Google+ Riddick's Realm: Ľahká dobrodružná fantasy, 0% tuku

17 júla 2013

Ľahká dobrodružná fantasy, 0% tuku


Zábavnej fantasy, ktorá neurazí, ale ani nenadchne, existuje veľké množstvo. Mňa tiež neuráža a vonkoncom sa na ňu nejdem sťažovať... len tak... kontemplovať.

K zamyselniu nad touto, hmm, "žánrovou skupinou", ma priviedol môj posledný zážitok.




Roberta Asprina som stále odkladala na neskôr, v nádeji, že jeho tuším 18 (?!) dielny cyklus Mýtus ma bude dlho sprevádzať vo chvíľach určených pre ľahko stráviteľný humor. Po prečítaní prvej časti Další prima mýtus už sa tak asi nestane.

Dobrodružstvá naivného čarodejníckeho učňa Skeeva a Aaahza, démona z inej dimenzie, síce položili základy pestrého a v budúcnosti bohato využiteľného univerza, ale boli až príliš... riedke a neškodné.
Jediné dve tragické úmrtia sa odohrali na začiatku príbehu a o akčnosti je ťažko hovoriť, keď bol finálny zápas vybojovaný umením konverzácie a manipulácie. Čo by mohlo byť príkladom pre mnoho zbytočných krvipreliatí v histórii ľudstva, ale nie pre dobrodružný príbeh.
Možno sú pokračovania o triedu lepšie a každá ďalšia časť tromfne predošlú - ale jednak nepovažujem za dobrú stratégiu napísať biedny pilot, a jednak som počula, že je to skôr naopak.

Dalo sa to čítať, ale dôvodov na úsmev bolo poskromne, o ujúkaní z čitateľskej rozkoše nemôže byť ani reči. Pritom pravidelní čitatelia mojich článkov si už mohli všimnúť, že humoru v najrôznejších podobách sa nebránim a znesiem ho vo veľmi širokom kvalitatívnom spektre. Niektorí by mohli povedať dokonca, že nemám súdnosť či nebodaj vkus ;-)

No nie je brak ako brak. Každému vyhovuje nejaký iný. V našich končinách asi natrafím na viac fanúšikov Roberta Asprina, ktorí nepoznajú môjho obľúbeného brakistu Roberta Rankina - rozdiel je v tom, čo sme čítali, keď sme boli ešte mladí, krásni, plní ilúzií a dnes na tú dobu s nostalgiou spomíname.
Povedané polopate, milujem veľa humoristických diel od prízemného braku až po sofistikované perly. Ale Asprin... v aktuálnej situácii, čase, priestore a konštelácii planét ma jednoducho neoslovil.

Pripomenul mi však staršie zážitky s nízkotučným fantasy brakom. Prečítala som ho nemálo a ani sa za to nehanbím. Navyše sa vraví, že deliť literatúru na vysokú a nízku je dnes rovnako hlúpe ako zbytočné.

Napríklad v Sheckleyho a Zelazneho knihe Přines mi hlavu čarovného prince bol namiesto démona z inej dimenzie Aahza démon kresťanskej tradície Azzie, ale iste by sa našli ďalšie podobnosti - len keby som si nejaké pamätala. Slávna dvojica napísala aj pokračovanie, to som nečítala.
Od Johna Moora (nemýliť s Christopherom), ktorý sa na hrdinskú humoristickú fantasy špecializuje, som skonzumovala hneď niekoľko kníh. Vo svojom odbore určite patrí medzi lepších, jeho gagy fungujú a samostatnou kapitolou je parodická zložka - čerpá námety zo starých rozprávok, ktoré šikovne okorení bláznivým vtipom.

Robert Rankin je na podobnej úrovni, no myslím, že má viac fantázie ako Moore s Asprinom dohromady. Jeho knihy a série kombinujú sci-fi aj fantasy, uháňajú v zbesilom tempe, využívajú každú vtipnú inšpiráciu, ktorá sa naskytne. Mojou najobľúbenejšou je trilógia Armageddon, ale to je spôsobené tým, že nič iné v češtine od neho nevyšlo - a aj z trilógie len prvé dve časti. Teda vyšli ešte Fikané jezinky chiswické, ale ak vezmeme do úvahy, že Rankinovo portfólio obsahuje desiatky kníh, je to slabý výsledok. Nečakám, že ich niekto preloží všetky, ale viac ich byť mohlo. Skúšala som niečo aj v angličtine, no plynulosť čítania značne utrpela.

