Stephen King: Stratení nájdení

V prvom prípade policajta na dôchodku Billa Hodgesa šlo o psychopatického masového vraha, ktorý je rovnako inteligentný ako životu nebezpečný a preto je veľmi ťažké dostať sa mu na kobylku.
Ten druhý je spočiatku rovnako nejasný, pretože jadro problému je tentoraz ukryté pod nánosom času, anonymity zločinca jednej nevyriešenej vraždy i tajomstiev, čiže mnohých neviditeľných súvislostí.

Kto hľadá,  nájde

Páchateľ, ktorý pred temer štyridsiatimi rokmi okradol a chladnokrvne zastrelil slávneho spisovateľa Johna Rothsteina v jeho dome, bol lapený a odsúdený pre niečo úplne iné, ale záhada autorovej vraždy a lúpeže zostala neobjasnená.
Morrisa Bellamyho v roku 2014 konečne pustia z basy a to prvé i jediné, čo ho zaujíma, je jeho dobre ukrytá korisť. Asi dvadsaťtisíc dolárov a hromada Rothsteinových zápisníkov zaplnených voľnými pokračovaniami kultovej trilógie o Jimmym Goldovi.
A práve to bol Morrisov najväčší problém a motivácia k vražde - nie ziskuchtivosť, ale strata kontaktu s realitou - tak vášnivo si obľúbil románovú postavu, že keď sa mu v treťom dieli znepáčil jej vývoj, doslova smrteľne znenávidel Goldovho literárneho stvoriteľa Rothsteina. Pri starostlivo naplánovanom vlámaní mu nešlo o peniaze, ale o pomstu.

Na ilustráciu ukážka z mladosti neskoršieho vraha, v podaní Kinga ako obvykle brilantná sonda do duše násťročného rebela s patentom na pravdu, ktorý v tejto fáze však zamrzol a nechal si ňou vlastne riadiť život:
Niektoré decká sa zasmiali. Vedel ich rozosmiať, a hoci ich aj tak nedonútil, aby ho mali rady, takto mu to úplne vyhovovalo. Aj tak to boli lúzri, odsúdení na lúzerské manželstvá a lúzerskú robotu. Vychovajú lúzerské decká a na kolenách budú hojdať lúzerské vnúčatá, až napokon skončia svoj lúzerský život v lúzerských nemocniciach a starobincoch, vyštartujú do večnej tmy presvedčení, že prežili americký sen a pri nebeskej bráne ich príde uvítať Ježiško aj s celou nebeskou kavalkádou. Jemu, Morrisovi, je súdené niečo lepšie. Len ešte nevedel čo. (s. 154-155)
...
(hádka s matkou)
"Toto už nebol Jimmy! Rothstein ho zmenil, kurvafix! Urobil z Jimmyho paródiu! Zmenil ho na ... na všetkých ostatných!"
Morrisovi sa protivil ten slabý argument a protivila sa mu matka, ktorá ho dohnala do obrany postoja, čo obranu nepotreboval, čo bol jasne viditeľný pre každého človeka s polovicou mozgu a akým-takým citom.
"Morris," oslovila ho - veľmi pokojne. "Ja som kedysi tiež chcela byť ako Jimmy. Presne ako ty dnes. Jimmy Gold, alebo niekto jemu podobný, je exilovým ostrovom, kam chodieva vyčkávať väčšina tínedžerov, kým sa z detstva stane dospelosť. Musíš pochopiť, a pochopil to aj Rothstein, hoci mu to trvalo celé tri knihy, že väčšina z nás sa zmení na všetkých ostatných. ..." (s. 164)

Milujem na Kingovi, ako vie dokonale vystihnúť ľudské vnútro - aj vo mne sa dodnes bije ten vzdorovitý rebel s tým rezignovaným dospelákom, a preto sa dokážem stotožniť s oboma týmito úryvkami (okrem posledných dvoch viet prvého, z tejto ilúzie som dávno vyrástla). No na rozdiel od Morrisa predsa len nežijem v mydlovej bubline a chápem, že jeho spôsob odporu - odporu proti vývoju samého seba - je zbytočný :-)

Ale poďme ďalej.

Morris si síce všimol, že zápisníky, ktorých bol plný Rothsteinov trezor, obsahujú pokračovanie Jimmyho príbehu, ale už si ich nestihol prečítať. A tak 36 rokov čakal iba na to.

Lenže náhoda je blbec a zakopaný kufor s pokladom v roku 2009 našiel chlapec, ktorého otec bol (kingovskou) zhodou okolností jednou zo zmrzačených obetí Pána Mercedesa. A keď na rodinu Petea Saubersa doľahla po otcovej práceneschopnosti ešte aj hospodárska kríza, začal peniazmi tajne pomáhať vlastným rodičom.

O päť rokov nato vyjde z basy Morris, pomocou súhry náhod i chladného uvažovania si rýchlo urobí obrázok o tom čo sa stalo, a stredoškolák Pete má odrazu oveľa vážnejší problém, než zatajiť pred rodinou, odkiaľ sa brala čarovná hotovosť a ako v budúcnosti naložiť so vzácnymi zápisníkmi. Môže mať filipa koľko chce, ale na to, aby prešťal Morrisa Bellamyho, mu chýbajú životné skúsenosti a najmä jeho bezohľadnosť.

