Google+ Riddick's Realm: Daniel Rušar: Jaro kriplů

20 januára 2012

Daniel Rušar: Jaro kriplů


Richard, prezývaný Skin má 13 rokov, od malička čiastočne ochrnutú ľavú ruku a jeho najväčšou vášňou je tenis.



Zmieriť sa s tým, že isté veci jednoducho nikdy robiť nebudete, nemôžete alebo v nich nikdy nebudete dosť dobrý, je ťažké v každom veku. Plytkosť argumentu, že malé deti si na telesné postihnutie ľahšie zvyknú, asi pozná každý rodič s postihnutým dieťaťom.
V puberte patrí boj so svojou inakosťou ku každodenným prehrám v prospech zdravších a šikovnejších. Ktorí vám to nezabúdajú pravidelne pripomínať. A jediné, čo vás pripraví na zvyšok života s telesným hendikepom, že život sám, deň za dňom, bez zlepšenia, ktoré už nikdy nepríde...
Aj Skin bojuje. Proti osudu, proti svojej ľavej ruke.

Zavřel oči, potom se nadechl, zadržel dech a zaťal zuby; svaly mu ztuhly, i šlachy na předloktí, energii směřoval k ukazováku, kterým se snažil o milimetr pohnout. Pohnul se! Sestři, on se hýbnul! zakřičel v duchu. Oči nechal zavřené, aby prst v tréninku neztrémoval žádnou kamerou. Potom se chtěl přesvědčit, že komentátor nelhal.
Lhal. Někdo. Všechna Skinova síla, která napínala a povolovala svaly, končila při zápěstí, od něj se odrážely záchvěvy zpět do paže. Škubání zadrženého dechu. Bez pohybu. Bez jednoho milimetru, kterým by dokázal uzvednout mouchu.

Kripli sa stretávajú v štátnych kúpeľoch vo Velkých Losinách, na mládežníckom oddelení. Síce sú si rovní v tom, že každý z nich má nejaký problém, s rukami, nohami či chrbticami, ale inak tam panuje rovnaká ponorková choroba ako povedzme v škole. S drobným rozdielom, že deti žijúce s postihnutím sú v istých ohľadoch možno tvrdšie a cynickejšie, než ich normálni rovesníci.

Hope, chci pohnout s tenisem. Sem si myslel, že mi můžeš nějak poradit.
Ty seš magor. Tenis můžou ti, kteří na to mají, a ty to nejseš, řekl. Skine, nemůžeš si přece myslet, že budeš jednou v žebříčku ATP! Seš prostě mrzák, se s tím smiř. Čum si furt na Agassiho, si mačkej raketu, když ti to dělá dobře, ale nikdy nebudeš pořádným tenistou, rozumíš? Se probuď!

Po tom, čo decká narobia pri večeri klasický pubišský bengál, riaditeľ ústavu konečne pristúpi na ponuku organizácie Prožitek na výletný kurz zameraný na zlepšenie komunikácie, spojený so športovými aktivitami. Výmenou za masáže a rehabilitačné procedúry sú interaktívne hry a fyzické cvičenia vymyslené týmákmi.

Striedavo očami rozprávača a Skina sledujeme reakcie účastníkov kurzu na nové podmienky i na seba navzájom. Napriek pôvodnému zámeru teambuildingové aktivity obvykle aplikované na firemných manažéroch nefungujú až tak bezchybne na násťročných kriplov...
Nečakaná udalosť, na ktorú nás autor pripraví skôr, než sa stane, zasiahne všetkých a preruší kurz, no Skinovi sa podarí pred odchodom späť do Losín získať neoceniteľnú pomoc od psychologičky Kristýny.

Kristýna nic neříká, nepřerušuje ani tvoje slzy, sedí, hladí ti ruku. Já nebulím kvůli Kuči. Jsem nasraný, děsně, ani nevíš jak. Na sebe. Kristýno, nejsem magor, nechci být v ATP, nechci vyhrát ani paraolympiádu, chci levačku normálně rozhýbat. A ty říkáš, že to nejde? Že vůbec nepůjde rozhýbat svaly a prsty? Já mám neuvěřitelný vztek. Neuvěřitelný. Ani nevíš. Pláčeš, pohledem uhneš, utíráš si slzy.

