Google+ Riddick's Realm: David Mitchell: Atlas mrakov

25 mája 2015

David Mitchell: Atlas mrakov


(kniha, audiokniha, film)



V tomto článku predstavím 3 formy Atlasu mrakov. Od čítania knihy, cez zhliadnutie filmu, počúvanie audioknihy až po zopakovanie filmu a dopísanie tohto textu uplynul dlhý čas, ale som rada, že z pôvodnej neschopnosti opísať zážitok z knihy som napokon dokázala dať dokopy komplikovaný obsah aj svoje dojmy.
Dúfam, že môj sumár zaujme tých, ktorí ho čítali alebo videli, no bez obáv si ho môžu prečítať aj tí, ktorí dielo ešte nepoznajú, lebo hoci sa všeličo možné dozviete, neprezradím kľúčové zvraty príbehov.


* KNIHA *


David Mitchell: Atlas mraků, BBart, 2006.

Je vystavaná podľa "hobitieho" vzoru cesta tam a zase späť... Obsahuje šesť samostatných častí, chronologicky postupuje od najstaršieho príbehu k najnovšiemu, ktorý ako jediný je v celku. Ostatné sú asi v polovici uťaté, takže po "stredovej" časti o Zachrym sa v opačnom poradí vraciame zase k Adamovi.
Pre ilustráciu pomocou čísel sú zoradené takto: 1-2-3-4-5-6-5-4-3-2-1.
Kým sa dostanete k pokračovaniam rozdelených príbehov, možno zabudnete niektoré podrobnosti a budete sa musieť vrátiť. Ak vám toto rozloženie vyslovene vadí, môžete ich preskakovať a prečítať (alebo vypočuť) si ich chronologicky. Veď za to sa nestrieľa :-)
Názvy uvádzam v češtine, lebo tak som ich čítala, počúvala a vlastne aj videla.

Tichomořský deník Adama Ewinga

Americký notár plaviaci sa krížom cez Tichý oceán je prvým a v usporiadaní románu aj posledným príbehom v šestici.
Autorovi sa v ňom podarilo tak verne napodobniť denníkový a cestopisný štýl minulých storočí a zároveň ho prispôsobiť súčasnému čitateľovi, že celý čas šikovne balansuje medzi neznesiteľnou nudou a pútavosťou vyvolávajúcou zvedavosť. Len len, že ma neumoril, no povesť o skvelom sci-fi románe ma preniesla cez jeho prvú časť, v ktorej sa toho dokopy veľa neudeje...
Adam cestuje z Havaja do Kalifornie so zastávkami, pričom väčšinou opisuje prejavy zbožnosti svoje a pána Goosa, ktorý je na lodi plnej večne ožratých a agresívnych námorníkov jeho jediným priateľom a spojencom.
Tou podstatnou súčasťou prvého dielu Tichomorského denníka Adama Ewinga je to, že nie celkom dobrovoľne zachráni moriorského otroka, ktorého len s pričinením holého zázraku nezastrelia, ale príjmu do posádky.
Zároveň sme svedkami toho, ako cez neutrálne rozprávanie hlavného hrdinu presakuje (v tých časoch pre bielych mužov netypický) humanizmus, odpor proti násiliu aj otroctvu a silný zmysel pre spravodlivosť bez ohľadu na farbu pokožky alebo pôvod.
V druhej časti jeho putovania, dorozprávanej na konci knihy, by mohol čitateľ opäť zaváhať, či umrie nudou skôr, než ctihodný notár Ewing, ktorý sa podľa jeho priateľa, doktora Goosa, nakazil tropickým mozgovým parazitom, a jeho stav sa neustále zhoršuje... ale našťastie medzi týmito časťami stojí päť iných, záživnejších príbehov... a navyše aj ten Adamov sa na konci celkom napínavo zvrtne.

