Dušan D. Fabian: Odbila 13. hodina

Dušan D. Fabian si už zaslúžil plnohodnotnú zbierku poviedok. Jeho meno by žiadnemu slovenskému fanúšikovi fantastiky nemalo byť neznáme.
Vydal tri knihy, na Slovensku aj v Česku, napísal slušnú kôpku poviedok, z toho štyri mu vyniesli ocenenia a v roku 2006 ho Eurocon poctil Encouragement Award pre nádejných autorov.
Miluje rockovú a metalovú hudbu, ktorej sa kedysi venoval aktívne a stále o nej rád píše. V jeho tvorbe hrajú prím hororové a okultné motívy. Zaujímavosťou je, že vyštudoval za veterinára, čo je jedno z najsympatickejších povolaní, aké poznám.



Rozoberme si, čo všetko obsahuje zbierka poviedok Odbila 13. hodina:

Migrénu som čítala nedávno v antológii slovenského hororu Farby strachu, kam sa dostala určite právom, lebo Duke sa vypracoval medzi elitu domáceho hororu. Rýchle tempo, tiesnivá atmosféra a pomerne úsporný štýl spolu vytvárajú chutnú strašidelnú jednohubku.

Tri čierne utorky som tiež kedysi čítala. Táto poviedka je zaujímavá aj tým, že bola prvou iskričkou, z ktorej sa neskôr zrodili Dušanove romány Invocatio elementalium a Pestis draconum. Napísal ju v roku 2002 a ako vraví, presvedčila ho, že sa mu "svet elementálov" páči a vráti sa doň. Zoznámime sa v nej s Branislavom, ktorý sa stal hlavným Hrdinom kníh, a to doslova, lebo je to jeho priezvisko. V závere môže trochu zamrzieť, že o rozuzlenie príbehu sa postará deus ex machina, zato prvá polovica poviedky je dokonalou ukážkou mrazivého remesla. Skvelé čítanie.

Profesor - okamžitú zvedavosť vo mne vyvolala autorova zmienka o tom, že "možno má väčšiu historicko-biografickú hodnotu ako literárnu". Žeby v nej hrala rolu historická osobnosť? Bohužiaľ sa mi to nepodarilo zistiť. Dušanovu poznámku som do konca nerozlúštila a odkaz nepochopila. Ale vnímam túto poviedku ako poctu všetkým príbehom o psychiatrických liečebňach a šialených vedátoroch.

Šťastná guľôčka - neviem v čom to je, že mrazivé poviedky s detskými hrdinami často rezonujú v čitateľoch tak akosi viac. Možno to bude v tom, že konfrontujú detskú nevinnosť s temnou stranou bytia. Atmosféra poviedky je úžasná, môžete cítiť slnko na tvárach detí, piesok v jamke i prašnú vôňu činžiakového skeletu. Hoci čítate o hre v guľky, napätie sa dá krájať.

Dvadsiatyšiesty kríž je krásna hororová poviedka miešajúca folklór a strach zo smrti. Autor ňou vzdal hold Majáku Edgara Allana Poea, i keď ako vraví, je o niečom úplne inom. Jediné, čo ma naštvalo, bol ten otvorený koniec :-) Viackrát som sa v recenziách vyznala, že neukončené vyvrcholenia príbehov mi väčšinou nevadia, lebo si môžem primyslieť vlastný záver. Ale tu mi trošku chýbal.

Cesta k novej identite - a opäť tu máme parafrázu a poctu velikánovi, tentoraz H.P. Lovecraftovi. Dobrodružstvá dvoch mladíkov v inom svete, kam sa dostávajú prostredníctvom drogami navodeného tranzu, a v ktorom získavajú neuveriteľné zážitky a znalosti majú len jednu nevýhodu - ich telá zostávajú v našej realite a navyše môžu byť tou snovou ovplyvňované...

Na dne - "Môže byť zbierka strašidelných poviedok úplná bez duchárskeho príbehu? Asi nie", začína poviedkový medailónik autor. Kým to nenapísal, ani som nevnímala, že tie predtým duchárske neboli. Tu sa stretneme s pravou duchárčinou zabalenou v hustej atmosfére rodinného prekliatia. Fabianov spisovateľský talent sa prejavuje aj v tom, ako sugestívne dokáže spracovať jednoduchú inšpiráciu. Zvádza to k ilúzii, že by to mohol napísať ktokoľvek, ale to nie je pravda. Dobrého autora nestvorí jeden druh nadania, ale celý súbor.

V predvečer prvého mája je vlastne spin-off zo sveta elementálov. Nefigurujú v nej Košice ani nikto z tamojších Zasvätených. Uzavretý príbeh šestnásťročnej Miriamy sa odohráva v Prešove, dôjde v ňom na Snový svet aj poriadny súboj magických síl, ktorý je však nakoniec vybojovaný pomocou prefíkanosti. Táto poviedka vyhrala Dušanovi cenu Istron, ktorú si vraj cení najviac zo všetkých.

