Google+ Riddick's Realm: Boris Filan: Dole vodou

23 septembra 2009

Boris Filan: Dole vodou



alebo Správa o splavovaní delty Dunaja s Jožom Rážom a s našimi manželkami

(sľúbená štvrtá a posledná recenzia z letnej dávky čítania)



Milujem tie (ne)obyčajné príbehy (ne)obyčajných ľudí a Boris ich vie napísať tak, až sa ti srdce v hrudi hýbe.
Tak keby ti tí nafúkaní západniari niekedy liezli na nervy, maj vždy v batohu kúsok jedinečnej filanovskej poetiky, v tomto prípade aj RUMANTIKY :-)

Toto som napísala ako venovanie pre kamarátku, ktorej som v lete kúpila Dole vodou k narodeninám. Práve uzavrela tretiu zahraničnú kapitolu svojho života a chystala sa opäť vymeniť štát. Konkrétne Maďarsko za Francúzsko, kde to už tiež pozná :-)
Knihu som kúpila aj sebe. Nedalo sa odolať.
Zlákal ma na ňu autor sám, keď počas letných sobôt čítal na Slovenskom rozhlase v rámci Pálenice úryvky. Aj keď táto motivácia nebola úplne nevyhnutná. Borisove knihy mám rada. Kedysi som prečítala všetky jeho cestopisy, myslím, že som zanedbala iba posledný Nočný tam-tam. Románom sa zatiaľ vyhýbam a počula som, že nie sú žiaden zázrak.
Ale cestopisy, to je iné.

Jeho cestopisy sú ako živé prechádzky s ľuďmi z iných častí zemegule - takými odlišnými, takými podobnými. Lebo ak ma stovky jeho zážitkov z cestovania po celom svete niečo naučili, je to poznanie, že ľudia sú takí rôzni, akí sú rovnakí. Všade stretnete dobrých, zlých aj prefíkaných, veselých, spokojných aj utrápených životom.

Všetky tieto typy stretol Boris aj na svojom poslednom veľkom výlete - plavbe po dunajskej delte. Falošného Ioana, hovoriaceho dolnozemskou slovenčinou, akú používa aj moja babka, vypočítavého kapitána Mihaila, záhadného popa aj nesympatickú babu jagu na recepcii penziónu a mnoho iných. Vyskúšal si na vlastnej koži rumunskú pohostinnosť aj rumunské komáre. Videl "more tretej cenovej skupiny" aj uzavreté spoločenstvo ruskej sekty bogomilov, krásne výhľady i veľké dunajské pelikány.
Spolu s dlhoročným kamarátom Jožom Rážom a manželkami bojoval s rumunskými podnikateľmi o slušné ubytovanie, kvalitné jedlo, o peniaze a dosť často o vlastnú dôstojnosť :-)
Ako to sám najlepšie vyjadril, "dobré cestopisy sa ťažko prežívajú, o príjemných cestách sa ťažko rozpráva. Fakt je ten, že pani Rážová si na ceste aspoň sedemkrát denne vzdychla a povedala: "Nuž, aspoň budeš mať o čom písať." - To sa teda nemýlila."

V inom článku o iných veciach som nedávno napísala, že "Boris rozhadzuje dojímavé a poučné príbehy plnou hrsťou. Ale nezabúda byť pri tom vtipný, odľahčený a taký... slovenský. Neberie sa až tak vážne a to je mi sympatické."
Stále to platí.

Pretože:
Boris Filan dokáže byť láskavo poetický:
Dobre znášam psov. Jedného pudlíka som mal tak rád, až to bolelo. Hovorieval som mu, že je chlpatý anjel. Mne sa na psoch páči, že sa potia jazykom a smejú chvostom.

...múdro kritický:
Bolo by zložité zabíjať a jesť tvory, o ktorých vieme, že medzi sebou komunikujú ako my, ktoré majú svoju reč, myslenie, názory. Odsúdili sme zvieratá do úlohy pohybujúcich sa kusov mäsa, ktoré sa rozmnožuje, žerie, vylučuje. Prisúdili sme im iba schopnosť vydávať zvuky v súvise so sexom. Ale dokázali by sa kravy alebo kone baviť celý večer len o sexe? Ťažko, to dokážu len ľudia.

...šarmantne uštipačný:
Ako v každej dedine je v Mile 23 hlavný kostol a krčma. A pri krčme obchod, v ktorom majú Stellu Artois, naše milované pivo, čisté a rovné ako studený krištáľ. Dopijem, niečo mi v chuti nesedí, ako keď kedysi v časopisom rozostrene tlačili farebné fotografie. Obzerám si plechovicu, či to náhodou nie je iba desiatka. Na spodku je drobučkým písmom umiestnená informácia, že tá Stella je vyrobená v Bulharsku. Au. To neprežijem. To je presne ono, keď sme túžili byť v Európskej únii, tak sme si mysleli, že vstúpime do tej starej, voňavej. S pravidlami, s hladkými čokoládami a iskrivými pivami. A teraz sme v únii so švajčiarskymi čokoládami vyrábanými v Poľsku a belgickým pivom vareným v Bulharsku. Podozrievam tých bohatých západných sviniarov, že si už tajne vytvorili celkom iný exkluzívny klub a nám nechali vybývanú, unavenú, bezradnú Európsku úniu. Neverím, že by aj oni pili bulharské pivo.