Dopisy ze Zedelghemu

Sú kapitolou zo života bisexuálneho hudobného skladateľa Roberta Frobishera. Márnivý a nezodpovedný synček z dobrej britskej rodiny po všetkých avantúrach končí ako vydedený vyvrheľ prenasledovaný veriteľmi, a tak sa uchyľuje k poslednému plánu záchrany.
Uniká do Belgicka, aby sa natlačil k slávnemu skladateľovi Vyvyanovi Ayrsovi ako jeho nový asistent.
Ayrs sám už nie je schopný pracovať, keďže ho pokročilé štádium syfilisu pripravilo o zrak i väčšinu fyzických síl. Frobisherovi sa ho napokon podarí presvedčiť o svojej užitočnosti.
V kolekcii listov, ktoré počas leta a jesene 1933 posiela milovanému priateľovi Rufusovi Sixsmithovi, sledujeme sinusoidu jeho drobných úspechov i pádov, narastajúcu tvorivú inšpiráciu, ktorá vyústi v komponovanie Atlasu mrakov, jeho opus magnum... ale kocháme sa hlavne jeho brilantným komentovaním okolitého diania.
Hoci je R.F. arogantný sebec, šarmantný manipulátor a v podstate naničhodník, získa si sympatie čitateľa bystrými postrehmi, nekompromisným sarkazmom i životným elánom. Aj táto zápletka má svoj dramatický dejový oblúk, ktorý však nesmiem prezradiť, ak ste ho nečítali.
Robert Frobisher má materské znamienko v tvare kométy a rovnaký detail si všimne v knihe, ktorú našiel vo svojej zedelghemskej izbe - Tichomorskom denníku Adama Ewinga.

Poločasy rozpadu

Mladá Luisa Reyová, dcéra slávneho reportéra, pracuje v bulvárnom plátku a vo svojich 26. rokoch stále čaká, kedy príde ten oslnivý záblesk, ktorý ju vytrhne zo šedej reality lacnej novinárčiny a redakcie plnej upotených sexistických hovniválov, keď v zaseknutom výťahu stretne Rufusa Sixsmitha...
Jadrový fyzik v pokročilom veku jej ponúkne sústo, aké by ťažko strávili aj najodvážnejší investigatívci.
Získanie a zverejnenie vedeckej správy o reálnej hrozbe nového reaktora, ktorý sa práve chystá so všetkou pompou spustiť všemocná korporácia, je totiž extrémne rizikový šport.
A pretože reaktory, elektrárne, zisky a provízie sú oveľa cennejšie než zopár ľudských životov, Luisa Reyová sa v boji o ten svoj poriadne zapotí.
Medzitým sa k nej dostane zväzok listov od Roberta Frobishera a dokonca si kúpi vzácnu nahrávku Atlasu mrakov, ktorého hudba je jej nesmierne povedomá. Aj Luisa má na tele kométu.

Hrůzostrašná muka Timothyho Cavendishe

Timothy Cavendish bol bezvýznamný londýnsky vydavateľ ešte bezvýznamenjších kníh, až kým jeden z jeho autorov vo fantasticky šokantnej scéne pred zrakmi účastníkov literárneho večierka nevyhodil z balkóna významného kritika.
Tá polointeligentná gorila skončila samozrejme za mrežami, no z jeho brakovej autobiografie sa stal bestseller a z Timothyho Cavendisha konečne na staré kolená boháč.
Lenže všetkého dočasu.
Autor-vyhadzovač má ešte dvoch bratov, podobného veku, postavy aj povahy. Tých pošle za svojím vydavateľom, aby z neho vytriasli honoráre. S tým náš milý T.C. nepočítal, čo veru bola chyba.
Lapený v zúfalstve medzi prázdnym kontom a dvoma nazúrenými hromotĺkmi úpenlivo prosí o pomoc zazobaného brata, ktorý ho však tiež má plné zuby. Naveľa mu sľúbi úkryt a nešťastný vydavateľ uteká ďaleko na sever Británie.
Aká je jeho naivita, keď sa zmorený cestou uchýli do toho, čo považuje za penzión... a prekvapenie, keď ráno zistí, že ide o izolovaný domov dôchodcov s prísnymi pravidlami, bez kontaktu s vonkajším svetom a bez šance odtiaľ odísť. Byť do smrti zatvorený medzi "zombíkmi", ako ich nazýva, je horší osud než bejzbolkou zlámané kosti.
Rýchlo zistí, že otvorená rebélia je veľmi nevhodná metóda rezistencie, ak človek nechce skončiť ako slintajúca zelenina nadopovaná liekmi. A tak na to, aby sa z pekla plného živých mŕtvol dostal, bude potrebovať oveľa prefíkanejší plán...

