Samko Tále, Cena Fantázie 2012 a Ľuboš Kostelný

reportáž z Bibliotéky 2012






Na tohoročnú Biblu som zašla už vo štvrtok. Bolo to prvýkrát, čo som náš jediný a najväčší knižný veľtrh videla taký kľudný a poloprázdny. Parádna atmoška, tichúčko, žiadna tlačenica ani kočíky. Odteraz chodím knihy nakupovať mimo špičky.
Šla som tam vlastne kvôli literárnej besede Kataríny Soyky s Dadom Nagyom. Divákov bolo málo, o to viac morálnej podpory a úsmevov som posielala na pódium nádejnej spisovateľke fantasy. A sľubujem, že čím skôr si prečítam jej dva romány ;-) Kým to stihnem, možno vyjde aj tretí. (update: recenzia Lokaja)

So Soykou sme si sadli do kaviarne, takže z nákupu kníh nebolo skoro nič. Podarilo sa mi len narýchlo zabrúsiť do Marenčina, kde som zhrabla dlho plánované Remeslá a cechy Prešporka a Bratislavských majstrov katov po 5€.

Sobota

To hlavné ma však čakalo v sobotu popoludní, program Ceny Fantázie, účasť povinná :-) Vstávala som rovnako ako do roboty, o 5:30. Vycikať, namaľuvať a hor sa na zastávku. Víkendový autobus ma povozil po celom južnom okolí Bratislavy, kým dorazil do cieľa. Raňajky, poflakovanie sa po Nivách, cesta k Inchebe. Prekvapilo ma, koľko ľudí sa tam nahrnulo ešte pred otvorením Bibliotéky - to bol predvoj celodennej tlačenice. Ale presne podľa plánu som mala dostatok času prejsť si obchody s knihami ešte predtým, než začnem stretávať kamarátov hrnúcich sa na Cefu. Úlovky som prispôsobovala peňaženke, váhe tašky a prísnym kritériám výberu, pretože plné police neprečítaných kníh sú varovaním, že ani knihomília sa nemá preháňať.

"Samko Tále, smrdí stále"

Škrt cez rozpočet mi urobila Daniela Kapitáňová. Okolo pódia Panta Rhei som šla akurát vo chvíli, keď začínala beseda, z ktorej sa vzápätí vykľul krst nového vydania Knihy o cintoríne. Staré vydanie mám, nedávno som dopočúvala kongeniálnu audioknihu, nebol dôvod kupovať.
Ale tá nová verzia, ktorej čierno-hrobčeková obálka sa niektorým ľuďom nepozdáva, je s ilustráciami. No čo budem hovoriť, zlomili ma. 15€ padlo, aby som si mohla poprezerať obrázky a získať tri autogramy: od autorky, ilustrátora Fera Jablonovského a krstného otca Tomáša Janovica.
Krstilo sa netradične. Nič sa neoblievalo, akt krstu prebehol iba slovne a vo fyzickej podobe sme Knihu o cintoríne pokrstili vlastne my ostatní. Daniela Kapitáňová má taký originálny zvyk, že na krste novej knihy svoje dietko pošle medzi divákov a oni sa jej dnu všetci podpíšu. Sedela som na kraji, po boku Mareka Eliáša, ktorý je mimochodom synovcom aj krstným synom autorky, takže sa mi knižka dostala do rúk ako prvej. Vrazila som svoj autogram do ľavého dolného rohu.
Zvyšok besedy bol rovnako vzrušujúci, najmä keď ma pani Kapitáňová šokovala tým, že si ešte pamätá na moju recenziu Vraždy v Slopnej. Ospievala som audioknihu, dostala k autogramu od ilustrátora aj obrázok Gusta Rúheho, a mohla pokračovať ďalej.

Cena Fantázie 2012, vyhlasovanie víťazov

Program štartoval o 12:30, čo je vhodný začiatok pre dve a pol hodiny trvajúcu estrádu, ale nevhodný z hľadiska obeda. O dvanástej je na obed skoro, o tretej už nevidím od hladu. Posadali sme si v predstihu, vychutnávali zatiaľ poloprázdnu sálu Pódia 2 a sledovali pribúdajúce obecenstvo.
O úvod sa postaralo vydavateľstvo Artis Omnis s prezentáciou starších, ale najmä najnovších prírastkov: antológie Čas hrdinov a prvej časti Červenákovej dilógie Zlato Arkony.
Postrehla som, že z roka na rok sa vyhlasovania Ceny Fantázie zúčastňuje čoraz viac divákov, i keď to tento rok asi súvisí aj s rekordným počtom prihlásených poviedok a ich autorov. Pódium 2 bolo plné a organizátori museli byť pyšní.
Už tradične diskutovali o aktuálnom ročníku najprv porotcovia (okrem dvoch neprítomných) a po nich samotní finalisti, ktorí prišli všetci.

