Nočnú hliadku som prečítala za rekordne krátky čas. Zhltla som ju aj s chlpami asi za týždeň - a to sa mi v živote tuctového pracujúceho občana veru často nestáva. S takou hrubou knihou.
V roku 2004 som videla ruský film
Nočná hliadka, ktorý na mňa pôsobil trochu chaoticky, ale páčil sa mi ako akčná, výpravná dark fantasy so zaujímavou mytológiou v pozadí, sympatickými hrdinami a celkovo výborným spracovaním.
Čoskoro sa na český trh dostala predloha ruského spisovateľa Sergeja Lukjanenka a získala si mnoho fanúšikov.
Román som vzala do rúk asi o štyri roky neskôr a pár dní po dočítaní vytiahla film, aby som si do svojich predstáv doplnila obrazy i mohla porovnať obe diela.