Orison Sonmi~451

Sonmi~451 stretávame v Ázii vzdialenej budúcnosti, kedy je väčšina planéty neobývateľná a ostrovčekom prosperity v podobe futuristických veľkomiest vládne diktatúra a kontrolovaná spotreba obyvateľov, debilizovaných v nekonečnom kolobehu zarábania a povinného míňania kreditov.
Sonmi~451 však k obyvateľom nepatrí, lebo technicky nie je človek - je servant, cielene geneticky modifikovaný klon, určený na konkrétnu pracovnú činnosť, v jej prípade obsluhu vo fastfoodovej sieti Papá Song.
Klonovaní servanti sú v podstate geniálne vymyslení otroci, v závislosti od určenia neúnavní a jemní ako "jedlonošky" alebo výnimočne silní a ohňovzdorní, či odolní voči rádioaktivite. Kŕmia ich tzv. Mydlom, obsahujúcim okrem živín aj amneziaká a regulujúcim ich denný režim. Slepo veria svojim katechizmom a poslúchajú nadriadených ľudí, ich krátky život je naplnený opakovaním rutinných činností. Po skončení "doby trvanlivosti" sa tešia na Exaltáciu, ktorú im efektné animácie ilustrujú ako odchod do večného raja na Havaji.
Sonmi~451 sa však jednej noci preberie z umelo navodeného spánku a začne vnímať svet okolo seba inými očami. Stane sa nástrojom v rukách iných, no popri tom sa ukáže, že klon Sonmi je mimoriadne bystrá, inteligentná i cítiaca, plnohodnotná bytosť. Človek ako všetci ostatní, len naprojektovaný a zotročený systémom i pomocou drog.
Dobrodružstvo jedinečnej servantky ju cestou precitnutia a poznania dovedie k tragickému koncu, ale aj k tomu, že sa o celú éru neskôr stane bohyňou...

Jak to bylo u Slooshova brodu a co se pak seběhlo

Zachry, hlavný protagonista chronologicky posledného príbehu, žije v ešte oveľa vzdialenejšej budúcnosti, kde Sonmi je modlou, no všetky vysoké technológie sú dávno preč.
Neznáma, no zrejme globálna skaza nazývaná Zachrym Pád, uvrhla ľudstvo späť do primitívnych čias.
K roľníkom a pastierom žijúcim na Havajských ostrovoch však prichádza moderná loď, jediný známy pozostatok vyspelej civilizácie. Domorodci jej obyvateľov volajú Jasnozriví. Dvakrát za rok sa pravidelne vracajú, aby robili výmenný obchod, čerstvé potraviny za železné náradie. Jasnozriví pozorujú, ale nezasahujú.
Kým nepríde neobvyklá požiadavka, aby jasnozrivá Meronym mohla u domorodcov stráviť nejaký čas. Komunita rozhodne, aby ju ubytovala Zachryho rodina.
A práve on sa stane jej sprievodcom, keď sa Meronym rozhodne vystúpiť na horu Mauna Kea, kde ešte stoja pozostatky observatórií - no domáci ju považujú za sídlo Starého Georgieho, inými slovami diabla. Pre týchto jednoduchých ľudí je personifikované zlo veľmi reálne, Zachry so Starým Georgiem v duchu dokonca komunikuje.
Zachry je voči Meronym nedôverčivý, no postupne si k sebe hľadajú cestu a v priebehu spoločných zážitkov sa medzi nimi vytvorí puto. Meronym má u seba orison, "počítačové" vajíčko, v ktorom má okrem iného uložený celý životný príbeh Sonmi~451, tak ako ho pred storočiami nahovorila na iný orison, aby mohol byť uložený do archívov. Obsah a význam Sonminej výpovede Zachry nedokáže pochopiť, no je spomedzi Ľudí z Údolí jediným, kto sa dozvie mnoho vecí o tom, čo sa deje i dialo za hranicami jeho ostrovov...

Kruh sa napokon vracia k svojmu počiatku. Ak ho budete čítať v správnom poradí ako je v knihe, na konci pri zavŕšení historky Adama Ewinga si možno uvedomíte, že tak ako Adam zachránil posledného Moriora, tak Meronym zachránila posledného človeka z Údolí.

