Google+ Riddick's Realm: Svet Masahikovými očami

25 novembra 2014

Svet Masahikovými očami

Masahiko Shiraki je u nás známy tým, že je Japonec a manžel herečky Oľgy Belešovej, s ktorou sa našli v Austrálii. To je zhruba všetko čo o ňom viem a myslím, že to aj stačí :-)

Kniha Masahikovými očami vznikla zozbieraním vybraných článkov, ktoré desať rokov publikoval v SME a potom v TV Oko. Dennú tlač nekupujem, a hoci som pred pár rokmi zachytila zopár jeho fejtónov na internete, nesledovala som ich pravidelne.
No po prečítaní tohto súboru som rada, že vyšli knižne. Je to také slniečko v duši.

Krátke texty sú okorenené vlastnými ilustráciami autora. Obsahovo sú zamysleniami, miniatúrnymi črtami či esejami na najrôznejšie spoločenské témy, kultúrne odlišnosti medzi národmi alebo postrehmi na všeobecne platné témy. Knižka je charakteristická priam chorobným pozitivizmom autora, čo by ma za iných okolností možno iritovalo, ale Masahiko vie ako na to a získal si ma. Aj vtedy, keď kritizuje japonskú alebo slovenskú spoločnosť, robí to dobrosrdečne, so všeobjímajúcim optimizmom.

Čistá radosť


Dozvedela som sa fúru vecí o japonskej kultúre, ľuďoch, zvykoch, živote a asi milión pikošiek. Niekedy v Masahikových slovách alebo len v hlave čitateľa vznikajú analógie so Slovenskom. Každý porovnáva, chcej-nechcej :-) Môžete si povedať, že podobné historky by vám vysypal hociktorý sprievodca. Ale je iné získať ich od rodeného Japonca. Jeho optiku si turista nenasadí ako okuliare, to nejde.

Podstatné je, že čítanie jednohubkových fejtónov mi prinášalo radosť a takú... pohodu. Jeho bezprostredný, jednoduchý štýl, jasné posolstvá, milo sebakritické anekdoty, stručné a predsa výstižné opisy a predovšetkým ten tón prestupujúci každým textom - ľudomilský, dobroprajný, vrelý... to všetko vyvoláva príjemné pocity. Máte chuť sa pri čítaní sa usmievať a pravdepodobne to aj urobíte.

No Masahiko nie je ako lacná motivačná literatúra, predávajúca teplú vodu za cenu senzácie. S ním som sa všeličo priučila a to mám nesmierne rada. Môže sa vám to zdať plytké, no pri populárno-náučnej literatúre sa strašne rada bavím. Čím populárnejšia, tým lepšie, avšak nie plná blbostí. Hĺbku a šírku nových znalostí ako od Billa Brysona to nedosahuje, ale to nebolo ani cieľom.

Dobre, aby som bola úprimná, priznávam, že niektoré príspevky boli o ničom. Nebolo ich veľa, no ak sa stretla téma, ktorá mi nie je neznáma a Masahiko ju lízol len tak po povrchu, čiže mi nič nové nepriniesla - a k tomu nemal textík ani žiadny vývojový oblúk - tak ma príliš nebavil. Filozofovania o nesmrteľnosti chrústa je všade naokolo dosť a obvykle sa ním maskujú podpriemerní písači. Ale autorovi zopár výstrelov do prázdna odpustím, lebo mi to vynahradil tými do čierneho.

Šírka spracovaných tém zaručuje, že každý zvedavec sa od Masahika dozvie niečo zaujímavé. Od návodu ako si spraviť domácu polievku miso v slovenských podmienkach, cez kuriozity o živote Japoncov, ich fascináciách či komplexoch, až po detaily o japonskom školstve, tradíciách, športe či populárnych spoločníčkach. A ešte oveľa viac!

Takže, ak vás zaujíma kultúra a mentalita Ďalekého východu či Japonsko konkrétne, a máte chuť na zákulisné infošky priamo od domorodca, doprajte si Masahika. Môžete ho čítať v autobuse alebo doma so zeleným čajom, určite vám priniesie aspoň toľko pohody ako mne :-)

Keď som si už prečítala toľko o Japonsku z pohľadu muža, siahla som aj po čomsi z pohľadu ženy, hoci Slovenky. A keďže aj ja som žena a mám rada kozmetiku, zaujal ma špeciálne článok Japonka, vzor žena. Ale ten o mužoch bol rovnako výživný :-) 

P.S.: V tomto článku nie je použitá ukážka, uvažujem však, že zopár krátkych postrehov by som rada vybrala a zverejnila samostatne v rubrike Ukážky z kníh.





