Google+ Riddick's Realm: Svetlo medzi oceánmi

20 augusta 2012

Svetlo medzi oceánmi



Román plný ťažkých morálnych dilem a ešte ťažších rozhodnutí vám recept na pravdu neponúkne.




Anotácia knihy:
Príbeh strážcu majáka a jeho manželky, ktorých osudové rozhodnutie navždy zmenilo ich život. V roku 1918, po štyroch hrozných rokoch strávených v bojoch na západnom fronte, sa Tom Sherbourne vracia do Austrálie a prijíma miesto strážcu majáka na vzdialenej Janusovej skale. Na tento opustený ostrov, kam zásobovací čln pripláva iba každé tri mesiace a dovolenku strážca dostane v tom lepšom prípade každý tretí rok, si Tom privedie mladú, odvážnu a milujúcu manželku Isabel. Ich šťastie má trpkú príchuť, lebo Isabel nedokáže ani na tretí raz donosiť zdravé dieťa.
Práve keď sa užialená Isabel uberá k hrobu svojho posledného dieťaťa, vietor k nej priveje detský plač. More vyhodilo na breh čln s mŕtvym mužom a so žijúcim dieťaťom. Tom ako strážca majáka puntičkársky dodržiava predpisy. Jeho morálne zásady mu pomohli prežiť hroznú vojnu a aj teraz chce nález mŕtveho muža a živého dieťaťa ihneď nahlásiť úradom. Ale Isabel si už priložila dieťatko k prsiam. Napriek Tomovej najlepšej vôli zariadiť všetko čo najpoctivejšie si dieťa prisvoja a dajú mu meno Lucy. Lenže ich vzťah tým utrpí. Po dvoch rokoch sa s malou Lucy sa vyberú na pevninu a uvedomia si, že na svete sú aj iní ľudia... a medzi nimi žena, ktorá zúfalo hľadá svoje stratené dieťa.

Pomohla som si anotáciou, aby som nemusela hľadať nový spôsob, ako načrtnúť dej, keď oficiálny medailón predstaví všetko podstatné. A trochu aj preto, aby sa mi ľahšie rozhodovalo, koľko z príbehu vám prezradiť. V prípade tejto knihy by bolo zatajovanie náročné, lebo by som ťažko mohla rozvinúť úvahy o tom, čo je v pozadí.
Zároveň je prezradenie zápletky o nájdenom dieťati a existencii biologickej matky veľký spoiler. Inak to asi nešlo, avšak cieľová skupina čitateľov, ktorú zaujme téma, bude zvedavá, čo bude ďalej. A dobre spraví...

Vzhľadom na to, že máme pred sebou prvotinu austrálskej spisovateľky, je to veľmi vydarené dielo. Dokonca urobilo dieru do sveta, keď si cez celú zemeguľu a USA našlo cestu až do Strednej Európy. Svetlo medzi oceánmi je príťažlivé nielen námetom, ktorý je klasicky mainstreamový a kulisami, ktoré sú veľmi romantické (a fungujú).
Príbeh o živote na majáku kilometre od pevniny a v malom meste, kilometre vzdialenom od "veľkého sveta", vytvoril dôveryhodný rámec tomu, čo sa v ňom udeje.

Sherbournovci zachránia dieťa z vyplaveného člna. Isabel je psychicky na dne z tretieho potratu a za týchto okolností podľahne emóciám a presvedčí manžela Toma, aby si ho nechali. Všetko do seba zapadá tak dokonale, že ich tajomstvo by mohlo naveky zostať zachované. Keby sa po čase neukázalo, že matka malej Lucy žije a to dokonca v meste odkiaľ Isabel pochádza. Keby Tom Sherbourne nepodľahol tlaku svojho svedomia, po celý čas skúšaného ťaživým hriechom klamstva.

Pridanú hodnotu získava román aj vďaka spracovaniu psychologickej stránky. Citlivý rukopis autorky a jej vhľady do duší hlavných postáv nás v prvej polovici knihy pozvoľna pripravujú na ozajstný cirkus, ktorý nastane potom. Čitateľ čoskoro zistí, že zaujať jednoznačné stanovisko je nemožné, a tak spolu s hrdinami balansuje na hrane nemožných situácií bez jednoduchých riešení.

"For the greater good"


Čo urobiť s dieťaťom, ktoré prežilo štyri roky s milujúcimi rodičmi a svoju pravú matku vôbec nepozná? Je z morálneho hľadiska zákon nadradený jeho dobru? V akom zmysle sa dá urobiť spravodlivosti zadosť, ak je spravodlivosť z každého uhlu pohľadu iná? Môže byť spravodlivý nestranný pozorovateľ?

Väčšie dobro, eventuálne menšie zlo, je mocný nástroj pri hľadaní zložitých odpovedí, respektíve vtedy, keď jednoduchá odpoveď neexistuje. No aj vidina väčšieho dobra je rovnako subjektívna ako vidina spravodlivosti.