Kdo teda způsobil Pád, dyž ne Starej Georgie?
... Jasnozřivá vodpověděla: To Dávný způsobili svůj vlastní Pád.
Jo, její slova byly jak lano ukroucený z kouře. Dávný ale přece měli moudro!
Vodpověď si pamatuju: Jejich moudro ovládalo nemoci, míle i semínka a zázraky měnilo na vobyčejnou věc, jedno ale vovládnout neumělo, kdepak, hlad v lidskejch srdcích, jo, hlad mít víc.
Čeho víc? nechápal sem. Dávný přece měli všechno.
Ó, víc věcí, víc jídla, větší rychlost, delší život, snazší život, víc moci, jo. Svět je velkej, nebyl ale dost velkej na ten hlad, kerej Dávný nutil rvát nebe na kusy, uvařit moře a votrávit půdu poblázněnejma atomama, blbnout se zkaženejma semínkama, takže se vobjevovaly nový nákazy a místo mimin se rodily zrůdy. Nakonec se kousek po kousku a pak bleskurychle státy změnily v barbarský kmeny a Civilizovaný časy skončily až tu a tam na pár koutů, kde eště doutná pár řeřavejch uhlíků.


* * AUDIOKNIHA * *


David Mitchell: Atlas mraků, 22 hod. 4 min., vydal OneHotBook, 2013.
účinkujú : Kryštof Rímský (Adam Ewing), Jan Zadražil (Robert Frobisher), Kristýna Frejová (Luisa Reyová), Jan Vlasák (Timothy Cavendish), Jana Stryková (Sonmi~451), Jan Herget (archivár), Martin Stránský (Zachry)

Každý príbeh Atlasu mrakov má svoje čaro. Mojimi najobľúbenejšími boli Listy zo Zedelghemu a Hrôzostrašné muky Timothyho Cavendisha, pretože práve tieto sa vyznačujú určitou výrazovou i jazykovou rafinovanosťou a humorom... Frobisherove postrehy sú britké a výstižné, Cavendish je zase geniálne vtipný cynik a glosátor ako bič, zároveň sú obaja výbornými pozorovateľmi. Lásku k týmto dvom postavám mi pripomenula práve česká audiokniha, kde ich úžasne stvárnili herci Jan Zadražil a Jan Vlasák.

Audiokniha je vynikajúco spracovaná a absolútne bez váhania ju odporúčam komukoľvek, kto by si rád prečítal Atlas mrakov ušami - a dvojnásobne ju odporúčam na zopakovanie zážitku tomu, kto ju už očami prečítal.
Podobne ako v prípade hercov vo filme sa v niektorých interpretáciách nemusí a asi ani nebude celkom zhodovať s pôvodnými osobnými predstavami čitateľa, ale to je znesiteľné. Po všetkých stránkach je audiokniha špičková, to platí aj pre predčítačov - no nepovažujte moju poznámku za sexistickú, ale chlapi v tomto prípade dve ženské predstaviteľky hravo zatienili. Bohužiaľ práve oné dve dámy boli pre mňa najslabšími ohnivkami reťaze.

Napríklad sa mi zdalo, že Sonmi~451 (Jana Stryková) bola v prejave príliš emotívna a najmä expresívne vyjadrovanie posmechu či pohŕdania mi k tejto postave vôbec nepasovalo. Knižný charakter Sonmi bol vzorom jemnosti, zmierenia a povznesenia.

Len s obtiažami som zvládala Kristýnu Frejovú v postave Luisy Reyovej, ktorej tón hlasu je sám o sebe dosť vysoký, no vo vypätejších polohách prechádzal do škreku, z čoho ma až striasalo. Ale zvládla som to, lebo aj jej príbeh bol zaujímavý, kniha by sa bez neho nezaobišla - a stále som si vravela, že mi to vynahradia ostatní.

Čo skvele splnili už spomínaní Zadražil a Vlasák v úlohách Frobishera a Cavendisha, no veľmi príjemne ma prekvapil Zachryho príbeh v podaní Martina Stránského.

