Mätež citov!

Ambrose Bierce: Mních a katova dcéra
(rozhlasové spracovanie, číta Dušan Jamrich)

Táto kniha je pre mňa tak trochu legendou. Nie preto, že by ma silno zasiahla alebo ovplyvnila. Preto, že mi o nej pred vyše desiatimi rokmi rozprával kamarát Jožko.
Povedal mi, že to čo sa mu stalo s Mníchom a katovou dcérou, sa mu nestalo so žiadnou inou knihou.
Okamžite po dočítaní sa poriadne rozohnal a s diabolským zadosťučinením ju šmaril do opačného kúta miestnosti.
Jožko má knihy rád, neurobil by to, keby nemal naozaj pádny dôvod. Neurobil to žiadnej inej knihe nikdy predtým ani nikdy potom.
Muselo na tom niečo byť...




Jožko mi nerozprával jej obsah a ja som sa celých tých desať rokov nepokúšala zistiť, o čom ten príbeh je. Vedela som, že samotné poznanie rozuzlenia by mi neposkytlo adekvátny zážitok, aby som pochopila jeho reakciu.
Nijako extra ma nelákalo knihu zháňať a čítať, ale vedela som, že príde ten správny čas, kedy sa dozviem, kde je pes zakopaný.
Čo núti ľudí, aby ňou hádzali...

Dnes už to viem.
A chápem.
Rozumiem človeku, ktorý sa začítal, možno si naivne zmyslel, že sa nachádza v jednom z mnohých romantických príbehov... a potom sa prebral.
A od jedu mal chuť pomstiť sa aspoň na materiálnej podobe príbehu, plesnúť knihu o zem. Autora už vyfackať nemohol.

Aby ste sa nehnevali, že stále rozprávam abstraktne, celé je to o tom, ako v roku 1680 mladý mních Ambrózius príde do nového pôsobiska a spozná všetkými zavrhovanú katovu dcéru Benediktu. Tá má veľmi ťažký život, lebo jej rodina je ľuďmi i cirkvou nenávidená kvôli dedičnému povolaniu. Div sa svete, Ambrózius sa zamiluje. Najprv len tak súcitne a potom naplno hormonálne (až mu z toho pomaly ale isto preskočí). Medzitým sa to všelijako točí a vyvíja a škaredo to dopadne, keď v zápale pomýlenosti a lásky, aby uchránil Benediktu pred chúťkami arogantného mládenca Rocha, Ambrózius zabije človeka.
A na koniec sa rozlúskne zopár tajomstiev.

Vyvrcholenie rozprávania však nie je šťastným koncom, neukazuje ako sa smutný osud dievčaťa zmení v raj na zemi. Ukazuje, čo sa môže stať, ak sa stretnú roky potláčané hormóny so stredovekou kresťanskou morálkou, potláčanými citmi a potláčaným šialenstvom. Všetko to vybuchne a dosť blbo skončí.

A k tomu je to všetko písané s tak vierohodnou zaslepenosťou rozprávača Ambrózia (takou zaslepenou, že nevidí vlastné pokrytectvo), až si čitateľ nakoniec povie, že niekde v pozadí sa autor škodoradostne smeje. Čo je vysoko pravdepodobné, vzhľadom na celkový Biercov profil i jeho tvorbu. Osobne si myslím, že tento príbeh je satirou rovnako, ako je mravoučnou lekciou. Každý si z neho jednoducho musí vziať to, čo potrebuje.
Určite je však veľkou výstrahou pred falošnosťou vyšších princípov, ak sú nafúkané, pred nebezpečenstvom ľudí, ktorí sú hlúpejší ako ovce a pred krutosťou autorít, keď sú mocné. V konečnom dôsledku všetci nesú vinu.
Mních a katova dcéra teda má niečo do seba, či už vyvolá smútok, hnev alebo skeptické konštatovanie, že aj takéto veci sa dejú, čo svet svetom stojí.

A poučenie z diela znie: Nepotláčajte mätež citov! Nájdite jej radšej cestu. Pokiaľ možno skôr, než niekoho zabijete, aby ste ho spasili. Oukej? ;-)

Pre úplnosť dodám, že Mních a katova dcéra je v slovenskom vydaní názov celej zbierky poviedok. Nikdy som ju nedržala v ruke, ale podľa náplne a rozsahu čítania na pokračovanie myslím, že by sme Mnícha a katovu dcéru mohli charakterizovať ako dlhšiu poviedku alebo noveletu. Som si však istá, že Jožko vtedy v dávnych časoch hovoril konkrétne o nej a nie o inej poviedke zo zbierky.

K rozhlasovému spracovaniu poviedky, vďaka ktorému som ju napokon nemusela čítať, poviem toľko, že malo veľmi autentickú atmosféru najmä vďaka úvodnej scénickej hudbe, a že Dušan Jamrich sa mi ako obvykle veľmi rýchlo prejedol :-)
Jeho teatrálny prejav ma iritoval od detstva. Je to sympaťák a má veľmi melodický hlas, ale vždy, keď som ho počula rozprávať, mala som chuť utiecť.
V čítačke Mnícha a katovej dcéry si to užil. Toľko širokých ä v jednom diele som nepočula asi nikdy v živote. V tomto prípade nesie zodpovednosť autor (plus naša rodná slovenčina), pretože v každej druhej vete je použitá ľubovoľná obmena slova svätý - a prekladateľ, lebo aj do viet nepostihnutých posvätnosťou a svätcami narval ďalšie slová obsahujúce ä. Lenže pokiaľ ide o prednes, za ten môže Dušan Jamrich.
A veruže sa vybúril ;-) Jeho široké ä je také široké, že mu nevidieť konce, on navyše skúma najširšie hranice, za ktoré sa široké ä dá ešte rozšíriť... každé ä počujete v slove dlhšie, než akúkoľvek inú hlásku... a ide vám z toho mozog vytiecť ušami!

Na záver ešte pár viet o autorovi. Ambrose Bierce žil prevažne v druhej polovici 19. storočia a prirovnávali ho k Edgarovi Allanovi Poeovi. Preslávili ho najmä hororové a vojnové poviedky, no u nás je tým najznámejším Biercovým produktom jednoznačne Diablov slovník. Zbierka hesiel, ktoré geniálne uštipačným spôsobom vykladajú významy bežných slov. Mám ho doma a jeho kvality môžem teda potvrdiť, i keď je už trochu zastaralý. Avšak po prečítaní autorovho hesla na wikipedii mám chuť skúsiť aj nejaké tie "hororové príbehy plné desivej fantázie".


Ambrose Bierce: Mních a katova dcéra (vyd. Tatran, 1974)
rozhlasové spracovanie realizoval Slovenský rozhlas a nájdete ho na Království mluveného slova (rovnako ako ďalšie autorove poviedky)

Súvisiace:
Súčasné možnosti využívania elektronických a audiokníh
Amélie Nothomb: Vrahova hygiena

Share on Facebook