Google+ Riddick's Realm: Juraj Červenák: Zlato Arkony

28 novembra 2012

Juraj Červenák: Zlato Arkony


"Bohovia ma už dávno nikam neposielajú. Skôr ja ich. Hádaj kam."

Bola raz jedna Arkona, na ostrove Rujana, dakde v severovýchodnom cípe dnešného Nemecka. Arkone vládli žreci, ktorí skrze svätyňu nahonobili mnoho zlata a cenností. I zažiadalo sa vládcovi susedného hradiska Dolgoživovi ich imania, no keď sa veľkňaz Pravoslav nepoddal, vyvolal Dolgoživ čarami démonické vojsko. Bielovlasí aelfi s hadími očami však neboli stvorení poslúchať, navyše majú vlastného pána. Hromadenie ich moci ide ruka v ruke s pustošením krajiny a rozpínavosťou. Pravoslav vysiela signál doďaleka, aby povolal na pomoc čarodejníkov na obranu obliehanej Arkony.
Černokňažník Rogan počúvne volanie a prichádza do Štetína aj s verným vlčím pomocníkom Goryvladom.



"Haf, doriti!"

Nuž, prišiel čas recenzie, čas doznaní. Musím s farbou von, skôr než ma odhalia skalní fanúšikovia Roganových dobrodružstiev a dajú mi to vyžrať. Toto bola moja prvá skúsenosť s Černokňažníkom. Nie s Červenákom, toho už nejaký čas poznám... ibaže si jeho tvorbu dávkujem pomaly a postupne, tak ako to robím pri autoroch, ktorí sú plodní a majú pred sebou ešte dlhú kariéru. Prípadne za sebou. Času dosť a kníh ešte viac, tak kam by som sa ponáhľala.

Tematicky ani štylisticky nie je Zlato Arkony vzdialené od iných Červenákových kníh, v tejto oblasti neprekvapí. Máme v ruke historizujúcu dobrodružnú fantasy, v ktorej stretneme staré slovanské národy, severských vikingov aj zbastardených elfov. Dialógom vládne írečitá materčina, slovné výmeny nepriateľov sú bohato popretkávané pikantnými nadávkami, na ktorých sa nezriedka zasmejete. Len tie úsečné vety opisujúce kto, čo, komu presekol až sa liala krv, mi celkom nerezali. Nejde o zobrazenie násilia, s tým problém nemám, len o ten špecifický štýl krátkych viet.
Ostatné opisy geografie či bojovej stratégie boli detailné len do tej rozumnej miery, že som nemala problém sa nimi prehrýzť. Mapka územia vytlačená na predných i zadných doskách knihy je vynikajúcim pomocníkom pri priestorovej orientácii. Až na to, že je na nej zle vytlačený názov Dubelov plot, ktorý je v knihe celý čas Dulebov :-)

"V zdravom tele zdravý záhrobný duch"

Najsilnejšou stránkou knihy boli v mojom prípade postavy. Rogana môžeme vynechať, ten si svoju časť životného príbehu odbyl v predchádzajúcich častiach série. Jeho charakter je daný, v priebehu deja sa nevyvíja. No bolo mi sympatické, aký anachronicky džentlmenský je voči ženám.
V prvom Zlate Arkony sa zoznámime napríklad so štetínskym kniežaťom Kručinom, ktorý utápa zbabelosť v alkohole, alebo mladučkou Vladou, unikajúcou pred mocenskými plánmi a učiacou sa využívať svoje ženské zbrane. Vlada je po psychologickej stránke jednou z najzaujímavejších hrdiniek, pretože je ešte nezrelá, ale nie hysterická. Jej rozhodnutia, nepoddajnosť, no i schopnosť voliť menšie zlo dávajú tušiť budúcu silu jej osobnosti. Napokon, nie vždy je najväčším hrdinom ten, kto mečom pobije najviac nepriateľov.
Spoznáme aj mladého Ogneslava, vládcu Volynu, ktorého si muži doberajú, že je v područí panovačnej matky Jareny. Avšak ak čitateľ nechce, aby bol Ogneslav plochou postavičkou, ľahko si primyslí, že ich vzťah je obojstranne výhodný (a vlastne aj láskyplný). Jarena nezneužíva svoju moc a Ogneslav od matky čerpá múdrosť i skúsenosti potrebné pre zodpovednú vládu.
No nechýbajú ani vyslovene záporné postavy. Lotri s hadími očami síce tiež majú svoje problémy s láskou, ale pokiaľ ide o vojnu, sú nemilosrdnými zabijakmi. Vikingovia sú zase typickí šablónovití mamonári - no páčilo sa mi, že autor napísal osobné príbehy aj vedľajším postavám. Príbeh tak nekĺže po povrchu od jednej akcie k druhej, aktéri majú individuálnu i skupinovú motiváciu a pritom im nechýba vnútorný rozmer.