...aj skeptický:
Moja manželka je pesimistka. A pesimisti sú nudní, lebo nakoniec majú vždy pravdu.

Aj ja som pesimista. Ale nie z toho druhu, ktorý s víťazným úškrnom po prehratom boji zahlási "Ja som to hovorila!" Skôr sa preventívne obávam toho zlého, aby som si v prípade dobrého konca mohla spokojne vydýchnuť... a v prípade toho zlého si smutne zamrmlať "typické".

Cestopisy Borisa Filana majú osobitú pečať. Nie je to uhladený Michael Palin ani poučný Nicolas Hulot.
On je taký... vášnivý, ľudský... niečo ako mix Craiga Nelsona a Emira Kusturicu v písanej podobe. Niekedy mám pocit, že každý Slovák by mohol čítať Filana a rozumel by mu.
Samozrejme to nie je celkom pravda, nikomu nemôžu rozumieť všetci.
Ale ja si rada myslím, že poetický filanizmus do hĺbky chápem, i keď občas hraničí s pózou a nie vždy
sa s ním musím stotožniť. Ale možno je to iba môj pohľad a Boris aj v afekte všetko myslí vážne a prežíva naplno ;-)
Z času na čas je dobré prežiť to s ním.


Ukážky sú z knihy Boris Filan: Dole vodou alebo Správa o splavovaní delty Dunaja s Jožom Rážom a s našimi manželkami (Ikar, 2009)

14 komentárov:

  1. Krásne napísané Anet, vážne. Veľmi empaticky, plné emócií - výborná recenzia, za ktorú by ťa mal Filan zobrať minimálne loďou na nejaký výlet ;)

    Knihu som nečítala (priznám sa ani jednu jeho knihu som nečítala), ale táto ma odradila hlúpym dôvodom - Jožom Rážom, ktorého posledných 10 rokov veľmi silno nemusím.

    Ale výroky sa mi veľmi páčili - až na to, že ja som skrz-naskrz čistý mäsožravec a nevidím na tom nič zlé :)aj napriek tomu že som vždy mala radšej zvieratá ako ľudí a sama by som ich asi zabiť nevedela. Kto vie, v opustenej džungli a zúfalá od hladu...:) takto využívam pohodlie civilizácie v tom, že mäso, ktoré dostanem na tanier, som nezabila ja. Jedna dedinská zabíjačka mi vrchovate stačila :) Čistý alibizmus, ale funguje. Myslím však, že oveľa, oveľa horšie je bezduché zabíjanie bez dôvodu alebo kvôli móde...TO je rozhodne oveľa viac odsúdenia hodné.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jennka, nemusíš si prečítať túto. Dokonca mám pocit, že staršie Tam-tamy majú viac "do seba". Ak máš po ruke nejakú knižnicu, tam určite budú. Treba skúsiť :-)
    Neviem, či ťa zaujímajú cestopisy, ale jedna vec je istá - nikto iný ako Slovák (navyše s Filanovým talentom) nenapíše lepší cestopis presne pre nás, pre našu mentalitu.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. pekne citanie. ja som cital tusim jeden alebo dva tam-tamy a bouzial musim povedat ze ma to casom zacalo nudit lebo to bolo take vsetko na jedno kopyto... (ja viem, chyba je asi v mojom prijimaci :D)

    jennka, ja si nemyslim ze si nejaky alibista alebo tak neco. ja sice maso nejem, ale vsetkych tych vegetarianov a veganov ktori to robia koli zvieratkam odmietam. to je alibizmus jak vysity. oni sa stale ohanaju tym ako ich mame chranit a vraj nejedia maso koli neludskym podmienkam v akych sa zvierata chovaju, ale tam to casto konci a nic pre tie zvierata neurobia. a za vrchol tohto alibizmu povazujem ked si tito milovnici zvierat doma zavru niekolko kusov roznych druhov, najlepsie obrovskeho psa v panelakovom byte alebo tak... takze kludne jedzme maso, ale mozno by bolo dobre zacat si vyberat podla sposobu chovania a tak. ja viem - je to drahsie a narocnejsie...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. este mi napadla jedna vec ked som cital to o tej mentalite a tak ... sice to nie je take ako filan, ale pamatam si ze som sa velmi velmi velmi dobre bavil na breinerovych javorovych listoch - myslim ze vysla iba jedna kniha tak by nemal byt problem ju niekde nas. podla mna to stoji za to :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Geronimo: jasné, keď toho čítaš veľa za sebou, každá téma omrzí. Preto som na záver napísala tú vetu "Z času na čas je dobré prežiť to s ním."

