Cena Karla Čapka 2012

mikropoviedky mojimi očami

Vo februári 2012 som opäť dostala e-mail s ponukou zapojiť sa do hodnotenia Ceny Karla Čapka a tentoraz som sa rozhodla a prihlásila.
22. 9. na festivale Parcon prebehlo vyhlasovanie víťazov a práca organizátorov i porotcov bola zavŕšená. V nasledujúcom článku sa pozriem na to, ako moje krátke poznámky k poviedkam - čiže môj vkus - korešpodnujú s konečným výsledkom.



Porotcovanie CKČ nie je žiadna elitárska záležitosť, môžete sa doňho prihlásiť aj na vlastnú päsť. Vyžaduje sa láska k fantastike prípadne nejaká prax v písaní a hlavne zodpovedný prístup. Súťaž sa delí na kategórie mikropoviedky (tenro rok 42), krátke poviedky (52), poviedky (33) a novely (9). Každý porotca si môže vybrať jednu alebo viac kategórií, preto som si vybrala "len" mikropoviedky. Nádej, že sa mi podarí absolvovať po nich aj krátke poviedky, sa nenaplnila. S krátkou rezervou som za poskytnutý čas zvládla akurát to svoje.

Aby sa mi ľahšie pamätali dojmy, otvorila som si zošit a ku každej z poviedok si urobila poznámku. Niekedy len pár slov, inokedy viet. Je to lepšie než poviedky povedzme bodovať, navyše sa konečný rebríček CKČ neurčuje na základe bodov. Porotca dostane formulár, v ktorom čísla najlepších poviedok umiestňuje do chlievikov pre ich želané poradie. Jedno prvé miesto, dve druhé a tak ďalej. Nie všetky chlieviky musia byť vyplnené, ak je porotca prísny a rozhodný, stačí mu na každé miesto jeden. Pod oficiálny formulár musíte pripojiť aj svoju adresu, kontaktné údaje a vlastnoručný podpis. Je to seriózna práca :-)

Víťazom kategórie mikropoviedky a zároveň držiteľom ceny Pulec za víťazstvo vo svojej kategórii sa stal Petr Plaček s poviedkou Gameover. V mojom zozname poviedok bola samozrejme anonymná a mala číslo 31. Poznačila som si k nej toto: "dobre napísané aj vtipné, moderná IT verzia Fausta. super, môže byť". V konečnom hodnotení u mňa dostala druhý chlievik na štvrtej pozícii, ale nenavrhla som ju na cenu Mlok.

Na druhom mieste sa umiestnil Roman Splítek s mikropoviedkou Muž ve vzduchoprázdnu. Mala číslo 13 a môj verdikt znel "zaujímavý námet, dobre napísané, ale neohromilo". Nenominovala som ju na nič. Aby som obhájila svoj názor na tomto mieste, pozrela som sa do nej znova a spomenula si, čo ma to vlastne "neohromilo". Bol to námet. Síce sugestívne spracovaná a do iných okolností zasadená, ale v podstate vystrihnutá pointa záverečnej scény z Bachovho (Kingovho) Muža na úteku. Tým neobviňujem autora z plagiátorstva, ale jednoducho ma pri spomienke na Kingov vynikajúci román už príliš neprekvapil.

Tretí bol Slovák, Mark E. Pocha, od ktorého som už čítala kratučké poviedky v zbierke A bude hůř! Do CKČ poslal mikropoviedku Zlodej spomienok, ktorá ma pobavila o poznanie viac než Splítkova: "šťastné spomienky by sa možno lepšie kradli v Auparku než na Hlavnej stanici ;-) obávala som sa otrepaného konca, ale napokon prekvapil. nič šokujúce, ale aspoň to nie je klišé č.1". Poznámka možno vyznieva trochu skepticky, nemení však nič na tom, že po prečítaní všetkých diel a hľadaní najlepších u mňa Marek skončil v prvom chlieviku pre tretie miesto a dostal nomináciu na Mloka.

Prejdime ešte zopár ďalších miest a potom mojich favoritov.

Štvrtá v celkovom poradí skončila poviedka s číslom 7, Myslím jen na to jedno Jany Rečkovej. Poviedky som si čítala zaradom, preto sedmička dostala poznámku "konečne niečo zábavné, akčné, čítalo sa to ako blesk. takýchto asi veľa nebude, možno si zaslúži nomináciu na Mloka". Nakoniec ju síce nedostala (pri siedmej poviedke som bola ešte len na začiatku), zato sa jej ušiel tretí chlievik pre štvrté poradie. Tabuľka hovorí, že rovnakú pozíciu sme jej pridelili ôsmi, čiže som sa zhodla so siedmymi porotcami aj konečným výsledkom :-)

Rovnako štvrté miesto v CKČ s rovnakým počtom bodov 528 ako Jana Rečková, získala Tereza Kovanicová a jej text Noční zastávka. Dostala odo mňa prvý chlievik na piatej pozícii (opäť slušná zhoda) a hodnotenie "príjemné strašenie, neviem či tu už taká bola. trošičku nedotiahnuté, ale príjemné remeslo".

