Google+ Riddick's Realm: Samko Tále, Cena Fantázie 2012 a Ľuboš Kostelný

13 novembra 2012

Samko Tále, Cena Fantázie 2012 a Ľuboš Kostelný






reportáž z Bibliotéky 2012






Na tohoročnú Biblu som zašla už vo štvrtok. Bolo to prvýkrát, čo som náš jediný a najväčší knižný veľtrh videla taký kľudný a poloprázdny. Parádna atmoška, tichúčko, žiadna tlačenica ani kočíky. Odteraz chodím knihy nakupovať mimo špičky.
Šla som tam vlastne kvôli literárnej besede Kataríny Soyky s Dadom Nagyom. Divákov bolo málo, o to viac morálnej podpory a úsmevov som posielala na pódium nádejnej spisovateľke fantasy. A sľubujem, že čím skôr si prečítam jej dva romány ;-) Kým to stihnem, možno vyjde aj tretí. (update: recenzia Lokaja)

So Soykou sme si sadli do kaviarne, takže z nákupu kníh nebolo skoro nič. Podarilo sa mi len narýchlo zabrúsiť do Marenčina, kde som zhrabla dlho plánované Remeslá a cechy Prešporka a Bratislavských majstrov katov po 5€.

Sobota


To hlavné ma však čakalo v sobotu popoludní, program Ceny Fantázie, účasť povinná :-) Vstávala som rovnako ako do roboty, o 5:30. Vycikať, namaľuvať a hor sa na zastávku. Víkendový autobus ma povozil po celom južnom okolí Bratislavy, kým dorazil do cieľa. Raňajky, poflakovanie sa po Nivách, cesta k Inchebe. Prekvapilo ma, koľko ľudí sa tam nahrnulo ešte pred otvorením Bibliotéky - to bol predvoj celodennej tlačenice. Ale presne podľa plánu som mala dostatok času prejsť si obchody s knihami ešte predtým, než začnem stretávať kamarátov hrnúcich sa na Cefu. Úlovky som prispôsobovala peňaženke, váhe tašky a prísnym kritériám výberu, pretože plné police neprečítaných kníh sú varovaním, že ani knihomília sa nemá preháňať.

"Samko Tále, smrdí stále"


Škrt cez rozpočet mi urobila Daniela Kapitáňová. Okolo pódia Panta Rhei som šla akurát vo chvíli, keď začínala beseda, z ktorej sa vzápätí vykľul krst nového vydania Knihy o cintoríne. Staré vydanie mám, nedávno som dopočúvala kongeniálnu audioknihu, nebol dôvod kupovať.
Ale tá nová verzia, ktorej čierno-hrobčeková obálka sa niektorým ľuďom nepozdáva, je s ilustráciami. No čo budem hovoriť, zlomili ma. 15€ padlo, aby som si mohla poprezerať obrázky a získať tri autogramy: od autorky, ilustrátora Fera Jablonovského a krstného otca Tomáša Janovica.
Krstilo sa netradične. Nič sa neoblievalo, akt krstu prebehol iba slovne a vo fyzickej podobe sme Knihu o cintoríne pokrstili vlastne my ostatní. Daniela Kapitáňová má taký originálny zvyk, že na krste novej knihy svoje dietko pošle medzi divákov a oni sa jej dnu všetci podpíšu. Sedela som na kraji, po boku Mareka Eliáša, ktorý je mimochodom synovcom aj krstným synom autorky, takže sa mi knižka dostala do rúk ako prvej. Vrazila som svoj autogram do ľavého dolného rohu.
Zvyšok besedy bol rovnako vzrušujúci, najmä keď ma pani Kapitáňová šokovala tým, že si ešte pamätá na moju recenziu Vraždy v Slopnej. Ospievala som audioknihu, dostala k autogramu od ilustrátora aj obrázok Gusta Rúheho, a mohla pokračovať ďalej.

