Fantázia 2011 - Antológia fantastických poviedok

Minuloročná Cena Fantázie úspešne zavŕšila svoju cestu vo finálovom programe, ktorý sa konal 5. novembra 2011 na veľtrhu Bibliotéka. Zároveň vyšiel oficiálny zborník, v ktorom sa nachádzajú finálové, ocenené aj zostavovateľom vybraté neocenené poviedky. Poďme sa pozrieť, ako zapôsobili na známy "bič na autorov", čiže bič Riddič ;-)




V úvodnej omáčke si pripomeňme, že zborník už tradične a neodmysliteľne dopĺňa predhovor organizátora Ivana Aľakšu a záverečná esej, tento rok od literárneho kritika Petra F. 'Ria Jílka (bič Riddič familiárne prezývaný Frius kvôli nezapamätateľnosti interpunkcie jeho stredného mena).
Ivan započal svoje slová názvom a stredne hlbokou úvahou na tému Kam zmizla budúcnosť? a potom pridal stručné faktografické i štatistické informácie o prebehnuvšom ročníku ceny. Sľúbil ďalšie elektronické zborníky s najzaujímavejšími poviedkami, z ktorých prvý je už na svete (o tom nižšie). Peter Jílek si v eseji vzal na mušku žánrové prelínanie vo fantastike a rýchlu exkurziu do jej dejín. Oba texty oblažia fanúšikov námetmi na premýšľanie, ten druhý inšpiruje aj k nahliadnutiu do slovníka cudzích slov a teórie literatúry ;-)

Finálovými poviedkami v zborníku sa už zaoberať nebudem, lebo som ich rozobrala vo svojom každoročnom článku o nich. Tam som dostatočne dala najavo svoje sympatie či antipatie voči pätici bojovníkov, takže teraz je ten správny čas a priestor na subjektívne zhodnotenie ostatných, ktoré sa dostali do zborníka. Či už preto, že vyhrali jednu z troch vedľajších cien, alebo preto, že sa zapáčili zostavovateľovi Ivanovi Pullmanovi.
Sumár vám okorením pozíciou poviedky v bodovej tabuľke porotcov, ktorá je v kompletnej podobe vždy súčasťou zborníka (údaje slúžia len ako pikoška, výber neocenených textov nezávisí od ich umiestnenia v súťaži). Uvádzam v poradí, v akom som ich čítala.

Ivan Kučera: Prasa
(Cena Béla, 53. miesto v prvom kole)

Reportážny opis štrašidelných udalostí podáva v liste šéfredaktorovi Nočnej sovy istý Dávid Krumst, ktorý by možno aj chcel byť novinárom. Zatiaľ sa stal aspoň kronikárom šialene absurdnej i absurdne šialenej súhry okolností, ktoré pre jedného človeka skončili smrťou a pre druhého oveľa horšie, než si pôvodne naplánoval, keď si odskočil do lesa spáchať samovraždu... v hlavnej úlohe: prasa.

Andrea Harmanová z vydavateľstva Artis Omnis, ktoré udeľuje Cenu Béla za najlepšiu hororovú poviedku, sa na adresu tejto poviedky vyjadrila odľahčenou glosou "Nechutné, drsné, plytké... jasný víťaz!" Áno, Prasa je nechutné aj drsné a text trpí viacerými štylistickými neduhmi - ale ako horor to funguje.
Nie som si istá, že aj pani Harmanovou spomínaná ťažkopádnosť textu je na sto percent autorským zámerom (bez urážky voči Ivanovi, s ktorým sa virtuálne poznáme už roky, preto jeho štýl mám trochu v oku), rovnako však verím, že ani kombinovanie deja a tá štipka sadistickej zákernosti, akú autor hororových príbehov musí mať, sa dá odpozerať alebo kompletne odkopírovať. Oukej, tak frajeri dokážu skvele napodobňovať štýly a postupy, ale najprv musia vedieť písať za seba. Myslím, že Ivan Kučera písal za seba. Preto je nádejné, že tú sadistickú bunku v sebe má a ona mu dodáva podobné nápady.
Možno nepatrí medzi najlepších mladých prozaikov slovenskej fantastiky a finále CF je mu na hony vzdialené,... ale história i súčasnosť dokazujú, že to nemusí byť dokonalá formálna stránka diel, čo prinesie autorovi úspech. Osobne by som mu odporúčala písať takýchto vecičiek čo najviac a hádzať ich na svoju webovú stránku. Jednoducho ich poslať do sveta, ony si už svoju cieľovú skupinu nájdu.

Terézia Píšiová: Príbehy podfarbené vínom
(6. miesto v prvom kole)

O tom ako Tamara na svadbe kamaráta Romana stretne strýka Osvalda a vďaka nemu sa dozvedá o temnej minulosti nevestinej rodiny. Horšie však je, že tam, kde pretrváva dedičstvo, sa neblahá minulosť mení na nepríjemnú budúcnosť...