Jedinou nádejou na záchranu je penzionovaný Bill Hodges, zalarmovaný kamarátkou Peteovej sestry, od prípadu s Pánom Mercedesom prevádzkujúci vlastnú detektívnu kanceláriu s názvom Stratení nájdení.
(Uspokojivý preklad slovnej hračky Finders keepers, ktorá v prvom rade znamená niečo ako "kto nájde, tomu to patrí", ale skúste to skrátiť v slovenčine. Českému prekladu sa to však elegantne podarilo, keď nazvali agentúru i knihu Právo nálezce.)

Najhoršia kingovka?

K tejto recenzii som sa nevedela dokopať celé mesiace, ale v čase, keď som mala knihu ešte čerstvo dočítanú (zima 2015), zachytila som na Facebooku dva názory dlhoročných fanúšikov Stephena Kinga, ktorí sa zhodne vyjadrili, že toto je podľa nich zatiaľ najhoršia kingovka, akú náš obľúbený majster pera napísal.

Možno (určite) som k svojim miláčikom menej kritická a strácam nadhľad, ale nedokážem vysloviť takýto jednoznačný rozsudok. Kinga si vždy užívam a neviem inak. Áno, keď sa nad tým zamyslím a možno aj pozriem s odstupom, je pravda, že Stratení nájdení trochu smrdia rutinou. Možno aj zjednodušeniami, ktoré v stručnej a údernej recenzii výborne vystihol Marian Kubicsko. No ako sám ku kritike dodáva, bolo by chybou tvrdiť, že táto kniha nestojí za prečítanie. Rozhodnúť sa však musíte sami.

Problémy s prekladom (už zase!)

"Maddenova linka z ETA je stále naplánovaná na prílet o jedenásť tridsať?" (s. 185)

Marína Gálisová je slušná prekladateľka, na Slovensku takpovediac Kingova dvorná... Jej štylistika a výrazové prostriedky mi sedia lepšie než preklad Alojza Keníža, ktorý som s chuťou kritizovala (hoci aj ona má svoje "chvíle", ako keď sa stala slávnou vďaka drgáľaniu áut).
Ale vážne mi chce povedať, že nevie, čo je ETA?! Pochopila to ako názov firmy či mesta ("z ETA") či ako tomu mám rozumieť? Tak to je naozaj veľmi smutné :-(

ETA, alebo "í - tí - ej" je skratka od estimated time of arrival, čiže predpokladaného (odhadovaného) času príchodu. Je veľmi bežná a často používaná, preto mnohí z nás by jej význam nemuseli ani hľadať. No aj keby nebola taká notoricky známa, očakávala by som, že si prekladateľka trochu pogúgli, keď už vidí čudné slovo (skratku) s veľkými písmenami - ktoré teda rozhodne nie je geografickým pojmom a v americkej knihe to nie je ani český výrobca domácich spotrebičov... Tu je veta v originále.

"Z autobusu vystúpil na Garner Street, pri knižnici, kde v detstve presedel toľko hodín. Bývala jeho bezpečným prístavom, lebo starší chalani, ktorí si chceli udrieť, sa jej vyhýbali tak, ako sa Spiderman vyhýba kryptonitu." (s. 193)

Po prečítaní tejto vety som sa zarazila. Potom som si povedala, že to musí byť Kingov vtip... že tým naznačuje Morrisovu popkultúrnu ignoranciu, či čo... nepripúšťala som, že by mohlo ísť o chybu nášho prekladu, to predsa nie je možné... určite nie. Musí to byť autorský zámer.

Googlila som, či o nej nájdem nejakú zmienku, toto by si čitatelia originálu rozhodne všimli a bude o tom kopec článkov... nenašla som nič, čo bolo podozrivé, tak som ju citovala na FB stránke blogu, že sa o ňu podelím.
Fanúšik stránky Ján Dráb šiel na to lepšie, pozrel sa na Google Books a prišiel s bombastickým odhalením - v originále je tam správne Superman!

Zámena Spidermana a Supermana vôbec nebola dielom Stephena Kinga - je to ďalší prekladateľský prešľap. A veruže poriadny, keď vezmeme do úvahy, že každý priemerný znalec popkultúry vie, že kryptonit je Supermanova - nie Spidermanova! - slabina.

Čítala som aj názor, že za mnoho chýb v knihách môžu redaktori, tak v rámci férovosti spomeňme aj redaktorku Janu Holkovú. Avšak z pozície čitateľa mi môže byť jedno, kto chybu spôsobil, pretože chybou zostáva.

Okrem toho som si poznačila chybné použitie termínov podsúbor a súbor, čo by pravdepodobne mal byť súbor a adresár (resp. priečinok), avšak tieto strany knihy na Google Books chýbajú, takže sa neviem pozrieť do originálu. Rozhodne v počítačovej terminológii žiadne "podsúbory" nepoznám.

Ako vidíte, tentokrát som sa vo výrazových prostriedkoch pri kritizovaní prekladu naozaj miernila ;-) Samozrejme, že v slovných diskusiách si také servítky neberiem, ale človek holt nemôže napísať všetko, čo si myslí, no nie? ;-)

Táák do skingovenia, priatelia. V tretej časti dobrodružstiev Billa Hodgesa sa určite vráti Brady Hartsfield, a všetci na to netrpezlivo čakáme!

Stephen King: Stratení nájdení (Ikar, 2015)






Súvisiace:
Stephen King: Mr. Mercedes
ďalších 10 recenzovaných kingoviek v zozname pod písmenom K
čokoľvek napínavé v rubrike detektívky a krimi