Daniel Rušar stavia do kontrastu pohľad dospievajúcich detí a ich dospelých inštruktorov. Robí to zaujímavým i originálnym spôsobom - no v mojom prípade šli špecifiká formálnej úpravy i plynutia textu často na úkor zrozumiteľnosti. Pri čítaní mi vôbec nepomáhala absencia úvodzoviek či výraznejšieho členenia rozdeľujúceho dialógy a postavy, ani mladícky slang českých detí, prisolený žargónom postihnutých a športovcov. Miatli ma Skinove úvahy prelínajúce sa s opismi diania, to všetko napísané v štýle prúdu vedomia. Opisy jeho tenisových aktivít boli už čistá španielska dedina.

Autor v rozhovore pre Český rozhlas pripúšťa, že si je podobných výčitiek zo strany čitateľov vedomý. Jeho zámerom bola skratkovitosť a klipovosť, asi práve v duchu vnímania sveta adolescentami. To mu vyšlo, len to celkom nevyhovovalo mne. V súvislosti s Jarom kriplů padajú aj slová ako satira, cynizmus, čierny humor, jazykový experiment (ja len aby som vás varovala ;-).

Zaujímavá je aj kvázi-dokumentačná vsuvka s vysvetleniami týmákov, rozdelená na viac častí, z ktorej sa vykľuje ďalšia hra. Hra na odpovědnost, ktorej cieľom paradoxne je... zodpovednosti sa zbaviť ;-) Opäť zakódovaná irónia a hlbší význam pod povrchom banálnych rečí od ľudí, ktorí síce chcú byť kompetentní, no zodpovední za prúsery už nie. Poslednou súčasťou hry je zapojenie samotného čitateľa. Koho si on vyberie ako zodpovedného?

Výsledok - jazyková a štylistická forma novely môže čitateľa trochu potrápiť, ak je však vašou doménou vnútorný svet mládeže, zľahka psychologizujúce texty, a ak radi hráte s autorom hru na náznaky, bude Jaro kriplů vaše pravé orechové.

K originalite knihy prispel svojimi grafikami aj slovenský ilustrátor Matúš Maťátko. Čiernobiele liná s metonymickými výjavmi síce nepatria medzi vizuály, ktoré by som si zavesila na stenu, ale v knihe tvorili ďalší prvok hry s obsahom i formou. Najprv treba identifikovať postavy predstavujúce svoje knižné náprotivky, následne je jasná celá scéna :-)

Daniel Rušar pochádza z Valašského Meziříčí, ale žije v Hainburgu, čoby kameňom dohodil od Slovenska. Jeho pracovnou náplňou je osobnostný rozvoj jedinca a jeho komunikačných, sociálnych, prípadne obchodníckych zručností. Materiál na Jaro kriplů teda načerpal aj zo skúseností a nehanbí sa priznať, že si v knihe trochu strieľa z vlastnej profesie. Podľa jeho slov mu zazvonil v hlave varovný zvonček pred pár rokmi, keď si uvedomil, že sa v práci berie príliš vážne. Pritom zážitkové a rozvojové programy by mali byť predovšetkým hrou (aby sa nezvrhli na nejaký ten stanfordský experiment, všakáno ;-). Aj jeho debutová zbierka poviedok Frisbee bola hrou so slovami a imagináciou. Konkrétne to popísať neviem, reakcie na ňu sú na mňa príliš rafinované. Ale na jeho stránke môžete skúsiť ukážku.






Daniel Rušar: Jaro kriplů (Paskuda books, 2011)





Súvisiace:
Daniel Rušar a jeho domovská stránka
Zdeněk Hanka: Partitura pro srdce
Amélie Nothomb: Antikrista
Xiaolu Guo: Vreckový slovník pre zaľúbených

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).