Podobne zanedbaný je v naších končinách aj Tom Holt. Spisovateľ plodný, od ktorého existujú v češtine dve útle knižočky Bludný Holanďan a Čekal jsem někoho většího - a aj tie zoženiete len ťažko. Ak sa vám to podarí, neváhajte.

Ak sa naskytne príležitosť, chňapnite aj po trilógii o Barbarovi Ronanovi od Jamesa Bibbyho. Tú síce tiež nikdy nezaradia do siene slávy fantasy, ale mňa si získala absolútne. Dodnes si myslím, že ukecaný Oslík zo Shreka bol určite inšpirovaný Bibbyho Koťátkom.

Postupne som zamierila vyššie, než som si želala a mohla by som začať spomínať ďalšie mená ako Andrzej Pilipiuk, Harry Harrison alebo dokonca Christopher Moore. Lenže to sú diela, ktoré za brak rozhodne nepovažujem a už vôbec nie nízkotučný. Naopak, Jakub Vandrovec, Jody Stroudová, Minty Fresh alebo Jim DiGriz sú kultoví hrdinovia, z ktorých sa tučná smotana len leje.

A ja som vlastne chcela písať o tých, ku ktorým sa medzi veteránmi fantastiky len-len že nehanbíme priznať... poprípade ich pre istotu zatajíme. Taký Goblin od Jima C. Hinesa bol ešte príjemnou a inteligentnou zábavkou v porovnaní napr. s Galaktickým hrdinom Billom. Aj od toho som zopár dobrodružstiev prečítala, hoci bolo jasné, že toto je fakt žumpa :-) Bez urážky k Harry Harrisonovi, ktorý je môj obľúbenec (iná jeho séria, Ocelová krysa, je o dosť lepšia než Bill).

Ani Grant a Naylor nie sú takí úžasní brilanti, ako si ich maľujeme my, fanúšikovia seriálu Červený trpaslík. Na ich televíznu tvorbu pochopiteľne nedám dopustiť, no pri čítaní dodatočných literárnych adaptácií som si všimla, že rozšírený dej i zápletky nedokážu úplne zakryť iné nedostatky.

Jediný slovenský zástupca nízkotučného braku, ktorého tu môžem spomenúť, je známy majster Mišu, teda Miroslav Šustek. Grafoman a autor pulpových mikropoviedok s hlavným hrdinom pánom Rafinom, ktoré sú také insitné, až sú čarovné.

Ale to už zase odbieham od tých najhorších... a zisťujem, že ku všetkým doteraz spomenutým mám vlastne kladný vzťah! Musím to napraviť a trošku si zahejtovať.

Práve som si uvedomila, že pri úplnom dne braku, ktorý je taký silený, až už vôbec nie je vtipný, vlastne niet o čom písať. Tie diela sú také biedne, že si z nich nič nepamätám. V nádeji, že to budú veselé paródie, som si ich kupovala, najradšej so zľavnenými cenovkami.

Harry Trottel a kámen MUDr. Tse bol slabota, ale zažila som aj horšie. Možno preto, že sú to také braky, rady klamú telom. Napríklad paródiu na Hobbita menom Soddit som si kúpila, pretože bola v peknej väzbe s milými ilustráciami a v zľave. Nikdy sa mi nepodarilo dostať ďalej ako po druhú kapitolu. Problémom nebola angličtina, ale nuda.
Autor so pseudonymom A.R.R.R. Roberts (čo nemusím rozvádzať), napísal ešte paródie Sellamillion (v češtine vyšlo ako Silmámilion) alebo Star Warped, v rovnako pekných vydaniach - avšak po skúsenosti so Sodditom už sa mi nechcelo na ne míňať prachy.
Človek je však (takmer) nepoučiteľný, a tak som naposledy(!) naletela na opäť chutné vydanie mini knižočky Da Vinciho hlod aneb treska mistra Leonarda, ktoré ma stálo v Lacných knihách hádam dve eurá. Napísal to presne ten istý škrabal a jedným slovom je to sračka! Škoda dvoch eur.