Dobrá kniha vťahuje čitateľa do deja tak, že je nútený sa zamyslieť, čo by sám robil v podobnej situácii. Práve na tejto pôde prináša Stedmanová celkom otvorene také morálne dilemy, až sa vám z nich zatočí hlava. Ako sa blížite k záveru, stále tuhšie uvažujete, akým spôsobom chce ten gordický uzol rozseknúť.
Nakoniec sa jej to podarí vskutku šalamúnsky, keď síce zdieľanú, no veľmi individuálnu vieru postáv v spravodlivosť premení na svoju vlastnú vieru, že musí prísť chvíľa, keď sa niektorí ľudia dokážu zachovať správne a bolesť, ktorá už nikdy nezmizne, aspoň zmierniť.

Svetlo medzi oceánmi sú kvalitne rozohraté psychologické šachy, ktoré sa iste budú páčiť milovníkom ženskej literatúry, ale ľahko zaujmú aj tých čitateľov, ktorí si chodia do mainstreamu iba odskočiť. Popri ľahkom čítavom štýle, ktorý sa síce venuje len úzkemu okruhu postáv, ale predsa nenudí, príjemne prekvapí autorkina odvaha i schopnosť preniknúť hlboko do pohnútok i správania svojich postáv. Ak máte na niečo podobné chuť, vrele odporúčam.





M.L. Stedmanová: Svetlo medzi oceánmi (Ikar, 2012)
- vychádza v septembri 2012





P.S.: Jedinou chybou krásy na interesantnom románe je opäť slovenský preklad. Z celkového hľadiska je slušný, avšak triviálne chyby natoľko kolú oči, že pri pozornom čítaní sa nedajú prehliadnuť. Vyvolali vo mne také veľké rozčúlenie, že som ich začala spisovať. Po tejto recenzii bude nasledovať obsiahly článok, v ktorom budú všetky vypichnuté a tvrdo skritizované.

Súvisiace:
Zdeněk Hanka: Partitura pro srdce
Margaret Atwoodová: Příběh služebnice
Stephen King: Zelená míľa
Rado Ondřejíček: Homo asapiens
Xiaolu Guo: Vreckový slovník pre zaľúbených
Kate Mossová: Zimní duchovia
Amélie Nothomb: Vrahova hygiena

2 komentáre:

  1. Ja by som mojej žene povedal: "Ak silou-mocou chceš to dieťa, nahlásme ho najprv úradom, možno je sirota. Ak je, tak si ho adoptujeme, vezmeme do opatery." Celá (typicky) vykonštruovaná melodramatická dilema by sa razom zrútila, a s ňou i dejová línia. Popravde, nielenže ho tá ženská do vzťahu prakticky donútila, ale ešte má aj tú drzosť žiadať od neho, nech si ilegálne prisvoja dieťa, lebo ona sama sa správa ako rozmaznané decko ("drahý, ja chcem, ja chcem..."). Chápem jej trápenie, aj dôvody naň, ale nemala urobiť, čo urobila, a on jej pri tom nemal napomáhať. Potom skutočne pôsobia menej ako životom trápení sympaťáci, a viac ako "moj s mojou". Už tá samotná náhoda je vykonštruovaná - lebo kto normálny by bral malé dieťa so sebou na more ? Či ho ten nebožtík tej skutočnej matke uniesol ? Už vtedy sa diali také veci, ľudia si vyvádzali také potvoroviny, kašľúc na city ich dieťaťa ?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, takto ti poviem. Aj ja som to rozoberala, ale keby si to čítal, bude sa ti to zdať dosť vierohodné. Ani v súčasnosti v SR nie je adopcia taká jednoduchá a ak si autorka naštudovala súdobé pomery v Austrálii 20. rokov (a zdá sa, že celkom hej), tam také deti dávali do sirotincov. Jednoducho - v danej situácii sa Isabel správala samozrejme veľmi iracionálne, ale do istej miery pochopiteľne. Nemá význam to vysvetľovať do detailov, to by som musela prepísať celé kapitoly.
      Avšak druhá vec je, že historka, ktorá príliš nedrží pokope, je tá s odvezením dieťaťa na more. Priznávam, že tam to autorke celkom nevyšlo... týkalo sa to lynčovania mladej rodiny, z toho dôvodu, že otec bol pôvodom Rakúšan. Situácia sa vyhrotila natoľko, že urobil najväčšiu sprostosť, akú mohol za daných okolností urobiť a vyplával v člne na more s dvojmesačným miminom... bol to idiot, no čo už.
      Napriek týmto drobným dieram na mňa kniha pôsobila dobre, ak prijmeš pravidlá, že aj takéto situácie môže život priniesť, tak ten zvyšok je dobre rozohratá psychologická hra založená na uveriteľných postojoch a reakciách rôznych ľudí, pri ktorej môžeš zapájať aj vlastný úsudok :-)

      Odstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov problémy. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).