Google+ Riddick's Realm: Finálové poviedky Ceny Fantázie 2015

01 októbra 2015

Finálové poviedky Ceny Fantázie 2015



Tak tu máme už koľký? Trinásty ročník Ceny Fantázie a k nemu jeho päť hlavných finalistov (finalisti žánrových "podsúťaží" sa nezverejňujú, ale máte možnosť si ich prečítať v zborníku dostupnom po skončení celej súťaže).
Tento rok sa správy z kuloárov nesú v znamení chvály na silnú finálovú päticu, a tak sme prirodzene aj my, čitatelia, už vopred podliehali vysokým očakávaniam.



Ja píšem svoj názor na poviedky už desiaty raz (hip, hip, hurá!), no z rozličných (osobných) dôvodov to asi nebude taká podrobná subjektívna analýza, na akú sú moji čitatelia zvyknutí... Každopádne, v momente písania tohto úvodu článok zďaleka nie je dokončený, tak dúfam, že zo seba vydolujem viac, než po jednej vete ku každému dielu :-) Lenže sa musím poponáhľať, hlasovanie končí už 12. októbra a článok má byť zároveň lákadlom pre tých, ktorí poviedky ešte nečítali, tak nech je zverejnený čím skôr.

Po prvej poviedke som bola zmätená, ľudia sa už pýtali na názor, ale nevedela som nič zmysluplné sformulovať. Povedala som si, že aj to sa stáva a prečítanie tých ďalších mi poskytne potrebnú perspektívu. Aby bolo s čím porovnávať.
Tak aj bolo...



Michal Brat: Oceľové oči


Má to svoju mytológiu (pozadie), má to hlavu a pätu a je to slušne napísané. Chce to byť drsno-nežné a k tomu priniesť dramatický oblúk so záhadou, ale... Ale.
Bohužiaľ, Oceľové oči vo mne akosi nedokázali vykresať emócie. Najviac sa mi páčila idea s "postihnutými" jedincami, ktorí potrebujú nutkavo vysloviť určité slovné spojenia v správnom kontexte.
V celkovom výsledku sa ale musím priznať, že príbeh sa mi zdal pomerne plytký a pointa ma nenadchla. Zdalo sa mi, že postupné budovanie deja i atmosféry malo... mohlo... spieť k niečomu... väčšiemu... alebo len inému.
Na úvod teda sklamanie spojené s očakávaním, že ešte musí prísť niečo lepšie.



Ladislav Dubravský: Búrka


Je mi sympatické, že autor spracoval jednoduchý nápad, ale dokázal z neho vytĺcť slušný kapitál. Klasické strašenie, možno až také staromilské, no s hustou atmosférou, dobrým budovaním napätia a príjemne čitateľné. Nechcem ho síce preceňovať, ale získal si ma viac než predchádzajúca poviedka, hoci tá, paradoxne, mala k dispozícii sofistikovanejší prvok fantastického ozvláštnenia.



Janko Iša: Kladivák


"Poviedka, čo má zatiaľ najväčšie gule", poznamenala som si do poznámok ako prvé. V úvodnej trojke poviedok sa Kladivák stal favoritom. Napriek či v spojitosti s béčkovo filmovou hyperbolizáciou a vo vlastnom kontexte pôsobilo rozprávanie i dialógy uveriteľne, niečo ako Sin City krížené s Blade Runnerom. Čítalo sa mi ľahko, lebo príbeh bavil a akcia odsýpala. Ak by už nemalo prísť žiadne osvietenie, Kladivák by zostal mojím top.

Mimoriadne ma pobavila aj priam ikonická odpoveď na to najklasickejšie vydieranie:
„Pohni sa a zabijem ju.“
„Zabi ju a pohnem sa,“ ...



Adam Máčaj: Ľudskosť v monštre


Téma v spojení s ich-formou mi od začiatku nesadla. Pritom v Kladivákovi som ich-formu zvládla bez problémov a Osvienčim jednoznačne patrí medzi moje oblasti záujmu. V jeho hororovo-nadprirodzenom stvárnení som si okamžite spomenula na Kulhánkovu mrazivú poviedku "Tak tedy - HEIL HITLER! - ty svině!" aj na príbeh profesora Setrakiana z upírskej trilógie Žihadlá.
No z neurčitého dôvodu sa mi rozprávanie i hlavný hrdina Adama Máčaja zdali akési... umelé a patetické. Ani celkový obraz života v tábore mi nesedel k tomu, čo o ňom viem. Tu je príliš zjednodušený a zidealizovaný. (Konkrétne výhrady mi poskytla moja sestra, ktorá sa štúdiu holokaustu venuje dlhšie i hlbšie, a na konci článku nájdete jej poznámkový aparát k faktografickým chybám autora. Skresala ich len na to podstatné, no práve tieto chyby v kombinácii s jej znalosťami spôsobili, že bola k tejto poviedke kritickejšia než k iným.)
V druhej polovici poviedky sa dojem vylepšil, zvýšilo sa tempo, ťažkopádne dialógy vystriedal stručnejší popis, no na to, aby som za ňu zahlasovala, to nestačí. Lepšie povedané, po štyroch poviedkach nemala šancu urvať ani jedno z prvých troch miest.