Hádam aj stačilo. Pri rozvíjaní témy do šírky by pribúdali ďalší autori, cestou hore po rebríku kvality by sme došli až po najlepších ako je povedzme Terry Pratchett. I keď osobný rebríček má každý vlastný.
Veď aj môj prvý dojem z Mrakoplaša v Barvě magie bol prachbiedny a Terryho som musela objavovať neskôr cez romány venované iným postavám. Mrakoplašovi sa v písanej forme naďalej vyhýbam. Asi za to môže alergia na nemotorných čarodejníkov, veď ani Morressyho Kedrigern ma nedojal a po prvej šanci ďalšiu nedostal.

Vkus i nevkus je vec prudko indivindi, ako som už iste viackrát spomínala. Nechcela som uraziť fanúšikov Asprinových ani iných.
Naopak, rada by som sa spýtala vás, čo brakové ste čítali a milujete to? Ktoré diela prekročili hranicu vašej tolerancie a neznášate ich?
Okrem toho, ani sťažnosti na biednu humoristickú fantasy ešte neznamenajú, že ju nebudem už nikdy v živote čítať. Ibaže kvalitnú humoristickú SF si šetrím, Asprin z výberu akurát vypadol... a preto privítam návrhy, kam ďalej. Čo ste tu nenašli a chcete mi odporúčať. Hlavne nech je to relaxačné a aspoň trochu vtipné.

23 komentárov:

  1. Mam sto chuti odporucit ti jeden moj svet (viacero poviedok), ale zas sa bojim, ze ho zvozis pod ciernu zem. Tak neviem :-)

    jurinko

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Harrisona mam preluskaneho a vramci oddychoveho citanie je vyborny. Alebo vramci scifi vobec. Cize uplne chapem, preco si si ho tiez oblubila ;)

    Akurat Asprin sa mi nejak vyhybal, ci skor ja jemu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. hádam sa mu vyhýbaj naďalej :-D jedine, že by si mal chuť na extra-extra nenáročné čítanie (až tak nenáročné, že polovicou mozgu môžeš spať;-)

      Odstrániť
    2. Polovicka mozgu je "out of order" bezne, takze v tomto problem nie je. Len momentalne trpim skor suchotami po niecom - ani nie tak narocnom, ako skor kvalitnom. Scifi s tym "WHOA" efektom :)

      Odstrániť
    3. neviem, čo si čítal a nečítal, ale takej scifi je predsa hromada :-) len by si potreboval asi obetovať čas na prieskum. vieš čo mi napadá ako prvé? myslím, že ty by si mohol oceniť Kvantového zlodeja. vydal to Laser a napísal nejaký Fín. je to vraj pecka! (ja som podľa recenzie pochopila, že pre mňa je to príliš náročné, práve preto to odporúčam tebe! sú knihy, pri ktorých vycítim, že tam bude priveľa hard SF, matematiky, fyziky a podobných vecí, ktoré budú nad moje sily - ale aj o tých knihách sa dozviem a odporúčam ich starostlivo vybraným mužom z okolia ;-)

      Odstrániť
    4. Toto je jedna z veci, ktore nejak uplne unikli mojej pozornosti. Ale diky za tip! Podla recenzii to vyzera ako poriadna šupa, takze pojdem do toho :)

      Odstrániť
    5. jééj, hands up in the aaair :-D dúfam, že moja intuícia sa nezmýlila a bude to stáť za to.

      Odstrániť
    6. Dam ti vediet - prave som si to kupil :)

      Odstrániť
  3. Ja som citala len Ronana, ktory sa mi javi ako vynikajuci :) Odporucit dalsie smery teda neviem, ale vyuzijem prave tvoje navrhy. Vdak.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ronan je kultovka, jednoznačne :-D verím, že moje opisy boli dostatočne výrečné, aby si vedela, čo má šancu ťa zaujať a čo už nie ;-)
      teraz som zistila, že tu síce padlo meno Jima DiGriza, ale nie séria odkiaľ pochádza - Ocelová krysa Harryho Harrisona - tú tiež odporúčam. dlho som ju už nečítala (má tuším 7 častí, väčšinu mám za sebou), ale spomínam si na ňu ako na inteligentnú zábavku s dobrým hrdinom.