Nemusíte však očakávať prihlbokú psychologizáciu, všetko je v rámci únosných medzí. Jednak sme v dobrodružnom románe a jednak je zrejmé, že v staroveku sa o zákutia vašej krehkej duše nikto nestaral.
Si tým, čím sa narodíš, a tým aj zomrieš. Ak sa ti podarí prekročiť tieň vlastného pôvodu, aj tak budeš tým, čím si sa stal. Starí Slovania nemali motivačné knihy ani psychiatrov a dávať najavo slabosť rozhodne nebolo v móde. Drž hubu a rúbaj do krvi!

A žili, až kým nepomreli...

Má to jedinú malú chybičku, že Zlato Arkony je prvá kniha z dvoch. Na pokračovanie si počkáme do jari 2013, našťastie bol Ďuro natoľko milosrdný, že v prvej časti ukončil jednu dejovú líniu. Inak povedané, hrdinovia prežijú prvú zaťažkávaciu skúšku, no zďaleka nie je dobojované.

Knihu uzaviera víťazná poviedka súťaže Napíš si svojho Rogana, s názvom Krvavá voľba. Autorom je Rastislav Weber, zriedka píšuci, no etablovaný autor a žiadny nováčik. Napriek tomu, že mi chýba skúsenosť s prvými Roganovými príbehmi, ktoré som si naštudovala len z anotácií, odvážim sa povedať, že napísal výbornú fanfiction. Štylistické epigónstvo zvládol na jednotku, chémia medzi Roganom a Goryvladom funguje presne ako v originále, len s dejom som mala drobný problém. Niektoré motívy sa mi zdali pritiahnuté za vlasy, zápletka jemne impotentná a vyvrcholenie trochu bezzubé, ale ako "roganovka" to vierohodné.

Zlato Arkony aj so záverečnou poviedkou môžem jednoznačne odporúčať aj začiatočníkom na zoznámenie sa s autorom. Dostanú vyvážený koktejl historických a magických prvkov, ktoré sú v rôznych pomeroch jeho poznávacím znamením. Mne viac šmakuje tá historizácia. Verní čitatelia Červenáka odporúčanie ani nepotrebujú, tí už knihu isto majú v zbierke.





Juraj Červenák: Zlato Arkony (Artis Omnis, 2012)


Recenzia bola napísaná pre Fandom.sk, originál môžete vidieť tu.



Slovo na záver: Jeden hejter mi tvrdil, že sa pchám slovenským autorom do zadku. Ak pochvalné recenzie na knihy, ktoré sa mi páčia, považuje niekto za rektálnu politiku, je to jeho problém a jeho postoj. Mne sa Červenákove knihy dobre čítajú (aj mnohé iné, od zahraničných autorov, čuduj sa svete!), vidím v nich skoro samé pozitíva, takže neviem, prečo by som mala klamať a kritizovať len kvôli tomu, aby som ulahodila niekomu, pre koho je rebélia už nie záležitosťou osobného pocitu, ale módnej pózy byť zásadne proti. Prípadne sa mu nepáči Červenák.

Foto v perexe som si dovolila prevziať z nádherne fiktívnej pozvánky na krst z Fandom.sk :-) Autorom koláže je pravdepodobne Rastislav Weber.

Súvisiace:
Juraj Červenák: Strážcovia Varadína (Dobrodružstvá kapitána Báthoryho 1)
Juraj Červenák: Brána Irkally (Dobrodružstvá kapitána Báthoryho 2)
Juraj Červenák: Sekera z bronzu, rúno zo zlata
Markus Heitz: Trpaslíci
Sergej Lukjanenko & Nik Perumov: Zlá doba pro draky
Tim Powers: Stáčení temného piva
Tim Powers: Brány Anubisovy

2 komentáre:

  1. Anet, snáď len drobná poznámka. Rujana je ostrov patriaci k Nemecku (do spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko) a nie k Poľsku.

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).