Prednes ho výrazne vylepšil, pretože z čítania som si naň spomínala ako na druhú najmenej obľúbenú zložku Atlasu mrakov, no pri počúvaní ma hneď na začiatku ohromil... uvedomila som si, že až Zachryho príbeh, to miesto, kde rozprával o umieraní a uctievaní bohov v primitívnej kultúre, až to ma zlomilo a dojalo, dalo mi pocítiť tú nesmiernosť času, priestoru a bytia, ktorá je obsiahnutá v tomto diele, ale aj všade okolo nás.
Hotový vesmír atavizmov, emócií a vedenia v škrupinke krehkých ľudských osudov. Vajíčko poznania ako orison, ktorý sa zaktivuje, keď ho zohrejete v dlaniach.
"Meronym ví hodně vo moudrech a vo životě, lidi z Údolí zato vědí víc vo smrti."


* * * FILM * * *


Cloud Atlas, réžia a scenár: Tom Tykwer, Andy Wachowski, Lana Wachowski, 2012.

Casting filmu sa rozhodol obsadiť do všetkých časových rovín rovnakých hercov v hlavných úlohách, čo síce šetrí rozpočet, nechá vyniknúť prácu maskérov a v neposlednom rade okato naznačí aj tomu najprostejšiemu divákovi, že sa tu vo filozofickej rovine zaoberáme ak nie priamo reinkarnáciou, tak minimálne opakovaním vzorov a kolobehom udalostí vo všehomíre (resp. "áno, ide nám o reinkarnáciu")... Ale vyvoláva to rozpaky tam, kde maskéri na ťažkú úlohu nestačili, alebo mení konzistenciu pôvodného príbehu tým, že Zachry mal byť oveľa mladší... čo by však vymazalo romantický záver filmu, ktorý v knihe aj tak nie je...

Najmä belošskí herci maskovaní na Aziatov sa príliš nevydarili, James D'Arcy a Hugo Weaving boli v týchto rolách pre mňa vyslovene odpudzujúci.
No musím priznať, že väčšina masiek bola úžasne vydarená a spoznávanie hercov bolo ďalšou zábavnou hrou popri sledovaní filmu. Veď niekedy sa len mihli na okraji scény, a to ešte v skoro nespoznateľnej podobe.
Vo videu o hercoch je spomenuté, že z okruhu hlavných protagonistov hral v šiestich častiach každý s každým. A hoci tu frflem na zjednodušovanie a škaredo maskované viečka, uznávam, že pre filmové médium to bol vlastne skvelý nápad a špeciálne v tejto adaptácii vynikol. (Kto, kedy a akú postavu hral si môžete pozrieť v grafickej mape charakterov.)

Je pochopiteľné, že scenár filmu vypustil mnoho podrobností z románu, a je už zvykom či normalitou, že boli pridané menšie či väčšie odchýlky od predlohy. Zedelghem bol vymenený za Edinburgh, Ayrs je v knihe nemohúcny slepý starec, a Frobisher na neho nikdy nevystrelí...

Najviac sú viditeľné v chronologicky posledných dvoch príbehoch - Sonmiinom a Zachryho. Dohliadateľ Rhí v knihe nikdy sexuálne nezneužíval žiadnu servantku, bol to len obyčajný feťák závislý na Mydle. Servantky boli pre čistokrvných podradné bytosti, podobne ako čierni otroci v príbehu Adama Ewinga, a toto okorenenie si mohli scenáristi ušetriť.
Zo Sonminho dobrodružstva boli vypustené celé pasáže, Meronym so Zachrym neliezli na Mauna Sol, ale Mauna Kea, nemalo to nič spoločné s mimozemšťanmi, ani žiadne divadielko s chytením Sonmi sa tam nekonalo. A tak podobne.

Aby som nezabudla na poslednú scénu z filmu, Zachry žiadne materské znamienko s kométou nemal, pretože ho mala Meronym a logicky ho nemohli mať dvaja ľudia naraz... teda ak nám nechceli Tykwer a Wachowskí naznačiť, že ide o mega romantiku reinkarnovanej duše rozdelenej do dvoch bytostí. Ale to už nechcem ani rozmazávať, lebo si ten film znechutím ;-)

Aj tu teda platí, že kniha je nielen omnoho bohatšia, než filmová adaptácia, ale aj tak či onak odlišná. Je aj nie je to dôležité, divák by si vždy mal byť vedomý, že filmári s knižnými predlohami zaobchádzajú často voľne, niekedy až "kreatívne". Netreba sa na to hnevať, stačí siahnuť po predlohe a dopriať si originálne dielo v neskrátenej a nemodifikovanej podobe.