      Odstrániť
  4. Riddick > jednotka az taka dobra nie je... ale 2,3 a 4 su podla mna dost dobre
    potom sa to da a nasledne to klesa...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. hmm, no tak si dám chvíľu pauzu a potom mu možno ešte jednu šancu dám :-)

      Odstrániť
  5. Ale, ale... ja si z mojich -nastrocnych cias pamatam, ze Kedrigern bol very fajn. Pravda, nastrocne casy su uz hodne davno daleko, ale..., ale... :) Holt, musim ti verit, znova sa mi to citat nechce :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mick, proti gustu žiaden dišputát! Ja viem, že Kedrigern má u nás veľa fanúšikov. Len to jednoducho vtedy nebol a nie je môj "šialok" kávy :-)

      Odstrániť
  6. Ako čerstvý „prečitateľ“ Mrakoplaša môžem napísať, že Mrakoplaš ma pôvodne tiež nenadchol, pripadá mi príliš zmätený, ale viacero nápadov je v ňom dobrých – menovite napr. fotoaparát, želvonauti, niektoré dialógy... Môj dvojbodový zoznam humoristických sci-fi a fantasy uzatvára Stopárov sprievodca. Prečítala som ho rýchlo a bol fajn, no film mi akosi pripadal vtipnejší. Ale to už máš zrejme dávno prečítané. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ahoj Adhara,
      no veď nápady okolo Mrakoplaša nie sú zlé (napr. v britskej filmovej adaptácii si ich vždy rada pozriem), len Mrakoplaš ako osoba, postava, charakter... aj preto, že je to zmätkár, ale to nie je hlavné. neviem sa vrátiť v čase a zistiť čo presne to bolo, ale pri prvom čítaní Barvy magie ma jednoducho iritoval a zároveň nudil.
      samozrejme, že Sprievodcu mám prečítaného, dokonca viackrát :-) lenže primárne zameranie článku bolo jednak na kvalitatívne slabšie exempláre, jednak na fantasy (i keď sa votreli aj typické scifíčka). preto sa tu o ňom nepíše, hoci ho veľmi ľúbim.

      inak sa spýtam, nečítaš humoristické SF lebo nechceš alebo ťa proste nejakým spôsobom obišli?

      Odstrániť
    2. Aha, ja som si článok preletela len v rýchlosti – málo času na internet v súčasnosti…
      Prečo nečíam humoristické sci-fi? Asi pre jedno aj druhé, čo spomínaš – nemám v ňom nejaký prehľad a keď už humor, viac mi sedia iné žánre.

      Odstrániť
  7. Ja ani neviem, či som niekedy nejaký humoristický brak čítala, lebo ako píšeš - knihy, ktoré nezaujmú, si človek ani nezapamätá (jedine že by boli nejako extra ohyzdné a zanechali hlboké vrásky).

    Od teba mám vždy typy na samé dobré veci, a Pratchettovi ostávam verná do smrti :) ten nikdy nesklame.

    Len keby toho času na čítanie bolo viac :( lebo čítať tri knihy naraz ma ochudobňuje o pocit vychutnať si každú jednu a venovať jej 100%-tnú pozornosť :(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja mám permanentne rozčítaných veľa kníh :-) neochudobňuje ma to, hoci to má svoje úskalia a pochopiteľne aj rebríček - tá najviac vychutnávaná sa najviac číta, tie ostatné popri nej :-) podľa nálady a príležitosti.

      vzniklo to práve z toho nestíhania. chcela som stíhať viac kníh, chcem vždy čítať všetko, najradšej hneď :-) jednak to spôsobuje, že sa knihy skôr hromadia, než by sa míňali, jednak som skončila pri tom, že som odstupňovala čo, kde a kedy... a čítam iné knihy na záchode, na obede, na gauči, v posteli - a iné keď som unavená, svieža, veselá alebo smutná, mám náladu na sci-fi, fantasy, humor alebo faktografiu. chaos! pri tom množstve sa občas stane, že na niektorú menej fascinujúcu knihu tak trochu pozabudnem a leží pri/v stolíku rozčítaná celé mesiace či roky... a tak :-)

      Odstrániť
    2. Ty si ešte lepšia ako ja :)) nestáva sa ti, že popritom množstve zabudneš aj na to, čo sa vlastne v danej knihe deje??

      Odstrániť
    3. no ale občas hééj... :-D
      ale potom si to zase pripomeniem :-)
      a ak nie, tak nič.

      Odstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).