Autorka tejto poviedky miluje tajomstvá a záhady a je to vidieť. Jednoduchej poviedke (skomplikovanej len množstvom postáv použitých na vyrozprávanie príbehu) vládne mrazivá atmosféra. Je to zručne napísané, i keď vás text rozhodne neohromí originalitou námetu ani pointy. Neustále som mala pocit, že toto i tamto som už niekde čítala či videla. Príbehy podfarbené vínom si viem predstaviť v komornom televíznom spracovaní á la Draculův švagr. Tam by vynikli ich prednosti, lebo v každom prípade je to dielko stavajúce na bohatej imaginácii.

Viktoria Laurent-Skrabalova: Syndróm "BEE"
(Cena Bibliotéky 2011, 13. miesto v prvom kole)

Johny a Thetis sú smutným pozostatkom kamarátskeho trojuholníka i svojich rodín. Žijú v technicky dokonalej budúcnosti, avšak pod umelou kupolou. Svetu sa stalo, že vymreli ozajstné včely a niekto podcenil potenciál atómovej bomby (ako obvykle). Momentálne sú preživší ľudia už v bezpečí a chovajú vyšľachtené včely bez žihadiel, ale mnohí z "jadrovej generácie" sú poznačení dezilúziou... U týchto dvoch mladíkov ťažko povedať, ktorý viac.

Autorom a dielam tohto typu sa hovorí, že majú "silné ekologické cítenie". Syndróm "BEE" je vcelku zaujímavá a dobre napísaná poviedka. No Viktória zahalila svoje hlavné postavy do takého hustého oparu melanchólie, nostalgie a sentimentu, až v mojich očiach stratili kontakt s realitou. Tá sa vynorovala len vo chvíľach, ktoré ilustrovali novú spoločnosť. V kombinácii s námetom, lyrikou a dejom (ktorý je predovšetkým mozaikou flashbackov) pre mňa vznikla vražedná dávka existenciálneho pátosu. Post-apo patrí k mojim obľúbeným témam, bohužiaľ v tomto podaní sa nestretol s pochopením a precítením. Ale koniec sa mi páčil, k duchu poviedky výborne sadol a lepšie by ho autorka nevymyslela.

Zuzana Droppová: Telo
(Cena spoločnosti Intel pre najlepšiu sci-fi poviedku, 21. miesto v prvom kole)

Vymeniť si s niekým telo, aby za vás schudol a potom ho vrátil v dokonalej kondícii, to by bola paráda. Samozrejme, že je to veľmi drahé (a okrem toho sci-fi). Ale keby sa to dalo, "slimmeri" poskytujúci takéto exkluzívne služby by iste nemali núdzu o zákazníkov. Problém však môže nastať, ak namiesto zušľachtenia tela... ho poškodíte. A ešte k tomu stratíte pamäť.

Už som to spomenula v článku z udeľovania cien, ale neodpustím si ;-) Viete, kto je Zuzana Droppová? Okrem toho, že píše poviedky, je to dídžejka, ilustrátorka a ešte navyše sestra Lucie Droppovej, ktorá už dvakrát vyhrala Cenu Fantázie a vydala zbierku poviedok! Keď sestra víťazky CF získa Cenu Intel, prinúti vás to zamyslieť sa, aké je rozdeľovanie talentu vo vesmíre nespravodlivé. Nestačil by v jednej rodine jeden úspešný autor?! Myslím, že by na to mal byť nejaký zákon.
Najmä keď si Telo prečítate a zistíte, že je to fakt výborná poviedka. Od štyroch porotcov síce získala len 2-6 bodov, zato u mňa zabodovala naplno. Spomedzi nefinálových je to moja naj. Napínavé scifíčko, zručne napísané, s dobre vymysleným pozadím. I keď by sa dalo namietať, že hlavné postavy neboli dostatočne rozvinuté do hĺbky, podľa mňa to v zábavnej akčnej sci-fi nie je absolútne nutné. Dlhé opisy by nudili a brzdili tempo. Zuzana je si toho vedomá, preto nám naservírovala atraktívnu zápletku s nohou na plyne a uspokojivým vyvrcholením (môžete mu vyčítať predvídateľnosť, ale stačilo by sa trochu pohrať so záverom a dostanete pravý opak - šokujúce konce hrdinových plánov sú dnes rovnako populárne ako hepyendy, takže človek vlastne nikdy nevie na čom je, kým nedočíta). Dúfam, že podobných vecičiek ešte zopár napíše.

Miloš Ferko: Esterka
(21. miesto v prvom kole)

Esterka Malach možno bola, možno nebola židovskou milenkou poľského kráľa Kazimíra v 14. storočí. Možno nebola vôbec. No dostala sa do análov a kroník spôsobom, ktorý jednoznačne napovedá, že bulvár nie je huncútstvom vynájdeným až v 20. storočí. Ibaže tie najstaršie klebety dnes voláme folklór.

