Keď som dočítala prvú časť aktuálne najznámejšej krimi trilógie od mŕtveho Švéda, všetci skúsenejší ma upozorňovali - druhá a tretia časť budú úplne iné!
Asi ma to malo varovať, aby som nemala prehnané očakávania a neprepadla panike, keď pokračovanie príbehu nebude klonom prvotiny.
Žiadny problém. Mali pravdu v tom, že detektívna krimi sa posunula skôr do polohy špionážneho trileru. Zmenila sa ťažisková téma a rozvinula iná zápletka, ale je to stále ten Larsson, ktorý ma zaujal v Mužoch, ktorí nenávidia ženy.
Opäť je to ten puntičkársky opisný štýl plný detailov, rovnaké hlavné postavy a ich dobrodružné osudy. Zachoval sa aj lajtmotív fyzicky, psychicky, či oboma spôsobmi týraných žien - zneužívaných "mužmi, ktorí nenávidia ženy", neprávosťou, kriminálnikmi či obyčajnými mizogýnmi... kvôli ukájaniu pudov, špinavému obchodu alebo len pocitu nadradenosti. K tejto téme sa Larsson opakovane vracia v rôznych obmenách a rovnako ako v prípade rasového extrémizmu, ktorému venoval celú svoju kariéru, dáva otvorene najavo svoj postoj.
Varovali ma tiež, že obe knihy sú úzko prepojené, je to vlastne len jeden rozdelený príbeh. Aj v tom mali pravdu. Dievča, ktoré sa hralo s ohňom končí vyvrcholením zásadnej scény a Vzdušný zámok, ktorý vybuchol bezprostredne nadväzuje. Musíte si teda prečítať obe.
Dievča, ktoré naštvalo nebezpečných ľudí
Dva roky po afére Wennerström a Vanger je Lisbeth Salanderová rozprávkovo bohatá a na vlastnú päsť precestovala celý svet. Dala si odstrániť tetovanie na krku a zväčšiť prsia. Mikael Blomkvist si pre zmenu užíva bežný život angažovanej novinárskej hviezdy (tiež má na konte nezanedbateľných 5 melónov vo švédskej mene) a teší sa na nasledujúcu mega reportáž svojho časopisu Milénium. Zase to bude bomba, ktorú dodá investigatívny pár Dag Svenson a Mia Bergmanová. Témou je švédsky obchod s bielym mäsom, a je v ňom namočených aj zopár známych mien, napríklad novinár či policajt z tajnej služby.
Lenže v jednu osudnú noc sa všetko osudne poserie. Dag a Mia sú zavraždení vo vlastnom byte, nájde ich Mikael Blomkvist a z vrážd je na základe odtlačkov prstov podozrivá... Lisbeth Salanderová (ktorá sa medzitým vrátila do Švédska, hoci žije v anonymite). Obete boli zastrelené zbraňou jej poručníka Nilsa Bjurmana, ten je onedlho taktiež nájdený vo svojom byte, tuhý ako poleno. Problém je na svete, Lisbeth sa stáva najhľadanejšou osobou v krajine, na jej minulosti s chuťou hoduje bulvár a tragédia spustí kolotoč udalostí, ktorý sa zastaví až na poslednej strane záverečnej knihy.
Dievča, ktoré nezostalo samo
Lisbeth Salanderová je opäť raz obeťou všemocného systému tajných služieb, bezcitného otca, ale aj násilníckeho gangu a médií. Ešteže existuje "zasranej Kalle Blomkvist", rytier bez bázne a hany, ktorý sa rozhodne zachrániť ju z pazúrov trojhlavého draka. Ani Lisbeth nie je pasívna, ale bez Mikaela by to dokázala ťažko, skôr vôbec. Ten pri svojom putovaní privedie do družiny ďalších slušných ľudí, ktorým záleží na pravde a spravodlivosti, aby bojovali na strane dobra.
Že či zvíťazia?
Pochopiteľne. V dvoch románoch, kde vás autor bezmála tisíc strán drží v napätí, to nemôže skončiť zdrvujúcou porážkou či smrťou hlavných hrdinov - taký príbeh by nevošiel do dejín ako bestseller, ale ako kniha, ktorú najviac čitateľov vyhodilo z okna. Toto nie sú žiadne spoilery, len suché konštatovanie toho, čo aj tak všetci vieme :-)
No o tom, či nás nejaká kniha baví, nerozhoduje šťastný koniec. Dôležitá je kvalita podania, dokonalá súhra obsahu, štýlu (a niekedy aj tempa).
Larsson môže čitateľa po troch hrubých knihách trochu unaviť, ale zaslúži si uznanie. Za dôkladnosť, vecnosť, plynulú gradáciu, premyslenosť, sympatické postavy, skvelú atmosféru, košatý dej, skombinovanie a prepojenie niekoľkých línií. Okrem toho sa dozviete kvantum informácií o zákulisí organizovaného zločinu, tajných služieb, policajného vyšetrovania, švédskeho práva, politiky či novinárčiny. Jednou vetou, je to triler ako víno a toho chlapíka je škoda. Určite mal v hlave ešte zopár podobne nervydrásajúcich a zaujímavých námetov.