Masahiko Shiraki: Masahikovými očami (Ikar, 2014)






Súvisiace:
Stephen Clarke: Merde! Rok v Paříži
Xialou Guo: Vreckový slovník pre zaľúbených
Zdeněk Hanka: Partitura pro srdce
Ľubomíra Romanová: Vlasy dupkom

8 komentárov:

  1. Na túto recku som sa veľmi tešila :) tie úryvky určite uverejni, Masahiko stojí za to. Priateľ mi nosil z práce pravidelne TV OKO a Masahika som milovala - teda, nehovoriac o tom že TV OKO malo prekvapivo zaujímavý obsah, rozhovory s vedcami, umelcami, odporcami komunistického režimu, cestopisné reportáže - akože fakt som nič také od TV OKO nečakala :)

    ale späť k Masahikovi, bolo nemožné nemilovať ho - presne ako píšeš, ten spôsob akým opisoval rôzne životné situácie a celkovo jeho životný postoj - to bolo niečo úžasné :)

    Pamätám si keď písal o zemetrasení v Japonsku a o povrchnosti médií - o tom, že všetky médiá daná udalosť zaujíma iba kým je čerstvá, ale nikoho nezaujíma čo sa deje potom, keď humbuk okolo "senzácie" utíchne - opisoval školy plné ľudí bez domova, ktorí radšej nasilu zadržiavali močenie a iné hygienické potreby kvôli nedostatku miest vhodných na tento typ hygieny - proste veci, o ktorých sa už nepíše lebo "nie sú zaujímavé". Bol aj tento kúsok v knihe?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahaho, aká fanúšička Masahika! No pekne :-) Pokiaľ si dobre spomínam, bol tam príspevok o zemetrasení, hoci detaily si už nepamätám. Ale určite bol.
      Všimni si aj linky v závere článku - vrele odporúčam prečítať, pobavíš sa :-)

      Odstrániť
    2. Je ťažké nemilovať Masahika keď čítaš jeho postrehy :) Linky prezriem, ďakujem.

      Ako dávno si čítala túto knihu?

      Odstrániť
    3. Ako dávno? Tož akurát teraz :-D

      Odstrániť
    4. Tož dobre :))) len ma zaujímalo ako "čerstvo" nahadzuješ recenzie - či okamžite po dočítaní, alebo si nechávaš nejaký ten oddychový čas aby tie myšlienky dozreli (prípadne odpadli) a až potom píšeš :)

      Odstrániť
    5. Nuž, ako kedy. Záleží aj kedy príde impulz (nápad ako začať, čo všetko napísať, ako, prečo, načo, začo, s kým, s čím, o kom, o čom :-), ale často je to aj o voľnom čase. Stáva sa mi, že počas čítania aj po ňom na knihu intenzívne myslím, ale akosi nemám dostatok energie to dať na papier a do počítača... vtedy sa to môže zdrzať. Rekord s oneskorením recenzie je tuším 2 mesiace - od dočítania po napísanie prvej vety a potom celého článku.
      Pri oneskorencoch to častejšie býva tak, že už mám nejaké poznámky alebo časť textu, ale z rovnakých či podobných dôvodov sa to v danom štádiu zasekne... potom je už riziko, že niečo také zostane navždy len v "drafte", lebo na to buď zabudnem a prejde veľa času... alebo sa nejaký ten rámcový nápad na uzavretie recky nedostaví, a potom tiež zapadne prachom...
      Masahika som mala gro napísané už v strede knihy a potom už stačilo redigovať, recka mohla ísť hneď. No a ak sa mi stane taký výnimočný prípad, že sa nazbiera viac článkov - novších aj starších práve dokončených - tak sa môže stať aj to, že kniha bola dočítaná skôr, recka napísaná, ale výsledok je zverejnený až po niečom inom, čo má z nejakého dôvodu prioritu :-) Napr. teraz nedávno mal prioritu Martin Jurík (lebo Dialógy musia ísť za čerstva), pred ním ešte Cena Fantázie - no a takéto priority odsúvajú klasické recky na neskôr, lebo tie majú čas. Vzhľadom na čítanosť a moje pomalé tempo je zbytočné dávať nazbierané články deň po dni, lebo potom by boli zase priveľké pauzy, články by sa príliš rýchlo posúvali dolu... takže som rada, ak vôbec udržím týždennú frekvenciu :-)
      A tak všelijako to funguje, no :-) Toto je až príliš dlhý príspevok :-D

      Odstrániť
  2. Ech, keby som stíhal čítať a recenzovať aspoň tak rýchlo, ako ty. :-/ Vďaka za článok. Tušil som, že takto vydaná kompilácia jeho stĺpčekov nesklame. :-) Tiež som ich rád čítal.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Buď sa ti to len zdá, alebo naozaj existuje pomalší čitateľ ako ja? :-D
      Lebo ja väčšinou poznám takých, čo čítajú ešte 2x rýchlejšie...

      Odstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).