Moje prvé stretnutie s pánom Herriotom bolo veľmi prozaické... či poetické... rozhodne by to chcelo nejaké vznešené slovo... romantické.
Keď som mala asi 15 rokov, začala STV vysielať 13. dielny seriál Všetky veľké a malé bytosti (1978), v českom znení. Všímala som si ho od začiatku a zaujal ma tak, že som ho začala nahrávať na videokazety. Bola som doň zamilovaná.
Zistenie, že knihy, podľa ktorých vznikol, sa povedzme že aj dajú zohnať, bolo ešte úžasnejšie. Začala som Herriota vyhľadávať v knižnici a potom nakupovať. Postupne som prelúskala všetko, čo vydal Slovenský spisovateľ, čo sa mi podarilo kúpiť na zájazde v Prahe a potom v antikvariátoch. Vôbec nevadí, že niektoré sú len rôzne vydania rovnakých originálov. Ak z Herriota nemám 20 zväzkov, tak ani jeden :-) Kúpila som si dokonca aj biografiu, ktorú napísal jeho syn - a nakoniec aj dve anglické knihy.
Vďaka starej televíznej adaptácii som teda objavila jeden z pokladov anglickej literatúry - Jamesa Herriota (vlastným menom James Alfred Wight, 1916-1995). Ten síce začal kariéru spisovateľa až po päťdesiatke, ale s o to väčším úspechom. Po celom svete má davy fanúšikov, Briti ho milujú a miesto jeho bývalej praxe je dnes múzeom a turistickou atrakciou v jednom.
Čím sú jeho zverolekárske príbehy také výnimočné? S humorným a láskavým nadhľadom písal o svojom živote, štúdiách v Glasgowe, službe v RAF počas 2. svetovej vojny, priateľoch a rodine, svojráznych yorkshirských farmároch a prekrásnej prírode, ale hlavne o práci zverolekára, ktorá to všetko spája.
Podarilo sa mu do slov pretaviť lásku ku všetkému živému i životu samotnému. Optimizmus, vytrvalosť a humanizmus autora je neprehliadnuteľnou striebornou niťou, vinúcou sa celým jeho dielom.
K tomu musím dodať, že to nie sú knihy vhodné pre čitateľov so slabým žalúdkom v kombinácii so živou fantáziou. K autentickému opisu práce veterinára patria aj scény z kravských pôrodov či hnačiek, liečenia prašivých psov alebo umierajúcich oviec a nie všetky prípady končia šťastne...
Neviem sa rozhodnúť, či je daleský dialekt, ktorým rozprávajú v Herriotových knihách všetci zemití farmári, lepšie preložený v slovenských alebo českých vydaniach, či nebodaj v televíznom dabingu. Vo všetkých troch prípadoch je to číre blaho a skvelá zábava.
James Herriot jednoznačne patrí medzi moje veľké literárne lásky.
"Čosi ti poviem, James. Čakajú nás skvelé časy!"
Tieto vety uzatvárajú knihu Zverolekárovi veľkí a malí priatelia a zároveň aj celý cyklus príbehov najznámejšieho veterinára na svete. Nie je veľa kníh, ktoré vo mne vyvolávajú pocit pohody a pomáhajú mi zmierovať sa so svetom tak ako knihy Alfieho Wighta. Rozdávajú pokoj a lásku, a keďže mám tie vzácne kúsky všetky po ruke, ak ich budem potrebovať, môžem sa aspoň v tomto maličkom detaile pozrieť do budúcnosti s pokojným úsmevom a jednému vzácnemu človeku in memoriam odkázať:
Čosi ti poviem, James. Čakajú nás skvelé časy...
Súvisiace:
JamesHerriot.orgThe World of James Herriot
české heslo na Wikipedii
knihy Jamesa Herriota na Martinuse
Áno, Herriot... Stará láska nehrdzavie! Keď som bola malá, dostala som od otca Príbehy o psoch. Nikdy nezabudnem na Trickyho Woo! Potom som v mestskej knižnici vystopovala tie hrubé paperbacky "To by se zvěrolékaři stát nemělo", "Když se zvěrolékař ožení" atď. Herriot spoľahlivo vyliečil moju vtedy klíčiacu ambíciu stať sa veterinárkou a pomohol mi prejsť so cťou a humorom cez (našťastie) jediné kolo Hviezdoslavovho Kubína, na ktoré ma dotlačili počas ZŠ :-)
OdpovedaťOdstrániťZuska
Moja mama je veľká fanušíčka jeho kníh. :-)
OdpovedaťOdstrániť