    Prosím vás, neťahajte sem vegetariánov a vegánov. Tam som tým výberom ukážky vôbec nemierila. Ja jem mäso aj milujem (niektoré) zvieratá, ale ani Boris ani môj výber nepovedal nič také, že to mäso nesmieme jesť. Hovoril o POSTOJI k zvieratám :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Nemierila... tam som usekla vetu. Neva.

    Éééhm... čo som ešte chcela - ten úryvok je o POSTOJI k zvieratám a z môjho pohľadu naznačuje skôr to, že my ľudia resp. človek ako druh by nemal byť tak zaslepene (a zasrane!) suverénny, pyšný a krutý. Lebo aj zvieratá sú zázraky prírody (často zázračnejšie ako my) a sú nám rovnocenné, ibaže my sme sa stali predátormi a máme v povahe ponižovať, zraňovať a ničiť všetko a všetkých, ktorých z akéhokoľvek dôvodu považujeme za menejcenných - a my si nejaký ten dôvod už nájdeme!
    Viď článok Sme deštruktívni a nezmeníme sa.
    Asi toľko odo mňa :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ja som reagoval hlavne na Jennku... inak plne suhlasim, povazujeme sa za panov tvorstva a pritom sme uplni odpad a nedokazeme respektovat to co je okolo nas. to ze nicime seba je uplne jedno, ale ze nicime svoje okolie a svet ktory nie je len nas je uz velmi zle... znasilnujeme prirodu okolo seba a tvrdime ze je to pre jej dobro a ochranu... myslime si ake uzasne veci tvorime, ale keby ludstvo teraz prestalo existovat tak za nejakych sto rokov tu ponas nezostane vobec ale absolutne vobec nic. hlavne ze kazdy chce po sebe nieco zachovat, ved predsa nemoze odist bez toho aby tu zanechal stopy. ja si myslim ze by sme mali zit tak aby po nas vobec nic neostalo, maximalne tak potomok (aj to len po niektorych) a hromadka popola ktoru straznik krematoria vyfajci vo fajke...

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Suhlasim s tym, ze Filan je skvely. Citala som vsetky Tam-tamy a doma mam Palenicu..len tak, na tazke chvile. Je tam jeden uzasny pribeh o tom, ako velke stastie mravca zabilo. Filan je to, co treba obcas vybrat a potesit sa. Nie vela..iba trosku. Popravde - Wewerka ma neoslovila, ale inak mam rada jeho okruhliakovy styl. mi

    OdpovedaťOdstrániť
  9. tak nám vysvetli, čo je ten okruhliakový štýl

    OdpovedaťOdstrániť
  10. myslim, ze toho pudlika som poznala; filanovci byvali oproti nam na dvore. ale s nasim satanom sa samozrejme neznasali...
    a ten popis pani filanovej je teda veeeelmi decentny, nam sa javila ako namyslena vyfintena povysenecka jezibaba. no ale vsak on s nou zije a ked mu vyhovuje.... ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Tiež poznám ženy, pri ktorých sa čudujem, že ich niekto znáša :-D A so mnou to tiež nie je med lízať, LOL. Aby som sa vyhla reálnym menám, tak napríklad spomedzi vymyslených postáv ma najviac nasiera Susan Mayerová zo Zúfalých manželiek. Tú len zbadám a kudla sa mi vo vrecku otvára! Napriek tomu, že je "napísaná", také vlastnosti sa dajú nájsť aj na žijúcich ľuďoch ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Anet, ja si rada prečítam akúkoľvek dobrú (alebo aspoň milú) knižku a zdá sa mi že Tam-tamy má mama niekde v knižnici...skúsim sa jej spýtať. Budem ti dôverovať :)

    S tým úryvkom je mi to už úplne jasné a súhlasím - ľudia si prestali vážiť prírodu a je hrôza sa na to dívať. Netuším, ako by sa to dalo zmeniť, lebo aj napriek tej kope ľudí, ktorí sa snažia, zvieratá stále vymierajú a zdravé (nehovorím o suchároch) stromy sa vytínajú...asi neostáva nič iné, iba počkať kým sa človek zničí sám.

    Každé jedno zviera je zázrak prírody (okrem komára, na tých mám príliš subjektívny pohľad!!!) a celkovo príroda sama o sebe je zázrak. Škoda tých deštruktívnych ľudí...

    OdpovedaťOdstrániť
  13. jennka sama si si odpovedala, jedinym riesenim je ze minimalne sest miliard ludi jednoducho zdochne. kym sa toto nestane tak pre nas neexistuje nadej...

    najlepsie by bolo keby clovek ako zivocisny druh uplne vyhynul...

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Minule som pozerala jeden prírodopisný seriál o zemi. O tom, ako určité druhy vyhynuli, aby uvoľnili cestu evolúcii iných druhov.

    Kto vie, ako to všetko nakoniec dopadne :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov problémy. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).