Ján Stopjak: V ruinách


Táto poviedka ma zdrapila za krk hneď od začiatku. Hoci to fantastické ozvláštnenie, podmieňujúce účasť v súťaži, je ľahko odmysliteľné, s ním či bez neho je to jednoducho majstrovsky napísaný strašidelný príbeh. Už počas čítania mi bolo jasné, že Ján Stopjak pre mňa tento rok zatienil svojich konkurentov a bez váhania bude mojím číslom jedna :-)

Aj medzi inými čitateľmi som zachytila prevažne pozitívne (až nadšené) ohlasy práve na V ruinách, a podľa tejto elektronickej "šuškandy" sa zdá, že vo finále budú o prvé miesta bojovať Stopjak s Išom :-) Je to tým, že si Ján Stopjak vybral citlivú tému zneužívania detí, ktorá zabrnká na strunku takmer každému človeku? Zahliadla som aj názor, ktorý ho (inými slovami) tvrdo odsúdil za prvoplánovosť tejto voľby, no ja osobne na to kašlem. Nie je to iba o téme, je to skvele napísané a bohovsky sa mi to páčilo, aj s tým pocitom mrazenia, znechutenia a až bytostnej hrôzy.

* * * * *


Moje súkromné poradie:
1. Ján Stopjak - V ruinách
2. Janko Iša - Kladivák
3. Ladislav Dúbravský - Búrka
4. Michal Brat - Oceľové oči
5. Adam Máčaj - Ľudskosť v monštre


Ľudskosť v moštre - faktografické chyby


A na záver tu mám sľúbený bonus. Hoci Adam Máčaj sa podľa svojho medailónika zaujíma o históriu a očividne ju pri písaní využíva, vo finálovej poviedke spravil pár kiksov, ktoré asi nemôžeme pripísať na vrub "autorskej licencii", zvlášť, keď sa na konci potvrdí, že zámerom nebolo napísať alternatívnu históriu (tento subžáner povoľuje viac modifikácií a teda vyššiu toleranciu), ale využiť reálnu históriu ako kulisu.
A teraz už poznámky k textu, napísala moja sestra Milena V.:

"Tomasz," privíta ma Jerzy, keď do kutice v jedenástom bloku konečne dorazím, posledný z vedenia Zväzku. Moje pravé meno nepozná nikto z nášho odboja. Som pre nich číslo (pohľad mi zablúdi na nášivku s označením 4859)"
– blok č. 11 bol trestný blok nazývaný aj BLOK SMRTI. Väzni v ňom neboli ubytovaní. Tento blok bol postrachom všetkých väzňov, prebiehali v ňom súdy, väzňov mučili a vraždili - napríklad aj trestom samotky v kobkách, kde museli celú noc stáť v priestore menšom ako meter štvorcový v tme a ak prežili, ráno nastupovali do práce. Medzi ženským blokom 10 a 11 vo dvore bol priestor na popravy. Okná bloku 10 boli zatlčené doskami, aby cez ne nebolo na dvor vidieť. Aj pred oknami bloku 11 smerujúcimi na dvor bol postavený múr, ktorý bránil vidieť väzňom von.
- väzenské čísla 1 - 12000 boli pridelené zajatým sovietskym vojakom. Keď zomreli, boli opätovne prideľované ďalším, na rozdiel od ostatných väznených, ktorým boli čísla prideľované radom.

"Stalo sa očakávané – pritiahli sme pozornosť gestapa."
- Gestapo bola štátna tajná polícia a na území táborov neoperovala.

"Prešlo pár týždňov, pátranie sa presunulo mimo tábor a postupne ochabovalo."
- pátranie po väzňoch na území tábora trvalo tri dni. Na štvrtý deň sa skončilo a presunulo sa za vonkajší okruh tábora, kde ho preberali iné zložky. Tento postup patril medzi presne zaužívané, a práve to využili k úteku aj Vrba s Wetzlerom, ktorí uspeli a odovzdali svetu rozsiahlu správu o zverstvách, fungovaní tábora aj odhad obetí.