Mnohovrstevná historizujúca rozprávka či skôr rozprávková história o Esterke, Krakove, poľských dejinách skutočných i tých prikrášlených fantáziou nie je ľahkým čítaním, lebo ju napísal autor, ktorý o sebe vie, že je "neúnavným tvorcom dlhých súvetí s krkolomným slovosledom, prebojúvateľ práv autorov na sebavyjadrenie nezrozumiteľnosťou". Ale ak dokážete (aspoň chvíľami) oceniť text, ktorý je umelecký a hravý zároveň, možno sa vám zapáči.

"Čítanie proti srsti je boj, ktorý stojí za to. Aj keď prehráte." Týmto výrokom Miloš skvele a celkom trefne charakterizoval svoju tvorbu, ale aj popis vlastnej tvorivej sily zároveň svedčí o tom, že má zmysel pre humor. Nie každý čitateľ však musí s uvedeným aforizmom súhlasiť. Čítala som od MF poviedky, ktoré ma bavili, no aj také, pri ktorých som prehrávala od začiatku a na konci som sa necítila o nič lepšie. Neviem, či to stálo "za to"... za minutý čas, no najmä za sklamanie z nepochopenia, z totálneho minutia sa s autorom i textom. Vraví sa, že aj prehratý boj vás niečo naučí. Minimálne toľko, že aj prehra vás mala niečo naučiť... Jedovitá tautológia čitateľa sklamaného autorom i samým sebou. Ale pokojne si ma nevšímajte, možno som sa do tejto hlúpej úvahy zaplietla len preto, aby som mohla použiť slovo tautológia. Nechajme to :-)

Napodiv, Esterka u mňa zapadla do kategórie obľúbených poviedok Miloša Ferka. Je taká košatá, vášnivá a farbistá, preskakujúca od témy k téme, štylisticky náročná na pozornosť, ale zároveň poskytujúca momenty čitateľskej rozkoše, keď použité jazykové prostriedky či myšlienkové pochody autora vykúzlia úsmev na tvári, pošteklia intelekt... že som ju čítala s potešením. Narátala som síce dve či tri lyrické časti, ktorým som nerozumela ani za mak, ale pri Milošovej úrovni považujem za úspech, že ich bolo tak málo. To ostatné bol fascinujúci výlet do histórie a ... folklóru ;-)

Utekajme, už ide!

S tabuľkou v oficiálnom zborníku je to na draka kvôli tomu, že okrem 10 uverejnených poviedok v nej uvidíte kopec ďalších, ktoré sa povedzme že ocitli na relatívne vysokých priečkach, niektoré doslova pred bránami finále, ale väčšinu z nich nikdy nebudete mať šancu čítať.
Organizátori však sľubujú, že tentoraz to bude inak a mali by sme spolu dostať až 20 súťažných poviedok. Či sa do počtov zahŕňa aj zborník Fantázia 2011, neviem, ale prvých sedem sľúbených mimo finále a cien je už vonku. Volá sa to Utekajme, už ide! a je to elektronický zborník.

Pre srandu vám okrem zoznamu poviedok v novom e-zborníku prihodím opäť aj ich umiestnenie v prvom kole podľa porotcov:
Lucia Lackovičová: Zombieslava (vyradená)
Marek Kolcun: Ramoon7 (13. miesto)
Gabriela Habdáková: Pieseň pre džina (18. miesto)
Diana Majerová: More plné sĺz (30. miesto)
Roman Kulich: Muž, po ktorom štekali psy (30. miesto)
Paulína Grendža-Donská: Mikey (10. miesto)
Ján Gálik: 9,02 (vyradená)

Viac informácií o e-zborníku nájdete v tomto článku. Pre znalcov už len pridám pikošku, že ak sa dobre zadívate na obálku od ilustrátora Ivana Kasaja, spoznáte v zombíkovi tvár jediného stáleho porotcu a zároveň dlhoročného zostavovateľa zborníkov Ceny Fantázie, Ivana Pullmana :-)

Fantázia 2011 : Antológia fantastických poviedok
(zost. Ivan Pullman, Mgr. Ivan Aľakša - FANTÁZIA, 2011)

Súvisiace:

finálové poviedky Ceny Fantázie podľa mňa: rok 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011
odovzdávanie Ceny Fantázie 2011
oficiálna správa o výsledkoch ročníka 2011
odovzdávanie Ceny Fantázie 2009 - text
odovzdávanie Ceny Fantázie 2009 - video
Bonus k Cene Fantázie 2008 (e-zborníky, jeden odo mňa ;-)
odovzdávanie Ceny Fantázie 2008
odovzdávanie Ceny Fantázie 2007 - Riddick ako krstná mama zborníka