PREPOJENIA PRÍBEHOV A SYMBOLIKA


Matne si spomínam, že pri prvom čítaní knihy som myšlienku reinkarnácie postáv vnútorne odmietala. Neskôr sa mi zdalo, že bola zdôraznená iba vo filme, a znásobená použitím rovnakých hercov v jednotlivých epizódach. Akoby sa aj ich archetypy opakovali. Neprijímala som túto teóriu najskôr preto, že sa mi zdala príliš... triviálna pre taký mnohovrstevnatý román, plný zaujímavých udalostí a myšlienok.
Po osviežení pamäte audioknihou viem, že reinkarnácia je predostretá aj v knihe. No nikdy nie je celkom potvrdená, ponecháva priestor pre individuálnu interpretáciu, a to je dobre.

Tak či onak, každý príbeh je prepojený s nasledujúcim, poďme si to trochu zrekapitulovať.

Robert Frobisher číta knihu Adama Ewinga, jeho Tichomorský denník.
Luisa Reyová
číta listy Roberta Frobishera (v ktorých sa spomína Ewingov denník), kúpi si sextet Atlas mrakov a v prístave si všimne drevenú loď Veštkyňa, na ktorej sa Adam Ewing plavil domov (o tom ona nevie, my áno).
Timothy Cavendish číta rukopis Luisy Reyovej, v ktorom je všetko to, čo sme sa dočítali u nej (tu už sa dostávame na tretí či štvrtý stupeň príbehu v príbehu v príbehu?).
Sonmi~451
vidí v budúcnosti filmové spracovanie Hrôzostrašných múk Timothyho Cavendisha, ale radšej ani nehádajme, čo z tých predošlých sa do adaptácie dostalo...
Zachry
už "len" uctieva Sonmi ako dobrú bohyňu a Meronym podrobne pozná jej archivovanú väzenskú výpoveď - v ktorej sa Sonmi zmienila o filme s Timothym.

Ani neviem, či je to všetko a ako to zrozumiteľne opísať, ale čím viac nad tým človek premýšľa, tým je to zaujímavejšie a istým spôsobom zábavnejšie.

Dalo by sa to nakresliť aj tak, že od chronologicky prvej po poslednú epizódu by každá nasledujúca obsahovala tie predošlé. Takto som si to znázornila dávnejšie v zošite:


Mimochodom, znamienko kométy majú na rôznych častiach tela Adam Ewing, Robert Frobisher, Luisa Reyová, Timothy Cavendish, Sonmi~451 a Meronym. Koľko reinkarnácií jednej duše, toľko rôznych charakterov.

Pre hľadačov symboliky ešte pridám, že prvý a posledný hlavní protagonisti majú mená Adam a Zachry - od A po Z.
Hrdinka Sonmi~451 má vo svojom klonovanom mene číslovku, ktorú dôverne poznáme z kultového diela 451 stupňov Fahrenheita, pričom Sonmi zaznamenáva svoju životnú púť do modernej obdoby knihy a robí to orálne, tak ako sa knihy v 451 stupňov memorovali.
Symfonická skladba Atlas mrakov je Sextet, šesť je príbehov, katechizmov servantiek a Sextet je aj označenie sviatku, ktorý oslavujú obyvatelia Nea So Copros na nový rok.
Opakovane sa zjavujú motívy abatyše, Havaja, Buenas Yerbas... a asi hromada ďalších, ale mala som si ich značiť skôr, teraz už sa na viac nezmôžem.