Potom konečne prišlo na rad odovzdávanie cien. Najprv tých "žánrových" či "špeciálnych", nazvite ich ako chcete.

Cena Intel za najlepšiu sci-fi poviedku: Ružena Srnková - Monochromázia
Cena Bibliotéky: Eva Laukovičová - Pavúčie chodníčky
Cena OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy poviedku: Zuzana Javorová - Krajina dlhých tieňov
Cena Béla pre najlepšiu hororovú poviedku: Ján Iša - Medzi regálmi

V Cene Bibliotéky som mala medzi finalistami svoju favoritku, kamarátku Luciu Lenickú zo Šale, ktorej súťažnú poviedku Premena som mala tú česť čítať (a pripomienkovať) ešte pred rokom. Dokonca som jej navrhla poslať ju do Ceny Fantázie. Dotiahla to do finále CB i keď nezvíťazila, a ja som na ňu hrdá, lebo je to dievčina, ktorá pekne kreslí a výborne píše. Dúfam, že Premena bude časom zverejnená, či v niektorom e-zborníku Fantázia alebo na internete, aby si ju mohli prečítať aj iní.
Mimochodom, títo multi-talentovaní ľudia ma už vážne štvú, nestačilo by im excelovať v jednej oblasti?

Program Ceny Fantázie sa postupne prepracoval až k udeľovaniu toho najhlavnejšieho. Ešte predtým Ivan Aľakša avizoval udelenie Ceny poroty. Organizátori sa ju rozhodli udeliť poviedke, ktorá dostala najviac bodov od poroty, čiže v prvom kole. Tou sa stal Slovenský Stalingrad Kataríny Pivarčiovej.

Finalisti Ceny Fantázie 2012 už nastúpení v očakávaní záverečného vyhlasovania
(zľava Lívia Hlavačková, Marja Holecyová, Martin Hatala, Katarína Pivarčiová, Ján Stopjak, Janka Javorka, Ivan Aľakša)

O samotnej Cene Fantázie (tadá!) ako vieme, rozhoduje druhé kolo súťaže = hlasovanie verejnosti na internete. Tam bolo poradie nasledujúce:

To je on, nový Ceny Fantázie šampión :-)
Martin Hatala

5. miesto: Janka Javorka - CC 2.0
4. miesto: Katarína Pivarčiová - Slovenský Stalingrad
3. miesto: Ján Stopjak - Biela tma
2. miesto: Marja Holecyová - Kalkulačka smrti

a obrovské prekvapenie:
Cena Fantázie: Martin Hatala - Prianie jazera

Prečo prekvapenie? Lebo práve okolo Priania jazera bol najväčší rozruch. Poviedka vyvolala búrlivé reakcie na margo epigónstva, pretože v nej spojil diela Raymonda Chandlera a Andrzeja Sapkowského. Spomínala som to v článku o poviedkach. Niektorí čitatelia Martina obviňovali z plagiátorstva a porušovania autorských práv. Mňa tieto záležitosti vôbec netrápili, avšak kvôli negatívnemu ohlasu som tipovala na víťaza všelikoho, no určite nie jeho. Možno výsledok len znova potvrdzuje okrídlenú vetu, že zlá reklama neexistuje :-)

Sošku prišiel odovzdávať minuloročný víťaz Ivan Čipkár, čo bolo hrozne milé, lebo odkedy som ho minulý rok uvidela prvýkrát, som presvedčená, že kdekoľvek sa toto modrooké blondiatko-šteniatko zjaví, všetko je milučké. Verím, že sa Ivan za túto charakteristiku neurazí, lebo ja si nemôžem pomôcť, on je taký strašne zlatý :-) Ako sa ukázalo, sochu pre víťaza vložil do rúk svojmu kamarátovi, mimochodom tiež veľkému sympaťákovi.

"Tak gratulujem, bratm!"
(Martin Hatala a Ivan Čipkár, vpravo Ján Stopjak)

Potom všetko to napätie opadlo, odrazu sme si vydýchli, výsledky boli známe a ceny rozdané. Začalo nakupovanie čerstvých zborníkov a naháňanie autogramov. Ktosi vymyslel podpisovanie autorov nie na titulnú stranu alebo k poviedkam, ale rovno do obsahu. Veľmi praktické.