Cena Fantázie 2012, vyhlasovanie víťazov


Program štartoval o 12:30, čo je vhodný začiatok pre dve a pol hodiny trvajúcu estrádu, ale nevhodný z hľadiska obeda. O dvanástej je na obed skoro, o tretej už nevidím od hladu. Posadali sme si v predstihu, vychutnávali zatiaľ poloprázdnu sálu Pódia 2 a sledovali pribúdajúce obecenstvo.
O úvod sa postaralo vydavateľstvo Artis Omnis s prezentáciou starších, ale najmä najnovších prírastkov: antológie Čas hrdinov a prvej časti Červenákovej dilógie Zlato Arkony.
Postrehla som, že z roka na rok sa vyhlasovania Ceny Fantázie zúčastňuje čoraz viac divákov, i keď to tento rok asi súvisí aj s rekordným počtom prihlásených poviedok a ich autorov. Pódium 2 bolo plné a organizátori museli byť pyšní.
Už tradične diskutovali o aktuálnom ročníku najprv porotcovia (okrem dvoch neprítomných) a po nich samotní finalisti, ktorí prišli všetci.

Potom konečne prišlo na rad odovzdávanie cien. Najprv tých "žánrových" či "špeciálnych", nazvite ich ako chcete.

Cena Intel za najlepšiu sci-fi poviedku: Ružena Srnková - Monochromázia
Cena Bibliotéky: Eva Laukovičová - Pavúčie chodníčky
Cena OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy poviedku: Zuzana Javorová - Krajina dlhých tieňov
Cena Béla pre najlepšiu hororovú poviedku: Ján Iša - Medzi regálmi

V Cene Bibliotéky som mala medzi finalistami svoju favoritku, kamarátku Luciu Lenickú zo Šale, ktorej súťažnú poviedku Premena som mala tú česť čítať (a pripomienkovať) ešte pred rokom. Dokonca som jej navrhla poslať ju do Ceny Fantázie. Dotiahla to do finále CB i keď nezvíťazila, a ja som na ňu hrdá, lebo je to dievčina, ktorá pekne kreslí a výborne píše. Dúfam, že Premena bude časom zverejnená, či v niektorom e-zborníku Fantázia alebo na internete, aby si ju mohli prečítať aj iní.
Mimochodom, títo multi-talentovaní ľudia ma už vážne štvú, nestačilo by im excelovať v jednej oblasti?

Program Ceny Fantázie sa postupne prepracoval až k udeľovaniu toho najhlavnejšieho. Ešte predtým Ivan Aľakša avizoval udelenie Ceny poroty. Organizátori sa ju rozhodli udeliť poviedke, ktorá dostala najviac bodov od poroty, čiže v prvom kole. Tou sa stal Slovenský Stalingrad Kataríny Pivarčiovej.

Finalisti Ceny Fantázie 2012 už nastúpení v očakávaní záverečného vyhlasovania
(zľava Lívia Hlavačková, Marja Holecyová, Martin Hatala, Katarína Pivarčiová, Ján Stopjak, Janka Javorka, Ivan Aľakša)

O samotnej Cene Fantázie (tadá!) ako vieme, rozhoduje druhé kolo súťaže = hlasovanie verejnosti na internete. Tam bolo poradie nasledujúce:
To je on, nový Ceny Fantázie šampión :-)
Martin Hatala

5. miesto: Janka Javorka - CC 2.0
4. miesto: Katarína Pivarčiová - Slovenský Stalingrad
3. miesto: Ján Stopjak - Biela tma
2. miesto: Marja Holecyová - Kalkulačka smrti

a obrovské prekvapenie:
Cena Fantázie: Martin Hatala - Prianie jazera

Prečo prekvapenie? Lebo práve okolo Priania jazera bol najväčší rozruch. Poviedka vyvolala búrlivé reakcie na margo epigónstva, pretože v nej spojil diela Raymonda Chandlera a Andrzeja Sapkowského. Spomínala som to v článku o poviedkach. Niektorí čitatelia Martina obviňovali z plagiátorstva a porušovania autorských práv. Mňa tieto záležitosti vôbec netrápili, avšak kvôli negatívnemu ohlasu som tipovala na víťaza všelikoho, no určite nie jeho. Možno výsledok len znova potvrdzuje okrídlenú vetu, že zlá reklama neexistuje :-)

Sošku prišiel odovzdávať minuloročný víťaz Ivan Čipkár, čo bolo hrozne milé, lebo odkedy som ho minulý rok uvidela prvýkrát, som presvedčená, že kdekoľvek sa toto modrooké blondiatko-šteniatko zjaví, všetko je milučké. Verím, že sa Ivan za túto charakteristiku neurazí, lebo ja si nemôžem pomôcť, on je taký strašne zlatý :-) Ako sa ukázalo, sochu pre víťaza vložil do rúk svojmu kamarátovi, mimochodom tiež veľkému sympaťákovi.