Neviem si spomenúť, či som si všimla ešte nejaké odkazy, parafrázy alebo symboly a nechcem ich získavať odkukávaním od iných na internete. Ak ste ich zaznamenali vy, pripomeňte, upozornite ma v komentári, preberieme to :-)








kniha David Mitchell: Atlas mraků (Mladá fronta, 2012)

audiokniha David Mitchell: Atlas mraků (OneHotBook, 2013)

film Atlas mraků (orig. Cloud atlas, réž. Tom Tykver, 2012)






fotky postáv som si požičala z internetu, takto ich prezentovala oficiálna stránka filmu

Súvisiace:
Neil Gaiman: Americkí bohovia
China Miéville: trilógia z Bas-Lagu
Walter M. Miller jr.: Chvalozpěv na Leibowitze
Susanna Clarke: Dámy z Grace Adieu a jiné povídky
Justin Cronin: Priechod
Harry Harrison: Kladivo a kříž
Robert A. Heinlein: Cizinec v cizí zemi
Sergej Lukjanenko: Nočná hliadka
Connie Willisová: Kniha posledního soudu

11 komentárov:

  1. Nevedel som či sa oplatí kúpiť kniha, ale po tvojej recenzii idem do toho. Film sa mi páčil a znovu používanie hercov som uvítal, dokonca v tých nepodarených maskách som videl zámer tvorcov.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Skvělá recenze :) Nebyla jsem si jistá, jestli se do Atlasu mraků pustit, jestli to je ta pravá knížka pro mě, ale teď jsi mě přesvědčila :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. perfektne spracovane! Toto skvostne dielko patri u nas medzi najoblubenejsie, takze som bola velmi zvedava na tvoje vnimanie (aj som kavu pri tom zabudla pit:)) oblubeny bol Cavendish a Sonmi a z Ewinga som mala podobne pocity ako ty :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Takže, nebola to vesta ale gombíky (na veste). Najprv ich Adamovi na lodi ukradne doktor (Tom Hanks), potom z vestou musí mladý hudobník Frobhisher zaplatiť recepčnému (Tom Hanks) aby ho neudal polícii, a nakoniec si z gombíka urobí Zachary (opäť Tom Hanks náhoda?) náhrdelník na krk. Ján Franko

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Táto poznámka bola najprv na facebooku, takže ďakujem za pripomenutie aj za presunutie sem :-) Na gombíky som fakt úplne zabudla! Teraz si už spomínam, že som si lesklý gombík všimla, keď ho študoval starý Goose - a potom, keď ho ako svoj prívesok obdivoval Zachry. Len už neviem, či som si všimla, aké gombíky boli na veste a či to boli tie isté.

      Odstrániť
  5. Cha, ďakujem za prehľadné zhrnutie. Atlas mrakov naozaj milujem, ako celkovo skoro všetky knihy od D. Mitchella, ktoré som prečítala. A vďaka tvojej recenzii som sa definitívne rozhodla, že nechcem vidieť film. :-D Neviem, či by som sa vedela oslobodiť od svojej predstavy a od knihy pri pozeraní, a zrejme by som stále iba frfľala. Vidím, že Robert Frobisher sa páči väčšine ľudí. :) Jeho časť patrí medzi moje najobľúbenejšie, rovnako ako Sonmi a Zachry. Zachry ma vyslovene chytil za srdce. Čo sa stalo so svetielkami vedenia, keď prišli Konovia? Kto vie? Je to úžasná kniha a zrejme si ňou budem musieť zasa trochu polistovať. Čítala si od Mitchella niečo ďalšie? Za seba ti možem odporúčať Třináct měsíců aj Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta. Každá kniha je iná, ale obe sú vynikajúce.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Anet, vďaka za skvelú recenziu, nabitá od prvého až po posledné slovo - videla som zatiaľ iba film a tiež som rozmýšľala či sa pustiť do knihy alebo nie. Ale opäť sa mi potvrdzuje že to rozhodne stojí za to :)

    Film sa mi veľmi páčil, aj to kolovanie rovnakých hercov, prišlo mi to veľmi zábavné, najmä Hugo Weaving v úlohe tej despotickej "sestričky" v domove dôchodcov - celkovo táto časť (vrátane bitky v irish pube) bola pre mňa tou najzábavnejšou z celého filmu :)

    Vnímam to ako veľmi pôsobivé dielo poskytujúce veľmi veľa podnetov na zamyslenie, či už morálnych alebo "detektívnych" (vďaka tej úžasnej prepojenosti a prepracovanosti) a ty si odteraz oficiálne moja odborníčka na Cloud Atlas, tak! :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).