Krvavočervené večerné zore od začiatku sľubujú viac, než nakoniec splnia. Rozšafný úvod, v ktorom sa slovenský lekár ponáhľa na pomoc priateľovi, chvíľu pripomína príchod Abrahama van Helsinga, no celý príbeh je hneď po predstavení zápletky uťatý v jednej dramatickej scéne. Škoda nevyužitého námetu, no aj tak je slušná (a pikantná) rýchlovka.

Stratený, stratená, stratené je opäť krátkou strašidelnou črtou, v ktorej autor šikovne spojil svätojánsku noc, tajomného výpravcu, ešte tajomnejšiu knihu a cestovanie vlakom. Celkom príjemné.

Andrášiovská pivnica, o ktorej autor v poznámke otvorene prizná, že bola inšpirovaná druhom rozprávania, aký spopularizoval vtedy slávny horor Záhada Blair Witch (na rozdiel od filmu je použitý záznam z diktafónu), trpí rovnakým neduhom, ako Krvavočervené večerné zore - po pomalšom predstavení zápletky nasleduje nečakaná rýchla gradácia, vyvrcholenie a koniec. No tesne pred koncom zbierky si už čitateľ musí privyknúť, že aj takto rýchlo a prekvapivo sa autor rád vyjadruje.

Tri noci na zámku sú spomedzi predtým nepublikovaných poviedok tou "najexkluzívnejšou", preto si ju autor nechal na koniec. Je inšpirovaná rôznymi verziami rozprávky Nebojsa a zároveň je chronologicky tým najnovším zo sveta elementálov - odohráva sa 2 roky po románe Pestis draconum. Stretneme v nej Dávida Ábela a Tamaru Bernáthovú na ich potulkách za bránami Matérie uprostred prírodného Žriedla, kde všetko pripomína... rozprávku. Možno práve pre svoj rozprávkový základ a ešte väčšiu vzdialenosť od (hoci fantazijnej) reality na mňa zapôsobila menej ako ostatné príbehy zo sveta elementálov.

Zbierku uzatvára doslov od Michala Spádu, ktorý s prehľadom analyzuje korene tvorby Dušana D. Fabiana, a ja som pri jeho čítaní nemohla než pokyvovať hlavou, lebo tento rozhľadený kritik, redaktor i autor v jednej osobe to všetko zhrnul stručnejšie a oveľa výstižnejšie ako ja :-)

Ako celok má zbierka vysokú úroveň z literárneho aj emotívneho hľadiska. Presvedčí čitateľa, že Dušan Fabian je spisovateľ na správnom mieste, lebo hororové príbehy mu naozaj idú. Osobne mám najradšej tie poviedky, ktoré sa inšpirujú starým folklórom, alebo aspoň v sebe majú čosi na spôsob "temnej strany slovenských lesov a hôr".
Menej ma oslovuje svet elementálov, i keď ťažko zadefinujem dôvod. Démonické bytosti mi pripomínajú arabské rozprávky Tisíc a jednej noci, protagonisti príbehov a najmä košickí Zasvätení sa mi zdajú akýsi čiernobieli, niekedy až komiksoví superhrdinovia. Dušana však toto prostredie očividne opakovane priťahuje, lebo mu poskytuje široké pole pôsobnosti i nápadov.

Krátke medailóniky ku každej poviedke sú zaujímavým prvkom aj pridanou hodnotou, keď sa z nich čitateľ dozvedá o inšpiráciách, pozadí ich vzniku a autorových pohnútkach.
Ilustračné fotografie v zbierke opäť nemuseli byť (i keď ich nie je veľa). Pochmúrne náladovky v čiernobielych farbách nevychádzajú príliš dobre, i keď to celkovo dopadlo lepšie ako v Pestis, ktoré si od čitateľov vyslúžilo čierne body za mizernú väzbu a obrázky také čierne, že sa len ťažko dalo rozoznať, čo je na nich odfotené.
Ani v tomto prípade sa nezdá, že by tematicky ladili s obsahom poviedok alebo prinášali vysokú umeleckú hodnotu. Ide skôr o tuctové gotické náladovky s čiernovlasou slečnou. Estetickú bunku v prípade 13. hodiny úplne v pohode uspokojí jemná a vkusná úprava úvodu každej poviedky.

Pozastavím sa pri väzbe, ktorá pokračuje v tradícii Farieb strachu, pri ktorých som venovala celý odsek rozkošníckemu vzdychaniu nad jej kvalitou. Pravá šitá väzba, vláčna poddajnosť a vôňa čistoty listov rozospieva každé srdce knihomila, či už patrí medzi radikálnych čuchačov, alebo nie.
Dúfam, že nasledujúci reprezentatívny výber zo slovenských fantasy poviedok, ktorý by mal byť predstavený v semptembri na Istrocone 2012, vyjde vo vydavateľstve Artis Omnis v rovnakej úprave.

Dušan D. Fabian: Odbila 13. hodina (Artis Omnis, 2012)

bonus: knižný trailer





Súvisiace:
Farby strachu - antológia slovenského hororu
Dušan D. Fabian: Pestis draconum
Dušan D. Fabian: Invocatio elementalium
Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi - zbierka slovenských hororových poviedok
Bram Stoker: Dracula