"Tak gratulujem, bratm!"
(Martin Hatala a Ivan Čipkár, vpravo Ján Stopjak)

Potom všetko to napätie opadlo, odrazu sme si vydýchli, výsledky boli známe a ceny rozdané. Začalo nakupovanie čerstvých zborníkov a naháňanie autogramov. Ktosi vymyslel podpisovanie autorov nie na titulnú stranu alebo k poviedkam, ale rovno do obsahu. Veľmi praktické.

Ako som zborník od porotcu vymámila


Mne na zborník nezostali bubáky. Tak som aspoň využila čas a operatívne sa rozhodla doplniť zbierku autogramov, keďže jedným z porotcov tohoročnej CF bol aj herec Ľuboš Kostelný, predčítač Knihy o cintoríne. No a keď som to nové vydanie s podpismi aj ilustráciou už mala a chcela si doň pridať ešte spomienku na audioknihu, bola by hlúposť nevyužiť šťastnú zhodu okolností.
Zašla som teda za Ľubošom, ktorý po skúške v divadle stihol dobehnúť akurát na koniec vyhlasovania, a štýlom lovca celebrít som naňho zletela sťa orlica tatranská. Vytrhla som ho spomedzi postávajúcich finalistov, reku, "venujte mi 60 sekúnd!"
Vysypala som mu celú kauzu okolo dojmov z audioknihy, v ktorej práve on stelesnil Samka Táleho, okolo nového vydania a prostoreko som zo seba vyhŕkla aj to, že kvôli tej novej Knihe o cintoríne mi teraz nezostali chechtáky na nový zborník Ceny Fantázie.
Ľuboš bol zo všetkého toho chaosu naokolo trošku roztržitý (čomu sa vôbec nečudujem, lebo ja takisto), ale vnímal ma, bol ústretový a k ostatným autogramom pridal ten svoj, tak ako som si želala: "za audioknihu, Ľuboš Kostelný" :-) Medzitým mi ešte povedal, že ak dostane dva zborníky za porotcovanie, tak mi jeden dá. Čo som samozrejme odmietla, veď si ho môžem kúpiť neskôr.
Avšak o niekoľko minút chaosu neskôr bol práve na odchode, keď sa odrazu zvrtol, otrčil mi roztvorený zborník a pýta sa "To sú tie poviedky?" Zostala som zaskočená, že aké, ale nakoniec som vyhabkala, že áno... Na čo ráznym gestom vystrčil knihu smerom ku mne a vraví: "Tak ja už som ich všetky čítal." Zmohla som sa iba na "Aha... ééé, ďakujem..." a bol fuč.
Tak som zdedila zborník Ľuboša Kostelného :-)

Ten som si potom nechala podpísať (k obsahu) od finalistov i rôznych víťazov, a potom som sa osobne zoznámila s Jankou Javorkou, lebo som jej chcela povedať, aby nepísala do šuflíka, ako o tom hovorila pri besede na pódiu. Presviedčala som ju, že ak si doteraz myslela, že takéto poviedky a témy nikoho nezaujímajú, je na veľkom omyle. Tu na ňu čaká celá komunita fandomákov, ktorá bude jej dielka čítať a s radosťou kritizovať alebo aj chváliť. Stačí rozhrnúť záves a nakuknúť čo je za ním. Sľúbila sa mi ozvať na Facebooku, tak dúfam, že to splní, pretože ja som sa ju pokúšala nájsť aj pod pravým menom, no nezadarilo sa.

Trocha štatistiky


Cena Fantázie tento rok polámala snáď všetky svoje doterajšie rekordy. Nielenže bol rekordný počet prihlásených poviedok i autorov, ale ako nás informoval Ivan Aľakša, na Kultúre Sme si na články kliklo vyše 22 tisíc ľudí, každej poviedke sa ušlo 4 až 11 tisíc čítaní, hlasujúcich bolo spolu 761 a medzi prvým a druhým miestom bol rozdiel 11 hlasov (!).
Pikoška na záver: veterán udeľovania CF Ivan Aľakša si prizval ako spolumoderátorku Líviu Hlavačkovú a urobil veľmi dobre. Celý fandom vie, aká je Lívia talentovaná a šarmantná, no teraz mal príležitosť vidieť jej uplatnenie ako sekundanta pri moderovaní. S Ivanom sa dobre dopĺňali, občas sa vtipne prekárali a vôbec Lívia pôsobila ako svieži lesný vetrík. Všetkým sa nám to páčilo.

