Knihu o cintoríne som čítala ešte kedysi dávno. Neviem ako dávno, ale dosť. Kúpila som si ju, lebo bola slávna a slovenská. Vtedy som si kupovala menej kníh ako teraz, takže som si mohla dovoliť spontánne podliehať módnym trendom. Kúpila som si napr. aj Silný pocit čistoty od Michala Hvoreckého, i keď nevravím, že to bol úplný omyl. A iné.
Takže Samkov opus magnum som absolvovala, lenže ten orgastický zážitok a duchovné osvietenie, o ktorých spievali recenzie, ma akosi obišli. Avšak nedávno som zistila, že Kniha o cintoríne má novú verziu, ktorá dokáže vylepšiť zážitok aj takým nevďačným skeptikom, ako som ja. Lebo ja mám veľmi inteligenciu a som aj veľmi humorná, ale nemusí sa mi všetko hneď páčiť.
Audioknihu, ktorá vyšla ešte v roku 2009 vo vydavateľstve Tympanum, som si všimla vďaka referenciám. V komunite sa odrazu ozývali nadšené hlasy obdivujúce prednes Ľuboša Kostelného, takže ako milovníkovi "kníh do ucha" mi nezostávalo iné, len skúsiť. No nie? No áno.
Už od prvých momentov počúvania bolo jasné, že odporúčania neklamali. Mladý slovenský herec a komik, známy svojím... povedzme jemne infantilným prejavom, prepožičal postave Samka Táleho niečo, čo som v samotnom texte predtým nenašla. Možno by sa dalo povedať, že mu vdýchol dušu. Takú živú, ľudskú, nielen papierovú, ktorá ma pred rokmi možno na chvíľu zaujala, ale nezískala si ma. Ľubošovmu Samkovi sa to podarilo, preto môžem teraz spokojne písať o diele, ktoré už dávno nie je novinkou, no má v povedomí slovenských čitateľov stále rešpekt.
Knihy o cintoríne
Samuel Tále sa narodil a žije v Komárne, je veľmi pracovitý, ohľadom čoho zbiera kartóny, ktoré odovzdáva v Zberni sprostému Krkanovi, ak je pravda sprostý Krkan prítomný a nemá vypísaný papierik, že "Hneď príďem", ale nepríde, lebo robí pohlavné veci s potkankou Angelikou Édesovou, ktorej berie, aj keď sú mokré a Samkovi nechce brať mokré. Kartóny.
Ale Samko má veľmi inteligenciu a je aj veľmi humorný a veľmi pracovitý, i keď je invalidný na ľadviny a má aj tú chorobu, čo má aj meno, a pri ktorej sa nerastie a nezarastá. A iné.
Lebo Samkovi Gusto Rúhe predvídal, že napíše Knihu o cintoríne. A tak musí napísať Knihu o cintoríne, lebo mu bolo predvídané, aj keď byť spisovateľom je ťažké, lebo z toho bolí ruka.
Prvá kniha o cintoríne hovorí o cintoríne, ale Druhá kniha o cintoríne hovorí o mnohých zaujímavých veciach a ľuďoch. Napríklad o Darinke Gunárovej, ktorú Samko stretol pred Domom odborov, ohľadom čoho narazil rúčkou do dopravnej značky, tak sa mu odlomilo spätné zrkadlo, ohľadom čoho sa stal spisovateľom. Lebo vtedy je najlepšie stať sa spisovateľom, keď prší.
Darinkin otec je RSDr. Gunár Karol, Samkov kamarát, ktorý bol kedysi Tí hore, ale už nie je Tí hore. Lebo dnes sú Tí hore iní, ako napríklad Valent Anka, manžel Samkovej sestry Margity, lebo on zakladal v Komárne Samostatné Slovensko.
V Knihe o cintoríne sa píše aj o ďalších ľuďoch, ako aj o Tonkovi Szedílekovi, ktorý spadol z Vodárenskej veže a zlomil si hlavu, ohľadom čoho zomrel. O Samkovom ujovi Otovi, ktorý mal Poslanie ohľadom húb a potom sa stal nezvestným. Aj o Alf. Névérym, ktorý bol prenajatý v byte vedľa Samka a zomrel len tak.
A ešte o veľa rôznych iných ľuďoch a veciach z Komárna. A iné.
Prečo zomrel Alf. Névéry?
Táto otázka ma kvári už celé roky, ale netrápila by ma, keby ma na ňu kamarát Marek neupozornil. On je veľmi bystrý, bystrejší ako ja, a tak sa ma raz spýtal, že prečo zomrel Alf. Névéry? Ale ja som nevedela, že čo a ako a čo. Tak som sa ho spýtala, že prečo? Ale on nepovedal, iba mi povedal, aby som sa pozrela v knihe, že čo povedal Alf. Névéry Samkovi. Ja som si to poznačila do zápisníka, ale odvtedy ubehlo veľa času, ohľadom čoho bol zápisník už archvivovaný. Tak som napísala e-mail kamarátovi Marekovi znova a on si to už skoro nepamätal, ale napísal mi, že "treba si všimnúť, čo bezprostredne predchádzalo jeho smrti, keď ho Samko videl naposledy".
Počúvala som Audioknihu o cintoríne pozorne, ale nepomohlo. Potom som ešte raz prelistovala papierovú knihu a hľadala, čo, kde a kedy Alf. Névéry povedal, ale nenašla som nič, čo by ukazovalo na príčinu, že prečo zomrel. Napísal síce knihu o samovraždách a možno jednu aj spáchal, ale to stále neodpovedá na otázku prečo.