Ako som zborník od porotcu vymámila

Mne na zborník nezostali bubáky. Tak som aspoň využila čas a operatívne sa rozhodla doplniť zbierku autogramov, keďže jedným z porotcov tohoročnej CF bol aj herec Ľuboš Kostelný, predčítač Knihy o cintoríne. No a keď som to nové vydanie s podpismi aj ilustráciou už mala a chcela si doň pridať ešte spomienku na audioknihu, bola by hlúposť nevyužiť šťastnú zhodu okolností.
Zašla som teda za Ľubošom, ktorý po skúške v divadle stihol dobehnúť akurát na koniec vyhlasovania, a štýlom lovca celebrít som naňho zletela sťa orlica tatranská. Vytrhla som ho spomedzi postávajúcich finalistov, reku, "venujte mi 60 sekúnd!"
Vysypala som mu celú kauzu okolo dojmov z audioknihy, v ktorej práve on stelesnil Samka Táleho, okolo nového vydania a prostoreko som zo seba vyhŕkla aj to, že kvôli tej novej Knihe o cintoríne mi teraz nezostali chechtáky na nový zborník Ceny Fantázie.
Ľuboš bol zo všetkého toho chaosu naokolo trošku roztržitý (čomu sa vôbec nečudujem, lebo ja takisto), ale vnímal ma, bol ústretový a k ostatným autogramom pridal ten svoj, tak ako som si želala: "za audioknihu, Ľuboš Kostelný" :-) Medzitým mi ešte povedal, že ak dostane dva zborníky za porotcovanie, tak mi jeden dá. Čo som samozrejme odmietla, veď si ho môžem kúpiť neskôr.
Avšak o niekoľko minút chaosu neskôr bol práve na odchode, keď sa odrazu zvrtol, otrčil mi roztvorený zborník a pýta sa "To sú tie poviedky?" Zostala som zaskočená, že aké, ale nakoniec som vyhabkala, že áno... Na čo ráznym gestom vystrčil knihu smerom ku mne a vraví: "Tak ja už som ich všetky čítal." Zmohla som sa iba na "Aha... ééé, ďakujem..." a bol fuč.
Tak som zdedila zborník Ľuboša Kostelného :-)

Ten som si potom nechala podpísať (k obsahu) od finalistov i rôznych víťazov, a potom som sa osobne zoznámila s Jankou Javorkou, lebo som jej chcela povedať, aby nepísala do šuflíka, ako o tom hovorila pri besede na pódiu. Presviedčala som ju, že ak si doteraz myslela, že takéto poviedky a témy nikoho nezaujímajú, je na veľkom omyle. Tu na ňu čaká celá komunita fandomákov, ktorá bude jej dielka čítať a s radosťou kritizovať alebo aj chváliť. Stačí rozhrnúť záves a nakuknúť čo je za ním. Sľúbila sa mi ozvať na Facebooku, tak dúfam, že to splní, pretože ja som sa ju pokúšala nájsť aj pod pravým menom, no nezadarilo sa.

Trocha štatistiky

Cena Fantázie tento rok polámala snáď všetky svoje doterajšie rekordy. Nielenže bol rekordný počet prihlásených poviedok i autorov, ale ako nás informoval Ivan Aľakša, na Kultúre Sme si na články kliklo vyše 22 tisíc ľudí, každej poviedke sa ušlo 4 až 11 tisíc čítaní, hlasujúcich bolo spolu 761 a medzi prvým a druhým miestom bol rozdiel 11 hlasov (!).
Pikoška na záver: veterán udeľovania CF Ivan Aľakša si prizval ako spolumoderátorku Líviu Hlavačkovú a urobil veľmi dobre. Celý fandom vie, aká je Lívia talentovaná a šarmantná, no teraz mal príležitosť vidieť jej uplatnenie ako sekundanta pri moderovaní. S Ivanom sa dobre dopĺňali, občas sa vtipne prekárali a vôbec Lívia pôsobila ako svieži lesný vetrík. Všetkým sa nám to páčilo.

Uf, teraz už nevládzem a vyčerpala som všetky zaujímavé (zverejniteľné;-) témy. Ak sa vám žiada, prečítajte si ešte oficiálnu tlačovú správu na Fandom.sk. Ozaj, a ak ešte nemáte jubilejný zborník, nezabudnite si ho kúpiť :-)

P.S.: Na Bibliotéke krstil Jozef Karika svoj nový román Na smrť, ale zase sa táto udalosť časovo prekrývala s Cenou Fantázie. Tento rok som sa ani nepokúšala prebiehať medzi nimi, takže bezpochyby efektná paráda mi celá ušla. Pozriem si fotky na nete.

P.P.S.: V článku som použila fotky Janka Žižku, môžete si ich pozrieť v albume na Facebooku, je verejný, tak hádam aj bez prihlásenia.

Súvisiace:

oficiálna domovská stránka Ceny Fantázie
finálové poviedky Ceny Fantázie podľa mňa: rok 2006, rok 2007, rok 2008, rok 2009, rok 2010, rok 2011, rok 2012
oficiálna správa o výsledkoch ročníka 2011
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2009 - text
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2009 - video
Bonus k Cene Fantázie 2008 (e-zborníky, jeden odo mňa)
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2008
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2007 - Riddick ako krstná mama zborníka
Audiokniha o cintoríne