Uf, teraz už nevládzem a vyčerpala som všetky zaujímavé (zverejniteľné;-) témy. Ak sa vám žiada, prečítajte si ešte oficiálnu tlačovú správu na Fandom.sk. Ozaj, a ak ešte nemáte jubilejný zborník, nezabudnite si ho kúpiť :-)

P.S.: Na Bibliotéke krstil Jozef Karika svoj nový román Na smrť, ale zase sa táto udalosť časovo prekrývala s Cenou Fantázie. Tento rok som sa ani nepokúšala prebiehať medzi nimi, takže bezpochyby efektná paráda mi celá ušla. Pozriem si fotky na nete.

P.P.S.: V článku som použila fotky Janka Žižku, môžete si ich pozrieť v albume na Facebooku, je verejný, tak hádam aj bez prihlásenia.

Súvisiace:

21 komentárov:

  1. Dobre bolo :- )
    Aj z clanku to citit, pobavil, diky. (Henka)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Výborný článok. Bol som tiež príjemne prekvapený účasťou, organizáciou a celkovo všetkým, keďže to bola moja prvá CEFA. Ľudia hrozne príjemní, hostia zaujímaví, tréma zvládateľná, výsledok pre mňa viac ako uspokojivý.
    Akurát s prvým miestom nie som veľmi stotožnený, nakoľko som tipoval skôr Janku Javorku alebo Marju Holecyovú. Ale hlasovali ľudia. Známy, kamaráti, rodina:)
    Takisto Ľuboš Kostelný príjemne prekvapil. V pohode podpísal, odfotil sa aj pokecal. Len myslím, že druhýkrát sa už na niečo takéto nahovoriť nenechá :)
    A pozdravujem Luciu Lackovičovú. Bola jediná z autorov v zborníku, s ktorou som sa stihol dať do reči. Jej ocenenie mojej poviedky mi poriadne zodvihlo náladu.
    A vôbec ďakujem všetkým, čo mi poslali hlasy. Vážim si to.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Bolo fajn. Ja som CEFA bola kuknut aj vlani, vtedy len ako fanusik, tak uz som vedela, ako to vyzera. Ten vysledok ma tiez poriadne prekvapil. Na Hatalu najviac nadavali a potom najviac zanho zahlasovali, sranda :D (mne je uplne jedno, kde a z coho sa inspiroval) Ale dobre no, poviedka nie je vobec zla, aj ked nebola zrovna mojim favoritom.
    Mrzi ma akurat to, ze som nestihla zozbierat autogramy od vsetkych autorov, napr. Jan Stopjak mi zdrhol, nejak velmi rychlo sa porozliezali vsetci odtial...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nezdrhol som zámerne. Práveže som sa tam ešte motal, zbieral podpisy, fotil sa s Kostelným, pil kávu a až potom odišiel. Ked som odchádzal, už tam bol iný program. Rád by som sa ti podpísal a poďakoval za pozitívne hodnotenie.

      Odstrániť
    2. Nuz asi aj mne potrvalo, kym som sa z toho celeho spamatala :D No neva, mozno nabuduce, pri nejakej inej prilezitosti... :)

      Odstrániť
  4. Ešte za horúca v nedeľu som sa hlásila, ale fejsbúk asi správu "scenzúroval" :-) Tak to idem hneď aj napraviť...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Wow Janka, mas super tvorby! :)

      Odstrániť
    2. Hmm, neviem, čo robil fejsbúk doteraz, ale už vidím upozornenie :-)

      Odstrániť
  5. Anet, normálne mi je ľúto že som nebola keď si čítam túto tvoju reportáž. Znie to fakt skvele, víťazom gratulujem a ďakujem za pomerne vysokú úroveň tohto ročníka, čo sa kvality poviedok týka.

