, no po nevydarenej revolúcii si ho armáda napokon nájde...

Tretia časť začína tam, kde končí druhá. Billa postavia pred vojenský súd ako dezertéra a chcú odsúdiť na smrť. Tomu síce o vlások unikne, ale vojenská logika a zákony sú neúprosné. Rok a deň nútených prác vo vojenskom väzení by bol fajn, keby ho čoskoro neodvelili na planétu plnú močiarov, kde neustále prebiehajú ostré boje s Čingrami. Bill prvé nasadenie prežije aj s pomocou sedliackeho rozumu, no napokon si uvedomí, že je len jedna cesta, ako sa z tohto pekla dostať... a odstrelí si nohu.

Ak by túto paródiu v roku 1965 ešte niekto náhodou považoval za čisté humoristické sci-fi, tak najneskôr pri scénach z bahnitej džungle na planéte Tabes Dorsalgia mu docvaklo, nakoľko to všetko pripomína Vietnam.

Všetky tri príbehy končia prinajmenšom tragikomicky, a záverečná scéna toho posledného je doslova smutná.

Takto teda vošiel do života Galaktický hrdina Bill a pravdepodobne pri tom malo aj zostať, o čom svedčí uzavretý príbeh aj vyše dvadsaťročná prestávka pred pokračovaním.
Stručná citácia na Wikipedii potvrdila, že Harrisona na pokračovanie Billových dobrodružstiev ukecali a s odstupom času to oľutoval.

Moje odporúčanie teda znie, že ak ste na Harrisonovho Billa zvedaví, prípade holdujete zábavnému braku (ako občas ja), začnite najprv pilotným románom (má len 200 strán) a potom už s plnou znalosťou ako sa veci majú môžete skúsiť aj tie ďalšie.

Ako som ku knižke prišla...

Na brnenskom Fénixcone sa každoročne predávajú knihy nové aj staré. Vybrať si niečo známe je ľahšie, než sa zorientovať v záplave noviniek. Na pulte sochára a keramika Michala Čambala (od ktorého si nikdy nezabudnem priniesť nádhernú fantasy sochu alebo aj hrnček) sa zjavila malá krabica s knihami a práve v nej som si našla Galaktického hrdinu Billa.
Sochár na môj dotaz odpovedal, že to nie sú jeho knihy, predáva ich kamarátovi, ale samozrejme si môžem niečo kúpiť.
Pri listovaní knihou som objavila, že som k nej dostala aj bonus - kartičku s maľovaným kapitánom Picardom v bielom kostýme na líci a informáciami na rube. Na titulnej strane knihy som dokonca objavila venovanie. Podpísal sa v ňom prekladateľ Václav Kříž a venovaná bola Robertovi.
Keď sa onedlho v hlúčiku ľudí pri stánku zjavila povedomá postava s farebnou šatkou na hlave, bolo to jasné - práve som "zdedila" knihu Roberta Pilcha, majiteľa známeho vydavateľstva Brokilon.
Takto scifisti zbierajú suveníry :-D






Harry Harrison: Galaktický hrdina Bill 
(Vydavatelství AF167, 1996)






Súvisiace:
Harry Harrison - autor
Harry Harrison: trilógia Kladivo a kříž
Harry Harrison: Místo, místo! Více místa!
Harrison vs. Wodehouse (Galaktický hrdina Bill na planetě upířích zombií)
Ľahká dobrodružná fantasy, 0% tuku

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).