Apropos, keď hovorím o únave... na českej stránke Centrum detektivky som našla prepis veľmi zaujímavej prednášky od Karla a Lillian Fredrikssonových, ktorí načrtli prierez švédskou detektívkou. Okrem skvelých postrehov ponúkli aj triezvo kritický pohľad na dielo Stiega Larssona: "Na první pohled není na jeho knihách nic zvláštního, dokonce jsou zbytečně dlouhé a byly by si zasloužily šikovného redaktora a pořádné krácení. Možná že tu jde o mýtus Stieg Larsson: tedy o odvážného a neúplatného bojovníka proti rasismu, pravicovému extremismu a útlaku žen, který vydával vlastní neziskový časopis Expo a na vrcholu úspěchu zčista jasna zemřel. (...) Takže co na těchto třech knihách najdeme: tradiční švédskou společenskou kritiku, jsou neúměrně dlouhé, galerie postav je stereotypně rozdělená na špatné a dobré, jsou nápadně politicky korektní. Při pouhé myšlence na něco takového asi začnete zívat."
No ako dodávajú, Larsson priniesol žánru fenomén Lisbeth Salanderovej, postavu natoľko nepravdepodobnú, až je zázračná a nekonečne príťažlivá. Ktovie, nebyť jej, možno by trilógia nikdy nezožala taký masívny úspech. Odporúčam vám prečítať si celú prednášku alebo aspoň záver venovaný Miléniu. Hromadu ďalších článkov nájdete v odkazoch českej stránky venovanej autorovi alebo tu.
Je to literatúra!
Je fakt, že ak ste silní realisti, ktorí majú problém s vierohodnosťou špionážnych či konšpiračných trilerov, Milénium 2 a 3 sa vám bude zdať pritiahnuté za vlasy. Píšem to preto, že som podobné reakcie zachytila. Avšak pri rozmanitosti sveta, v ktorom žijeme, je nielen ľahko možné, ale dosť pravdepodobné, že sa jednotlivé časti tohto príbehu už niekde, niekedy a niekomu stali (a pri niektorých na to môžete vziať jed).
Spisovatelia šikovne spájajú rôzne realistické prvky a vytvárajú z nich reťaz udalostí, ktoré sa týkajú úzkeho okruhu protagonistov (nezabúdajme ani na to, že Larsson sa pri svojej práci stretával s temnou stránkou spoločnosti). Výsledok môže pôsobiť trochu fantasticky, no je to v poriadku, sme predsa na území napínavej fikcie.
Častejšie vyvolávajú podobné pochybnosti najmä filmové adaptácie - videla som už dva diely tej švédskej a nečudujem sa. Odporúčam namiesto nich (alebo aspoň pred nimi) si prečítať originálne literárne dielo, kde to všetko do seba omnoho lepšie zapadá. Skratkovitosť filmov silne pocítite najmä po čítaní knihy, keď bude očividné, že scenár obsahuje diery, ktoré Larsson starostlivo zaplátal, prípadne vôbec nevytvoril.
Mimochodom, Stieg Larsson bol veľkým fanúšikom science fiction :-)
Dievča, ktoré sa hralo s ohňom (Ikar, 2009)
Dívka, která kopla do vosího hnízda (Host, 2010)
Vzdušný zámok, ktorý vybuchol (Ikar, 2009)
FYI: aj tieto dve časti Milénia som čítala v češtine.
Súvisiace:
Stieg Larsson: Muži, kteří nenávidí ženyJo Nesbø: Spasiteľ
Lars Kepler: Hypnotizér
Viktor Arnar Ingólfsson: Záhada ostrova Flatey
Arnaldur Indriđason: Hrob v ledovci
Arnaldur Indriđason: Mrazivá noc
Matti Rönkä: Muž s tvárou zabijaka
Jo Nesbø: Lovci mozgov
Prvá kniha bola milá (vďaka detektívkam, nikdy neomrzia), druhé dve sú o niečo lepšie napísané brownovky, a teda veľa kriku pre nič. Pravda, tá tretia, keď sa navzájom všetci preštiavali, ma bavila, ale druhá za to nestála (už len stostranový úvod o nejakom tom exotickom tajfúne a jednom páre, ktorý nakoniec zápletke neslúžil vôbec na nič). Nič sa nedá robiť, keď chcem poriadnu knihu tohto typu, siahnem po Markovi Frostovi a jeho Zoznamu siedmych. Nech žije Sir Arthur Conan Doyle! :)
OdpovedaťOdstrániťveru, toho Marka Frosta mám tiež v zozname, díky za pripomenutie! :-)
OdstrániťLisbeth je ako Smilla, len miliónkrát nudnejšia.
OdpovedaťOdstrániťa miliónkrát bohatšia :-D
OdstrániťA tisíckrát nepravdepodobnejšia. ;-)))
Odstrániť