Dôkazom, že už spomínaný Roman Splítek nie je celkom moja šálka kávy, ale ani ho nezatracujem, je slovné hodnotenie jeho poviedky Vítězný průvod: "zaujímavá idea, príliš dlho gradovaná. mohlo to byť kratšie. nie zlé". Výčitka dĺžky môže vyznievať smiešne pri mikropoviedke, ktorá pri veľkosti písma 12 a riadkovaní 1,5 má len tri strany a kúsok, ale ilustruje, že jednoduchá idea sa dá vyjadriť hutne alebo menej hutne. Ocitol sa u mňa v treťom chlieviku pre šieste miesto a vo výsledkovej listine si ešte o jedno polepšil. Opäť sme mu to šieste udelili ôsmi.

A komuže som držala palce najviac?

Janovi Kovanicovi a poviedke Zlatý měsíc. Po ťažkom rozhodovaní o poradí poviedok a ešte ťažšom o tých najlepších u mňa zvíťazila poviedka č. 40 s komentárom "síce trochu únavné, ale veľmi inteligentné a s dobrou pointou. to asi nebude hocijaký amatér...". A veruže nie je. Kovanic je o rok mladší ako môj otec, má za sebou niekoľko kníh, kopec poviedok, dvoch Pulcov z CKČ, vlastnú rubriku na internetovom magazíne Neviditelný pes a v roku 2003 vymietol obe kategórie súťaže Vidoucí. V tomto ročníku Ceny Karla Čapka skončil v mikropoviedkach priebežne na 6. mieste a okrem mňa ho na víťaza nominovali ešte dvaja porotcovia.

Hneď za Jana som zaradila Železonoc Petry Slovákovej, mimochodom víťazky kategórie novela. V celkovom hodnotení získala deviate miesto, u mňa však zabodovala najmä miešaním žánrov, ktoré mám tak rada. "Steampunk urban fantasy kombinovaná so sci-fi. celkom zaujímavé", znie môj pol roka starý postreh. Nominácia na Mloka šla odo mňa prirodzene k druhému miestu.

"Vtipné, páčilo sa mi, aj záver je fajn. z lepších", tak som zosumarizovala Kamaráda na dopisování od Lukáša Hermy. Tu už sa s ostatnými porotcami vo vkuse rozchádzam, druhé miesto sme mu priali iba dvaja a celkovo skončil osemnásty.

Dvadsiaty skončil môj druhý chlievik pre tretiu pozíciu, Jan Šimůnek a Probuzení. Zapôsobil presne tým, čo som si poznačila: "príjemné scifíčko, na malom priestore vyjadrí čo potrebuje, hutné, stručné, jemne poetické".

Na slušnom štrnástom mieste zakotvila ruská paródia na post-apo s názvom Sere pes od Tomáša Lipnera. Ja som jej pridelila tretie miesto spolu s nomináciou na Mloka, i keď som si bola dobre vedomá, že humorné scifíčko bez hlbších ambícií asi veľké šance nemá. Ale sral to pes, lebo mňa poviedka "pobavila. vandrovcovský odkaz na McCarthyho. síce som čakala záver á la Kuttner, ale na mikropoviedku to bolo vydarené".

Že aj iní porotcovia majú v obľube humorné texty, dokazuje pekné ôsme miesto pre Pavla Červenku a jeho Kroupa je vůl. U mňa skončil na siedmom, čo vo formulári znamenalo prvý chlievik pre štvrté miesto + posledného Mloka. Stručná poznámka "milé, vtipné, dobre napísané" v pozadí skrýva spojenie humoru, cestovania časom a jednej známej historickej udalosti. Koktejl, ktorému som nemohla odolať :-)

Zvyšné miesta v mojom formulári som pridelila mikropoviedkam Quinto (Jakub Věžník), The Box (Zdeňka Lukovská), SLU (Anna Mudrochová), Bez ploutví (Kateřina Korábková), Projekt na nejvyšší úrovni (Martin Vondráček) a Aspekty reality (Otakar Nechvátal).
Pri niektorých z nich sú moje poznámky dokonca trochu váhavé, ale to, že sa nakoniec prepracovali do mojej zbierky sedemnástich nominácií znamená, že po prehodnotení celého balíka 42 textov ma predsa len presvedčili viac, než ich 25 súperov. V tejto tabuľke sa môžete pozrieť, ako dopadli.

Moje súkromné hodnotenia vychádzali z osobných preferencií a osobného štýlu porotcovania poviedok. Zapisovala som prvé dojmy okamžite po prečítaní, po dokončení kategórie prechádzala poznámky a rekapitulovala celkový dojem i mieru zaujatia textom. Takisto štýl, originalitu, vtip, inteligenciu. Som si takmer istá, že na svete nie sú dvaja ľudia, ktorí by mali rovnaký názor hoci len na 42 mikropoviedok :-)

Prvé tri víťazné mikropoviedky, päť krátkych i dlhých poviedok a prvú víťaznú novelu si môžete prečítať v novom zborníku MLOK 2012, ďalšie potom v zborníku KOČAS 2012. Oba zostavila Jiřina Vorlová, gestorka CKČ.













Súvisiace:
Cena Fantázie
Soutěž recenzentů