Google+ Riddick's Realm: Jozef Karika: Na smrť - o redakčnej práci

23 januára 2014

Jozef Karika: Na smrť - o redakčnej práci


Rozhodla som sa, že tento text zverejním samostatne, aby tak akosi "nekazil" samotnú recenziu na inak výbornú knihu. Týka sa formálnej stránky - nakoľko je akurátny, posúďte sami.
Keď už som to spracovala a napísala, žiadalo sa mi aj uverejniť :-)




Nadväzuje na knižnú recenziu.

Keď už toľko chválim...


Patrí sa aj skritizovať ;-)
Ak som mala výhrady k dilógii Na smrť, boli opäť redakčného charakteru.

Skloňovanie "cudzích substantív mužského rodu, mužských mien a priezvisk zakončených na samohlásky i, y, í, e, é, ä, ű, ö, ő" sa opäť neriadilo vzorom kuli... tak ako som na to upozorňovala už pri knihe Svetlo medzi oceánmi.
Takže aj v neprekladovej, originál slovenskej knihe si prečítate tvary ako "Deweyova popularita", "Deweya sledovali" - skúste čítať Ďjúiova, Ďjúia.
Ale napríklad meno Maione je skloňované správne (kulimu - Maionemu). Takisto mená Willie a Capone. Zdá sa, že panie redaktorky a korektorky Ikaru majú notorický problém len s typicky anglofónnymi menami zakončenými na ypsilon (Bluey, Dewey).

Opačný prípad je zase tvar "senátora Williama Dodgeho" (s. 220, 1. diel) či "Abeho päsť" (s. 221, 1. diel), ktorý pri skloňovaní uprednostňuje písaný tvar pred čítaným a správne sa riadi vzorom kuli. Ibaže to hrozne znie.
Som až tak mimo, keď namieto Dodžeho a Ďjúia by radšej čítala Dodža a Ďjúiho?

Myslím, že by mali existovať výnimky, ktoré by prihliadali aj k výslovnosti - Dodž by sa mal skloňovať Dodža (Dodgea) a Dodžovi, Ďjúi Ďjúimu, Ďjúiho... Ejb (Abe) zase Ejbovi (Abeovi) a Ejbova, atď.
Isto mi rozumiete. Čítať tie krkolomné tvary našich redaktoriek je proste hlúpe.

Imidž redaktorky "mýlim sa, ale s hrdosťou" by zostal zachovaný, aspoň keby používala v celej knihe rovnaký meter - lenže to, čo platí pre Dodgeho už evidentne neplatí pre postavičku "Mickey Mousa" (s. 217, 1. diel). Prečo teda nie Mouseho? Alebo rovno Mickeyho Mouseho? Lebo je to už zaužívané slovné spojenie? Takže výnimky existujú...

Na názov Mousovho vzoru sa ma v tomto prípade nepýtajte (asi hrdina) - keď redaktori nepoznajú kuliho a vedia ho použiť iba omylom, ja nemusím poznať iné veci.

Ak som náhodou na redaktorky príliš prísna a oni len aplikujú, čo sa naučili v škole, tak sa ospravedlňujem, avšak neustúpim. Netuším síce, či už niekto z Jazykového ústavu Ľudovíta Štúra zakomponoval do pravidiel pravopisu takú nepodstatnú vec, akou je výslovnosť slov z cudzích jazykov. No povedala by som, že je načase.
Keď raz budem mať náladu, napíšem konečne známej rozhlasovej jazykovedkyni Sibyle Mislovičovej a pokúsim sa z nej vydolovať odborné stanovisko. Či sa mi bude výsledok páčiť, to ešte neviem...

Všimla som si ešte "Leipzigskú univerzitu" (s. 345, 1 diel), čo je tiež mierny priekak, keďže my na Slovensku používame pre toto nemecké mesto názov Lipsko, a teda podobne ako povieme Londýnska a nie Londonská univerzita, mali by sme hovoriť aj Lipská.

A ak niekto z vás vie o tom, že by sa na žalúdočné problémy niekedy v minulosti používali "antracitové tablety" (s. 209, 1. diel), dajte mi vedieť, lebo ja som antracitové uhlie našla len ako minerál (to čierne na žalúdok sa volá živočíšne) no a tabletky, ktoré ľudia v takýchto prípadoch najčastejšie do seba sypú, sú antacidá, takže aj tento termín zaváňa banálnou chybou z neznalosti - či ju urobil autor alebo redaktorka, už nie je dôležité.

