Svet Masahikovými očami

Masahiko Shiraki je u nás známy tým, že je Japonec a manžel herečky Oľgy Belešovej, s ktorou sa našli v Austrálii. To je zhruba všetko čo o ňom viem a myslím, že to aj stačí :-)

Kniha Masahikovými očami vznikla zozbieraním vybraných článkov, ktoré desať rokov publikoval v SME a potom v TV Oko. Dennú tlač nekupujem, a hoci som pred pár rokmi zachytila zopár jeho fejtónov na internete, nesledovala som ich pravidelne.
No po prečítaní tohto súboru som rada, že vyšli knižne. Je to také slniečko v duši.

Krátke texty sú okorenené vlastnými ilustráciami autora. Obsahovo sú zamysleniami, miniatúrnymi črtami či esejami na najrôznejšie spoločenské témy, kultúrne odlišnosti medzi národmi alebo postrehmi na všeobecne platné témy. Knižka je charakteristická priam chorobným pozitivizmom autora, čo by ma za iných okolností možno iritovalo, ale Masahiko vie ako na to a získal si ma. Aj vtedy, keď kritizuje japonskú alebo slovenskú spoločnosť, robí to dobrosrdečne, so všeobjímajúcim optimizmom.

Čistá radosť

Dozvedela som sa fúru vecí o japonskej kultúre, ľuďoch, zvykoch, živote a asi milión pikošiek. Niekedy v Masahikových slovách alebo len v hlave čitateľa vznikajú analógie so Slovenskom. Každý porovnáva, chcej-nechcej :-) Môžete si povedať, že podobné historky by vám vysypal hociktorý sprievodca. Ale je iné získať ich od rodeného Japonca. Jeho optiku si turista nenasadí ako okuliare, to nejde.

Podstatné je, že čítanie jednohubkových fejtónov mi prinášalo radosť a takú... pohodu. Jeho bezprostredný, jednoduchý štýl, jasné posolstvá, milo sebakritické anekdoty, stručné a predsa výstižné opisy a predovšetkým ten tón prestupujúci každým textom - ľudomilský, dobroprajný, vrelý... to všetko vyvoláva príjemné pocity. Máte chuť sa pri čítaní sa usmievať a pravdepodobne to aj urobíte.

No Masahiko nie je ako lacná motivačná literatúra, predávajúca teplú vodu za cenu senzácie. S ním som sa všeličo priučila a to mám nesmierne rada. Môže sa vám to zdať plytké, no pri populárno-náučnej literatúre sa strašne rada bavím. Čím populárnejšia, tým lepšie, avšak nie plná blbostí. Hĺbku a šírku nových znalostí ako od Billa Brysona to nedosahuje, ale to nebolo ani cieľom.

Dobre, aby som bola úprimná, priznávam, že niektoré príspevky boli o ničom. Nebolo ich veľa, no ak sa stretla téma, ktorá mi nie je neznáma a Masahiko ju lízol len tak po povrchu, čiže mi nič nové nepriniesla - a k tomu nemal textík ani žiadny vývojový oblúk - tak ma príliš nebavil. Filozofovania o nesmrteľnosti chrústa je všade naokolo dosť a obvykle sa ním maskujú podpriemerní písači. Ale autorovi zopár výstrelov do prázdna odpustím, lebo mi to vynahradil tými do čierneho.

Šírka spracovaných tém zaručuje, že každý zvedavec sa od Masahika dozvie niečo zaujímavé. Od návodu ako si spraviť domácu polievku miso v slovenských podmienkach, cez kuriozity o živote Japoncov, ich fascináciách či komplexoch, až po detaily o japonskom školstve, tradíciách, športe či populárnych spoločníčkach. A ešte oveľa viac!

Takže, ak vás zaujíma kultúra a mentalita Ďalekého východu či Japonsko konkrétne, a máte chuť na zákulisné infošky priamo od domorodca, doprajte si Masahika. Môžete ho čítať v autobuse alebo doma so zeleným čajom, určite vám priniesie aspoň toľko pohody ako mne :-)

Keď som si už prečítala toľko o Japonsku z pohľadu muža, siahla som aj po čomsi z pohľadu ženy, hoci Slovenky. A keďže aj ja som žena a mám rada kozmetiku, zaujal ma špeciálne článok Japonka, vzor žena. Ale ten o mužoch bol rovnako výživný :-) 

P.S.: V tomto článku nie je použitá ukážka, uvažujem však, že zopár krátkych postrehov by som rada vybrala a zverejnila samostatne v rubrike Ukážky z kníh.

Masahiko Shiraki: Masahikovými očami (Ikar, 2014)






Súvisiace:
Stephen Clarke: Merde! Rok v Paříži
Xialou Guo: Vreckový slovník pre zaľúbených
Zdeněk Hanka: Partitura pro srdce
Ľubomíra Romanová: Vlasy dupkom