"Mengele mohol mať okolo tridsiatky a do Osvienčimu ho preložili len nedávno..."
- Mengele nepracoval v Osvienčime, ale v Brezinke (Birkenau), ktorá je od tábora vzdialená asi 4km.

"Ďalej nás vedie Sonderkommando. Na údajné čistenie a dezinfekciu."
- Sonderkommandá pracovali výlučne v krematóriach a nedoprevádzali väzňov. Boli prísne izolovaní. V pravidelných krátkych intervaloch boli splynovaní a nahrádzaní novými ľuďmi.

„Striebristý sneh Cyklónu.“
- Cyklón B je granulát, z ktorého sa odparuje kyanovodík. V Osvienčime bolo iba jedno menšie krematórium, ktoré sa využívalo do júla 1943. Popisovaným spôsobom sa využívali krematóriá v Brezinke. V rámci fikcie to tak môže byť, ale vyžadovala by som menej nepresností – keď pre iné nič, tak pre úctu k obetiam a pravdivé informovanie. Príbeh by mohol zostať neporušený.

* * * * *


Tak ako? Užili ste si aktuálne finálové poviedky Ceny Fantázie 2015? Je podľa vás finálová päťka až taká silná, ako ju prezentovala porota? Čokoľvek vám napadne, môžete písať do komentárov :-)
Komentáre sú stále ešte problémovou časťou Bloggera, ak môžete, pre istotu si prvý pokus najprv kopírujte, prípadne sa neprihlasujte a prispejte anonymne s podpisom.

Domovská stránka Ceny Fantázie
Cena Fantázie na SME Kultúra (poviedky + hlasovanie)

Súvisiace:

4 komentáre:

  1. Dakujem, fakt som ani nedufal v taky pozitivny nazor :)

    A urcite to nebol prvoplanovy vyber temy zamerany na uspech u publika, skor to akosi prirodzene vyplynulo z tej mizerie osudov hlavnych postav.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Preposielam vlastný komentár z fb:

    Vďaka za kritiku. Nechcel som nič dovysvetľovať, ale len k tej faktografii:
    O bloku smrti (č. 11) viem. Napriek tomu práve v ňom Witoldova skupina operovala a mala v ňom ukrytý aj spomínaný vysielač. Nehovorím že mám patent na históriu a nemohlo to byť aj inak, ale sú to dohľadateľné informácie. Takisto číslo 4859 bolo reálne Witoldovi Pileckému pridelené. Zrejme preto, že prišiel do tábora pred vypuknutím invázie do ZSSR a sovietsky väzni boli vtedy predpokladám skôr výnimkou než pravidlom.
    "V Osvienčime bolo iba jedno menšie krematórium, ktoré sa využívalo do júla 1943," nijako neodporuje príbehu poviedky, ako tvrdí aj článok. A či faktografické chyby vyjadrujú dešpekt autora k obetiam genocídy je podľa môjho názoru prinajmenšom sporné.
    Ostatné chyby chápem, mohol som si dať väčší pozor. Človek sa vždy má čo učiť.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Asi pred dvoma tyzdnami som zosmolila dlhy komentar, neulozila si ho a postla, a samozrejme ze mi ho nezobrazilo a odvtedy som sa k tomu nedostala :-) kazdopadne postrehy k veci, akoby si mi z duse hovorila, a ocenujem tu faktografiu na konci, kompenzuje strucnost celej recky :-) pre mna tiez jasny favorit Janko Stopjak, nie je o com, je to poviedka ktora je kvalitativne velmi vysoko a som rada ze mame na Slovensku taky talent na horory ako je Janko. Kladivak je u mna tiez na druhom mieste, milujem Sin City a cely cas pocas citania som mala pred ocami Mickeyho Rourke-a :-) ale celkovo si myslim ze tohtorocne finale stoji za to, vsetky poviedky sem patria pravom a urcite si najdu kopec fanusikov.

    Jennka

    OdpovedaťOdstrániť
  4. A teda este par postrehov. Tento rocnik mi celkovo pripada velmi silny, a strasne sa tesim ze zbierka bude rozsirena o dalsie poviedky, pretoze je ich fakt vela ktore by si zasluzili byt publikovane. Dufam ze buduci rok sa opat zapoja autori ktori sa zapojili tento rok(a samozrejme aj novi!!) lebo uz teraz sa tesim na dalsie poviedky od nich. A velice som zvedava na vitaza, myslim ze to bude velmi tesne:-)

    Jennka

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov problémy. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).