    Super! A Jankovi Stopjakovi by som chcela odkázať, že by som si od neho rada ešte niečo prečítala a nech rozhodne pokračuje ďalej!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jennka, vo všetkej úcte, tebe je vždy ľúto až s krížkom po funuse. Čo keby si nabudúce preventívne prišla na nejakú akciu, aby ti potom ľúto nebolo? Najbližšie v sobotu Kozmodróm alebo v apríli Slavcon 2013.

      Odstrániť
    2. Ďakujem, Jennka.
      Fakt škoda, že si tam nebola, rád by som ti poďakoval aj osobne. Hádam niekedy nabudúce.
      A skús práve bežiace Ohnivé pero, mám tam jednu romantickú jednohubku, možno ma identifikuješ:)

      Odstrániť
    3. Anet, ja viem, a viem že je to patetické a otravné, ale myslím to úprimne. Vieš, že ja a víkendy, to je kapitola sama o sebe. Nepáči sa mi byť rozdvojená medzi chalupu a iné záujmy, ale tej roboty je príliš veľa... viac ako by som si priala. Tento víkend sa nám podarilo konečne natrieť betónovú podlahu v dielni, aby sa neustále nedrobila, ja som konečne "osieťkovala" a "olepidlovala" zvyšné tri okná vpredu, ešte natiahnuť omietku, ešte ďalšie okná vzadu a bla bla bla, do toho som si vymyslela vyrábať darčeky na Vianoce pre polovicu rodiny (už mám hotový jeden pre sestru, hurá! Teraz vyrábam truhlicu) a kým nezačne mrznúť, treba ešte omietať... je to choroba a ja si to uvedomujem, ale nemôžem si pomôcť. Sensing some serious mental issues.

      Janko, idem pozrieť na to ohnivé pero, ale neviem či ju dokážem identifikovať - najprv horor, teraz romantika :)

      Odstrániť
    4. Je to "Drž ma pevne"?

      Odstrániť
    5. Asi to nebolo až také ťažké uhádnuť, však :)

      Odstrániť
    6. Pomohla mi "romantika" a to, že to bola najnovšia poviedka, a tiež dosť kvalitný štýl písania. Nechcelo sa mi prechádzať všetky :) Páči sa mi ako sa hráš s obrazmi, akoby vtedy zastal čas. Je to veľmi živé.

      Asi nemáš vlastný blog, že? :)

      Odstrániť
  6. Nemám vlastný blog. Obdivujem ľudí, ako napr. tuto Anet, že si vedia tak super zorganizovať čas, aby stíhali toľko rôznorodých aktivít - čítanie, písanie, návštevy conov, bežný život... Ja to neviem. Ak sa začnem viacej venovať jednému, napr. písaniu, zákonite potom zanedbávam to ostatné (rodinu), pretože neviem niečo robiť len tak na 50%. Ale sem tam je tá potreba proste silnejšia :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hahaha, vďaka za kompliment, Janko, ale keď počujem spomínať organizáciu času a svoje meno v jednej vete, musím sa smiať :-D

      A teraz vážne - myslím, že je to proste vec koníčkov. Poznám ľudí, ktorí toho majú na hlave viac než ja a pritom stíhajú aj viac urobiť na poli svojich koníčkov - pri nich mi až rozum zastáva :-) Najmä ak ide napr. o istú maminu s deťmi, domácnosťou a zamestnaním, ktorá si pri tom všetkom ešte nájde čas na čítanie a písanie vlastnej tvorby. Občas mám pocit, že deň niektorích ľudí má 48 hodín :-)

      To sú asi skutoční manažéri svojho času. Keď zistíme, akú fintu používajú, možno sa nám podarí venovať všetkému a nič nezanedbávať? Neviem, myslím, že niektorí to proste majú v sebe :-) Ja našťastie nemám deti, zato často sa venujem tvorivým koníčkom omnoho menej, než by som mohla - len preto, že som lenivá alebo unavená. Vtedy zabíjam čas na internete, hrám sa počítačové hry alebo len tak hnijem. A neustále ma prenasleduje zlé svedomie, že som mohla stráviť čas užitočnejšie :-D Je to každodenný zápas.

      Odstrániť
    2. Hneď ako budeš vedieť tú fintu Anet, som prvá v rade. Keby som stretla zlatú rybku, jedno z mojich želaní by bolo, aby mal deň 48 hodín. Prinajmenšom.

      Odstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).