Raz som sa opýtal starého Gusta Rúheho, že prečo zomrel Alf. Névéry, a on zase robil to grganie a mľaskanie a napísal, že:
"Lebo."
...
Raz som ho našiel, že niečo píše, a tak som sa opýtal, že či zase bude spisovateľ, ale vtedy povedal, že on už nebude spisovateľ, lebo pochopil.
Mne ale nepovedal, že čo pochopil, tak potom ja ani nemôžem vedieť, že čo pochopil, ale mne je to divné, lebo to sa rozumie samé so sebou, že keď pochopil, tak práve vtedy mal byť spisovateľom, no nie?
No áno.
No predsa odkryjem jednu záhadu, ktorú možno niektorí nerozlúštili:
Horila Zdenko mal dcéru, a tá sa volala Horilová Zdenka, a ona bola v Komárne skoro jediná, čo si dala obchytiť od starého Gusta Rúheho, ohľadom toho, že bola veľmi zúfalá, lebo bola veľmi nešťastná.
Ona bola nešťastná ohľadom jedného učiteľa ohľadom telocviku, čo ju nechal, a chcela od starého Gusta Rúheho vedieť, či by sa to nedalo nejako urobiť, aby ju nenechal. Tak sa dala obchytiť a starý Gusto Rúhe napísal na asfalt, že: "Sandal-mandal, čamtaj cog."
Nikto ale nevedel, že čo to znamená, lebo každý vedel, že si starý Gusto Rúhe len vymýšľa, aby mohol obchytiť, tak nik neveril, že Sandal-mandal, čamtaj cog niečo znamená. Ani ja som neveril.
Len Horilová Zdenka verila, že to niečo znamená, tak stále len zisťovala, že čo to znamená, až zabudla, že je ohľadom toho učiteľa ohľadom telocviku nešťastná, a vydala sa za úplne iného, čo nebol učiteľ ohľadom telocviku, ale bol stolár ohľadom umeleckých stoličiek a iného nábytku.
Potom všetci hovorili, že aj keď Sandal-mandal, čamtaj cog nič neznamená, nakoniec všetko dobre dopadlo. Aj ja som to hovoril.
Ale aj tak by tom to jedno rád vedel, že aká dobrá debilnina je to, že Sandal-mandal, čamtaj cog, lebo starý Gusto Rúhe si len vymýšľa a ľudia mu uveria, lebo nevedia. A iné.
Sandal-mandal čamtaj cog znamená po mongolsky stoličky a iný nábytok.
Dovidenia.
Aneta Čižmáriková. Blogerka.
Bratislava.
Upozornenie:
Tento článok bol plný citácií a parafráz na Knihu o cintoríne.
Daniela Kapitáňová: Samko Tále - Kniha o cintoríne
(4 audio CD, Tympanum, 2009)
Súvisiace:
Samko Tále, Cena Fantázie 2012 a Ľuboš Kostelný
rubrika audio
Súčasné možnosti využívania elektronických a audiokníh
Iba jedna vec - keď si čítala papierovú verziu, nepáčila sa ti tak ako tá nahovorená Ľubošom?
OdpovedaťOdstrániťA gratulujem k získanému zborníku :D
Papierovú som čítala dosť dávno. Spomínam si len matne, že čítanie to nebolo zlé, len akosi... proste nezanechala také dojmy, aby som ujúkala nadšením.
OdstrániťOné, Daniela Kapitáňová povedala na besede aj niečo v tom zmysle, že keď dostala nápad na knihu, uvedomila si, že tie veci, ktoré ňou chce povedať, bude jednoduchšie napísať a aj čitateľom pochopiť, ak ich vyrozpráva ten postihnutý. Proste cez optiku toho pravdovravného dementa budú nevtieravé i naliehavé zároveň. To bol geniálny nápad a podarilo sa jej to. Ale mne v tom danom čase tento spôsob veľa nehovoril, myslím, že mi prekážal práve ten Samkov štýl. Asi nie som taká tolerantná voči mentálne postihnutým ľuďom, ako to spoločnosť vyžaduje, ak mi rozumieš :-)
Avšak pri počúvaní audioknihy (cca o 10 rokov neskôr) to zapôsobilo úplne inak. Jednak sa nenatrápiš toľko s textom, lebo ti do uší pekne plynie, jednak ten prednes Ľuboša Kostelného urobil s knihou niečo nevídané - autentizoval štýl a hladkejšie sprostedkoval obsah. Asi takto to vyjadrím, ak som zrozumiteľná :-)
Hej, začínam to chápať - inak s tou toleranciou sme na tom asi rovnako, čo sa tohto týka. Pamätám si že som raz čítala poviedku, ktorá bola písaná týmto štýlom a asi po 3 stranách som ju odhodila, lebo ma ten štýl nesmierne rozčuľoval. Nesmierne ma rozčuľovala tá... "hlúposť" a nebola som ochotná tolerovať, že je to písané z pohľadu postihnutého človeka, ani ma to nijak nedojalo. Iba rozčúlilo. Možno ale záleží aj na kvalite daného textu, nielen na mojej intolerancii :)
OdstrániťVeľmi sa mi páči čo dokáže spraviť prednes s knihou. Keď niekto dokáže vdýchnuť postave dušu až tak, že si na jeho mieste nevieš, a ani nechceš, predstaviť niekoho iného. TO je úžasné :)
No to som rada, že nie som sama :-)
Odstrániť