China Miéville: Kraken

Keby ste nejakú významnú udalosť vypálili z histórie, tak, že v novej prítomnosti by sa nikdy nestala, znamenalo by to reštart ľudstva od daného bodu. Nikto by si nepamätal, že sa to stalo, takže by sa to nikdy nestalo...




Z Darwinovho centra v londýnskom Prírodovedom múzeu jedného dňa zmizne vzácny exemplár krakatice obrovskej (po slovensky kalmára), Architeuthis dux. Spolu s deväťmetrovou sklenenou nádobou naplnenou hektolitrami formalínu. Je to absolútne nepravdepodobné a nemožné, ale predsa je to fakt.
Objaviteľom škandalóznej krádeže je jeden z jej konzervátorov, Billy Harrow. Od toho momentu sa mu začnú diať veľmi čudné veci. V prázdnych chodbách počuje cinkanie skla, vypočúvajú ho zvláštni policajti, dvojica brutálnych zabijakov ho odvlečie do dúpäťa bytosti, ktorá nie je človekom, ale tetovaním na cudzom chrbte, a odtiaľ ho zase unesie bývalý ochrankár z múzea... A to je iba začiatok.

Na svete sa schyľuje k apokalypse, lenže k takej, akú si nepraje žiadny z mnohých náboženských kultov žijúcich v tieni Londýna (a každý z nich svoju želanú predstavu apokalypsy má). Niečo nie je v poriadku, vlastne mnoho vecí vôbec nie je v poriadku. Bol ukradnutý boh a jeho zmiznutie sa stalo spúšťacím mechanizmom jedného z koncov sveta.
Všetky záujmové strany hľadajú krakena a zároveň sa pokúšajú získať Billyho, ktorý je nechceným prorokom apokalypsy, i keď vôbec nevie prečo. Spočiatku je iba nezaujímavý "šampón", vedecký nerd, blázon do biológie a konzervovania mŕtvych živočíchov. Ničomu nerozumie, ale niet sa mu čo čudovať. Svet, s ktorým sa zoznámi počas svojej londýnsko-kultistickej anabázy, je natoľko odlišný, že potrebuje priestor a čas, aby nové zážitky absorboval.
Postupne sa vyvinie v "obyčajného hrdinu", ktorého význam je viac iracionálne náboženský než logický, lebo on naozaj netuší, kam sa podel kraken. Lenže ako prenasledovanému zo všetkých strán mu aj tak nezostáva iná možnosť, než utekať a pritom sa riadiť pravidlami "iného" Londýna. Stále síce nevie, kde presne je sever, ale snaží sa zachrániť seba aj svet pred ničivými plameňmi. Podarí sa mu to iba vtedy, ak spolu s pomocníkmi odhalí pozadie a zložité plány viacerých mocných hráčov, pričom každý z nich sleduje vlastné ciele.

Poučenie z krízového vývoja: nikdy nekradnite boha

China Miéville je skúseným a oceňovaným autorom new weirdu, žánru (či len opisného termínu, vyberte si), ktorý aj v rámci mestskej fantasy a v prípade Krakena spája prvky sci-fi, hororu, biopunku, mytológie a čokokoľvek iného, čo si tam autor vloží alebo recenzenti nájdu. Dalo by sa fabulovať, že autori new weirdu vyčerpali možnosti žánrovej postmoderny (tak ako predtým postmoderna vyčerpala potenciál moderny) a píšu si jednoducho, čo chcú. Neberú ohľady na povinné ani voliteľné prvky jednotlivých žánrov a inšpirujú sa všetkým, čo ich zaujme. Cross-genre kraľuje súčasnej špekulatívnej fikcii.

V Krakenovi dohnal Miéville urban fantasy k ďalšiemu míľniku. Londýn už nie je len súčasťou príbehu ako významová zložka či personifikácia. V knihe sa stal živým organizmom. Je nástrojom, s ktorým mágovia (tu grifisti) dokážu pracovať, no nielen to - krakenovský Londýn je natoľko hustým koktejlom nemagických i mimozmyslových súčastí, až môžeme cítiť ako si sám seba uvedomuje. Má svoje srdce, črevá i bežným okom neviditeľné uličky a dokáže odovzdávať správy prostredníctvom svetiel.
Okrem Londýna samotného tu máme mágov - grifistov rozličných druhov, familiárov a ich odborárskeho vodcu, neutrálnych Londomantov ale aj nebezpečných "zbraňodělcov", pyromaníkov, chaosnáckov, bežných členov náboženských kultov či ich zberateľov, ...a More. Najstrašidelnejšími zo všetkých sú však Goss a Subby, hororové duo muža a chlapca, ktoré prechádza dejinami ľudstva a keď sa opätovne zjaví, rozsieva smrť a hrôzu.

Približnú predstavu o tom, aký je Kraken, by ste mohli získať, keby ste namixovali Lukjanenkovu Nočnú hliadku s Gaimanovými Americkými bohmi a Nikdykde, a k tomu primiešali veľkú dávku spirituálneho fatalizmu. Samozrejme by to nestačilo, lebo živelná nápaditosť Miévilla je taká osobitá, že sa ťažko ilustruje analógiou k iným dielam. Avšak žiadna kniha nie je ostrovom a možno ju opisne či pocitovo prirovnať k inej.

Miévillove myšlienky otvárajú celý vesmír možností a ich následkov, tak ako to v dobrých scifíčkach býva. Forma je náročná, ale aj to je v dobrých scifíčkach zvykom. Priznám sa, že by som chaos náznakov a záplavy cudzích slov strávila lepšie, keby štýl na mnohých miestach nebol vyumelkovaný za hranicu nutnosti. Miéville v Krakenovi predvádza vrcholné baroko new weirdovej fantastiky a mňa to chvíľami unavovalo. Výsledný dojem jeho diela je stále ohromujúci, no privítala by som, keby nabudúce zľavil z významovej ekvilibristiky a priklonil sa k účelnosti namiesto maniery, lebo mu chvíľami prestávam rozumieť. Určite dúfam márne, toto je jednoducho China Miéville a iný už asi nebude. Koniec-koncov ho za to milujú čitatelia i kritici a každý nový román ovenčia cenami.

Kraken je určite čítaním pre náročných, vyžaduje sústredenosť a snáď aj predchádzajúcu skúsenosť s autorom. Odmení vás zaujímavým zážitkom a viacerými momentami "sense of wonder".

P.S.: Londýnsky Architeuthis dux, familiárne prezývaný Archie, naozaj existuje. Je to výnimočný exemplár, ktorý vylovili v roku 2004 na Falklandských ostrovoch a od roku 2006 je uložený v dlhokánskom akváriu plnom formalínu v Darwinovom centre Prírodovedného múzea v Londýne. Stavím sa, že viacero Miévillových čitateľov Kraken inšpiroval, aby si ho šli pozrieť naživo :-)

P.P.S.: Najvášnivejší milovníci Miévillovho Krakena pijú Kraken Rum ;-)

China Miéville: Kraken (Laser-books, 2010)

Súvisiace:

China Miéville: Trilógia z Bas-Lagu
China Miéville: Město & Město
China Miéville: Un Lun Dun
China Miéville: Pátrání po Jakeovi a jiné příběhy