Kirsten J. Bishopová: Vryté město

Keď si prečítate výbornú knihu, zatieni na chvíľu tie ostatné, vyvolá pocit úžasu a vymaže spomienky na nedávne knižné sklamania. Je to proste skvelý pocit.




Presne také bolo aj Vryté město. Počas úvodného putovania ústredných postáv, ktoré bolo trochu nudné, ma začal k sebe priťahovať autorkin štýl. Postupne si ma získaval...
...a potom bol ten príbeh odrazu vzrušujúci, magický, opojný a jazykovo i štýlovo vycibrený do posledného detailu.
Vyzýval ma zložitosťou obrazov, provokoval k interpretácii, hypnotizoval hlbokým pochopením krutosti sveta, rozmaznával geniálnymi charakteristikami postáv, súvislostí a protikladov. Navyše mal toľko vrstiev, že sa mi určite podarilo preniknúť len do najvrchnejších, a predsa i tie nespoznané vzrušovali a ukájali zároveň.

Ak sa pozrieme na anotáciu knihy a dej, dozvieme sa, že nesúrodá dvojica Gwynn a Raule uteká pred spoločnou povstaleckou minulosťou a rukou spravodlivosti cez rozpálenú púšť Medeného kraja. Odtiaľ ich cesta zavedie na vlhkú náhornú plošinu, kde sa okrem iných krajov nachádza aj mestský štát Ashamoil.
Kým charizmatický severan Gwynn neomylne zakotví v službách miestneho bossa podsvetia, snedá lekárka Raule po trpkých skúsenostiach s vedeckou smotánkou odovzdá svoje schopnosti do služby najchudobnejším.
Obaja hrdinovia zohrajú kľúčové role v istých kľúčových udalostiach mesta, ale v anotácii spomínané zdeformované deti v nich nebudú mať taký zásadný význam, ako by sa mohlo zdať podľa opisu. Avšak majú svoje miesto v celkovom obraze, ktorý autorka krásnym jazykom namaľovala (opäť veľká pochvala aj prekladateľovi Milanovi Žáčkovi); v tej opulentnej freske plnej mystéria života, smrti i toho, čo sa nachádza medzi nimi.

A to je vlastne všetko. Nič menej než výnimočný román. Mohol to byť obyčajný príbeh, ale nie je. Je drsný, občas makabrózny a popri tom poetický, uhranie čitateľa harmóniou kontrastov medzi skutočnosťou a túžbami, medzi tým, čo považujeme za dobro a zlo.
Keby ste mu amputovali fantastické prvky, zostal by fakt dobrý mainstream alebo magický realizmus. Ale keby ste mu amputovali Bishopovú, nezostala by ani špinavá voda. Týmto vyjadrením jej skladám obrovskú poklonu, verím, že mladá Austrálčanka má sakramentský potenciál a nenadarmo zožal jej fenomenálny debut taký úspech. Dúfam, že jej meno v našich končinách ešte zaznamenáme.

Kirsten J. Bishopová: Vryté město (Laser-books, 2006)






P.S.: Kniha vyšla v edícii New weird, no keďže new weird je mix žánrov a mnohým ľuďom to nič nepovie, poradím, že Vryté město je žánrovo najbližšie mestskej fantasy. Keď sa ma kamarát vypytoval, k čomu by som ho prirovnala, spontánne som si spomenula na Proměnu Martina Lakea, poviedku zo zbierky Trochu divné kusy. Je síce o niečom úplne inom, ale má podobne temnú atmosféru.

Súvisiace:
Walter M. Miller jr.: Chvalozpěv na Leibowitze
China Miéville: Kraken
China Miéville: Trilógia z Bas-Lagu
China Miéville: Město & Město
Margaret Atwoodová: Příběh služebnice
Tim Powers: Brány Anubisovy