Tým som vyčerpala zásobu sťažností, v druhom dieli som sa rozhodla už si žiadne neznačiť a pokiaľ možno nevšímať.
Obsah, štýl ani výsledný dojem z kníh nijako výrazne nepokazia, Na smrť je stále výborná hororovo-trilerová dilógia, ktorú sa oplatí čítať.




Jozef Karika: Na smrť (Ikar, 2012)
Na smrť II : Bez milosti (Ikar, 2013)





Súvisiace:
Jozef Karika: Na smrť + Na smrť II : Bez milosti
Lesk a bieda slovenského prekladu

a ďalšie problémy s prekladom:
Caroline Bréhatová: Milovala som manipulátora
Justin Cronin: Priechod
S.J. Parrisová: Kacír

4 komentáre:

  1. Musím sem komentár od Hyenu vložiť sama, jemu ho Google neustále žerie. Tak aby sa do budúcnosti nestratil:

    Podľa mojich vedomostí sa naozaj má skloňovať podľa toho, ako meno ZNIE, nie ako sa píše. Čiže Dewey-Deweyho. Rovnako vyzerajúce meno (napr. Fey) sa tak môže skoňovať inak (Feya). Hyena

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. pokračujeme v konverzácii :-D

      Môžeš pripísať ešte zdôvodnenie: Ak by sme totiž skloňovali podľa grafickej podoby mena, efektívne by sme dotyčného prekrstili. Mená ako Little, Roche alebo Mihály sa preto nemôžu skloňovať podľa vzoru "kuli". (BTW, čo je to za praštený vzor? V živote som o tom nepočul.)

      Aneta Riddick Čižmáriková - ja som sa o kulim dozvedela pri prvom pokuse zistiť *čo sa kurva deje s menami v tejto knihe?* http://riddicksrealm.blogspot.sk/.../lesk-bieda...
      AK je pravdivá tvoja hypotéza, že by sa mená mali skloňovať podľa toho, ako ZNEJÚ, tak môžeme kuliho kľudne hodiť do smetí - lenže čoho som sa ako amatér mala chytiť? a tie kozy si to aj tak nikdy neprečítali a budú takto przniť literatúru ďalej!

      Odstrániť
  2. Podľa mojich skúseností je skloňovanie zahraničných mien pre redaktorov veľkou neznámou. Možno preto tak tlačia na autorov, aby písali radšej zo slovenského prostredia. :-) Problematické nie sú iba mužské, ale aj ženské tvary. Že sa pri privlastňovacích prídavných menách utvorených od ženských mien končiacich na „y“ to „y“ dá preč a nechá sa iba mäkké „i“ zo vzoru „matkin“, bolo pre mňa šokujúcou novinkou – rovnako ako pre každého, koho poznám.

    Pri vychytávaní rozličných záludností, či už zriedkavých gramatických javov, alebo rušivých detailov, sa mi osvedčila taktika: viac hláv, viac rozumu. Zohnať si čo najviac čitateľov, ktorým dať text pred tlačou skontrolovať. Slepo dôverovať redaktorovi sa nevypláca.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Všetko sa dá nájsť v jazykovej poradni. A áno, mená sa v SJ skloňujú podľa toho, ako znejú. Ak máš napr. Dodge (dodž) tak sa skloňuje ako chlap: Dodgea (e moze ale nemusi vypadnut, je to tzv. neme a). Btw, je to skutočne tak, že mená ako Nancy, Lucy sa riadia podľa posesívnych adjektív (matkin, otcov) - čiže matkin - Nancin. Mne klalo oči viac Nancyn:))
    Tie príklady, čo si uviedla, sú od veci (chyba Ikaru), ale pozor, nie všetko sa skloňuje podľa kuliho.
    Ja sama pracujem ako redaktorka a korektorka a považovala by som za trapas, keby ma na chyby musel upozorňovať čitateľ. Je pre mňa preto záhadou, prečo v diele ostali takéto perly, a ešte k tomu nejednotne uvádzané.
    PS: Myslím, že čo sa týka mena Dewey, tak tam nastal problém, že ani redaktorka nevedela, aká je správna výslovnosť (Ďjú, Ďjúvi, Ďjúv:)

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).