Stieg Larsson: Muži, kteří nenávidí ženy (Milénium 1)

Minimálne dvakrát som v predchádzajúcich recenziách krimi románov spomínala, že sa určite pustím aj do preslávenej trilógie Milénium (či Millennium) od Stiega Larssona, len musí dozrieť čas.
Nedávno dozrel. A stálo to za to :-)




Sovy nejsou čím se zdají být

Namaľujem vám situáciu. Voláte sa Mikael Blomkvist a nachádzate v sračkách. Práve skončilo pojednávanie, ktorým vás odsúdili na tri mesiace väzenia a vysokú finančnú pokutu za krivé obvinenie a ohováranie finančníckeho zvieraťa menom Hans-Erik Wennerström. Je to zákerný bastard a gangster najhrubšieho zrna, ale bohužiaľ vás dostal na lopatky. Ste v pozícii, kedy musíte opustiť nielen prácu investigatívneho ekonomického novinára, ale zo strategických dôvodov aj vedenie vlastného časopisu. Strata reputácie na poli nezávislej žurnalistiky sa rovná koncu kariéry.

V tomto momente vám osemdesiatdvaročný priemyselný magnát Henrik Vanger ponúkne džob. A nie hocijaký. Podmienky sa vám síce priečia - stráviť rok v pobrežnom zapadákove a pod rúškom písania rodinnej kroniky sa pokúsiť vyriešiť záhadu starú štyridsať rokov neznie práve lákavo - ale ponúkne vám za to honorár 5 miliónov švédskych korún a ako bonus Wennerströmovu hlavu na podnose.
Nemusíme to prepočítavať na eurá, aby bolo jasné, že je to sakra hrubý balík prachov vhodný nielen na svetlé zajtrajšky, ale aj spokojný dôchodok.* A pritom vlastne nemusíte nič vylúštiť, stačí sa len snažiť...

* Ak predsa len chcete mať presnejšiu predstavu, koľko je asi 5 mil. SEK, tak v roku 2002, kedy sa dej románu plus-mínus odohráva, to bolo niečo cez pol milióna eur. Dnes len o pár tisíc viac (566 tis.).

Čo viac by ste si mohli priať? Ročná dovolenka uprostred prírody, ďaleko od zhonu veľkomesta a hyen, ktoré sa pasú na vašom neúspechu. Mikael je síce spoločenský typ, jeho kolosálny omyl s Wennerströmom ho žerie a nerád zdupkáva z bojiska - no napokon pristúpi na dohodu.
Hneď na začiatku sa ukáže, že minulosť rodiny Vangerovcov je čokoľvek, len nie nudná a nevinná. Spolu s ním sa čitateľ ponorí do spletitej pavučiny vzťahov medzi príslušníkmi rozvetveného klanu a pátrania po tom, čo sa stalo s 16-ročnou Harriet Vangerovou, ktorá bez stopy zmizla osudného septembrového dňa v roku 1966.

"To je mozek!" (profesor Somr)

Aj tí, čo knihy nečítali, zaručene vedia, že k Mikaelovi patrí ešte jedna dôležitá postava. Jeho sparing partnerka Lisbeth Salanderová. Vzdorovitá outsiderka drobnej vychudnutej postavy má za sebou pohnutú minulosť (ale aj náročnú súčasnosť, ktorá v úvode tvorí druhú dejovú líniu knihy); od pestúnskych rodín a decákov cez dohľad poručníka a údajnú mentálnu zaostalosť až po drogy.
Nemá pracovné návyky a nie je schopná sa zaradiť do bežného života podľa pravidiel spoločnosti. Slovami Blomkvista "opravdový samorast". Mala šťastie, keď ju láskavý právny zástupca Holger Palmgren odporučil šéfovi agentúry Milton Security, ktorý v nej napokon odhalil detektívneho génia. To je Lisbetina špecialita - zistiť o komkoľvek čokoľvek. A podložiť to dôkladne spracovaným materiálom, ktorý nezriedka získava vďaka hackerským zásahom v cudzích počítačoch.

V rámci pracovnej náplne si posvietila aj na Mikaela Blomkvista a netrvá dlho, kým na seba narazia a začnú spolupracovať. V tej chvíli už v prípade Harriet Vangerovej existujú nové dohady i zistenia, ktoré treba preveriť.

Ohni se mnou pojď

A bude to ešte horšie. Amatérske detektívne pátranie po vrahovi sa navzdory všetkým očakávaniam (najmä Mikaelovým, ktorý snáď až pričasto Henrikovi opakuje, že nemá šancu nič nové zistiť) pohne dopredu. Mikael objaví nové detaily a vynikajúcou analytickou prácou sa pomaly prepracúva čoraz bližšie k pravde.
Čitateľ si vychutná jeho postup krok za krokom a pred koncom sa príbeh zmení na napínavý triler s temnou atmosférou. Dej je skvelo vygradovaný, vyvrcholenie prinesie viacero šokujúcich momentov a nechýba mu moment katarzie. Po nervy drásajúcom finále sa ešte pospájajú všetky voľné konce (zápletka s Wennerströmom) a jedna kapitola života Mikaela Blomkvista, ale aj rodiny Vangerových, sa uzavrie.

Viac prezradiť nesmiem. Pred čítaním som sa vyhýbala akýmkoľvek spoilerom, a i keď som zachytila dve-tri scény, keď v televízii vysielali švédsku filmovú verziu, zážitok z knihy mi to vôbec nepokazilo.
Ani to, čo ste sa tu dočítali, nepokazí dojem vám. To čo vyzerá ako spoilery, je len hrubý náčrt pomerne štandardného vzorca modernej detektívky, ktorá speje od záhady k jej rozlúšteniu. Všetko, čo robí Larssona Larssonom, nájdete až v knihe.

Veľa chvály, trošku kritiky

Navzdory tomu ako je Larsson ospevovaný a navzdory tomu, že som si to celé nesmierne užívala, samotné vyriešenie prípadu Harriet i všetky jeho okolnosti sa mi zdali akési... málo prekvapivé. Pocítila som malé pichnutie sklamania, no vzápätí som si povedala, že mi to nevadí, lebo celkový dojem vyváži dnes už takú ošemetnú debatu o originalite. Veď aj môj názor je taký, že nie je nutné vymyslieť prevratnú novinku, ale vedieť ju originálne a hlavne kvalitne spracovať.

To sa autorovi podarilo. Takže preberavejších fanúšikov trilerov možno v závere viac uspokojí celková komplexnosť príbehu, než rozuzlenie, ale podstatná je súhra všetkých častí. V mojom prípade fungovala na sto percent. Popri obsahu je dôležitá aj forma a tú mal Larsson špičkovú. Či to boli príjemne vecné opisy alebo psychológia postáv, nepotreboval robiť kompromisy. Všetky prvky zvládol tak, že bol výstižný a nenudil.
To znamená, že ma navnadil aj na zvyšné dve časti trilógie a že čitateľom, ktorí obľubujú severské detektívky tak ako ja, ale Larssona doteraz zanedbávali, jednoznačne odporúčam - toto si prečítajte!

Stieg Larsson: Muži, kteří nenávidí ženy
(Host, 2008, 2010, 2011)


alebo Stieg Larsson: Muži, ktorí nenávidia ženy
(Ikar, 2008)



Update: článok o Miléniu 2 a 3

Súvisiace:
Arnaldur Indriđason: Hrob v ledovci
Lars Kepler: Hypnotizér
Viktor Arnar Ingólfsson: Záhada ostrova Flatey
Jo Nesbø: Spasiteľ