Keďže v tejto oblasti detektívnej literatúry dávam prednosť práve tým odľahlejším (z Islandu) a naopak v záplave škandinávskych autorov už dávno nie som ani len ochotná sa orientovať... Škótsko zaujalo.
A vôbec, na obálke bola nakreslená veľká čajka.
No a potom je tu tá druhá časť textu o knihe... pochvaly, ktoré zlomia a pobláznia aj takého podozrievavého skeptika ako ja. Slová ako mrazivá atmosféra, strhujúci román, triler temný a desivý ako búrlivé škótske more.
Alebo toto:
"Domníváte se, že už jste viděli a četli vše, ale vtom přijde Peter May s románem Skála a připomene vám, že pojmy jako "jedinečný" a "mimořádný" stále patří do slovníku detektivních románů. Velký příběh, a navíc něco, co jste pravděpodobně ještě nečetli."
Nehovorte mi, že by vás takéto referencie ponechali chladnými.
Avšak stále platí porekadlo, že aj najlepší tesár sa niekedy utne - lebo hoci nie som najlepší tesár a neodfikla som si celý prst... štrajchla som ho tesne.
Takže, ostrov Lewis je vraj najodľahlejšie miesto v Škótsku (hoci Shetlandy a Orkneje sú odľahlejšie). Práve sem si to namieri policajný vyšetrovateľ Fin Macleod, ktorý tu prežil prvých 18 rokov svojho života. Naspäť ho priviedlo vyšetrovanie brutálnej (až rituálnej) vraždy, ktorá sa nápadne podobá na inú z Edinburghu.
Cesta "domov" ho krátko, no veľmi intenzívne konfrontuje s romantikou i tragédiami detstva a ranej mladosti. Akoby toho nemal dosť, keď mu celkom nedávno zomrel 8 ročný syn a manželstvo má v rozklade.
V kapitolách sa strieda rovina súčasnosti s Finovým rozprávaním o vlastnom živote na Hebridách a postupne sa skladá mozaika komplikovaných vzťahov v rámci úzko prepojenej komunity. Napokon, aj zavraždený hromotĺk Angel Mcritchie s ním chodil do školy. Taktiež nachádza svoju veľkú lásku s mladosti, vydatú za jeho najlepšieho priateľa a mnoho ďalších známych ľudí i miest. Skompletizovanie príbehu nakoniec prinesie pomerne zvrátený obrázok škaredej histórie plnej osobných "záležitostí".
***
To všetko znie dosť dobre. Možno až príliš dobre. Počas počúvania som totiž pomaličky odhaľovala a počítala drobné i väčšie klišé, z ktorých sa Skala skladá. Spočiatku som si všímala iné stránky textu: vecnosť typickú pre krimi striedanú s rozšafnými lyrickými opismi prírody a nálad, vykresľovanie atmosféry, rozvláčnosť podtrhnutú umeleckým predčítaním (aj audioknihy majú občas nevýhody;-), i formujúce sa charakteristické znaky policajta - osamelého vlka.
Potom sa začali zjavovať povedomé vzory. Tu scéna, tam slovné spojenie, kúsok zápletky... čoraz viac vo mne rástol pocit, že vlastne nemám v rukách (či ušiach) taký jedinečný a mimoriadny príbeh, ako by sa mohlo zdať. Prepletenie medziľudských vzťahov a všetky tie udalosti zase začínali pripomínať telenovelu. No a keďže to, čo raz vidíte, už nemôžete odvidieť, nepodarilo sa mi pocitu horkosti zbaviť do konca knihy ani potom.
K tomu ma začalo dráždiť aj nabaľovanie ďalšej a ďalšej tragiky. Dnes viem, že Skala (orig. Black house) je pilotným dielom tzv. hebridskej (zatiaľ) trilógie a je teda jasné, že Peter May chcel spojiť vyšetrovanie prípadu s predstavením hrdinu. Ale ani v tejto oblasti sa nedočkáme ničoho "jedinečného".
Detektívi bývajú ožrani, morfinisti, rozvedení samotári, trosky rôzneho druhu - a Fin nie je iný. Islandský Erlendur je tiež rozvedený, večne traumatizovaný smrťou brata v detstve, jeho dcéra fetuje a melanchólia je jeho druhé meno. No myslím, že toľko hrozných vecí ako Finovi Macleodovi od narodenia do konca tohto románu, sa nestalo žiadnemu knižnému kriminalistovi... a čitateľ si odrazu uvedomí, že vzhľadom na objem dramatizácie akosi chýba adekvátny objem psychologizácie. Inak povedané, málo sa dozvieme o tom, čo si Fin myslí a čo cíti - aspoň v porovnaní s tým, koľko sa dozvieme o hebridskom počasí, západe slnka, vetre, skalách a močariskách.
Názor na originalitu, množstvo použitých klišé (hoci výborne zapracovaných) ponechám na vás, každý si môže myslieť niečo iné a prijatie knihy tohto skúseného spisovateľa svedčí o tom, že rozladených čitateľov je menšina. Ani ja nemôžem povedať, že by Skala bola zlá. Keď nič iné, je v aktuálnej vlne odlišná svojím umiestnením a celkovým poňatím ju to viac nakláňa k tým islandským detektívkam. Plus, zopár scén bolo fakt bravúrne napísaných aj načítaných. Bohužiaľ, pre mňa už zostane síce majstrovskou, ale iba skladačkou tisíckrát overených motívov s mohutnou podporou remeselnej zručnosti a rutiny.
***
Ak budete počúvať audioknihu, obrňte sa. Je plná výrazov v gaelštine, ktoré predčítač Jiří Dvořák pravdepodobne s niekým konzultoval, lebo v nich často počujete ch a pritom viete, že napísané tam určite nie je. Aj mená sú trochu netradičné, ale v tom problém nebol... išlo o ich prednes.
Išla som zošalieť hlavne z Ártéra a Kéluma. Niekedy sa mi zdalo, že ak ešte raz budem počuť ÁRTÉR, asi vyletím z kože. Zúrila som z pomyslenia, že Jiří nevie správne prečítať meno Arthur (v mnohých audioknihách sa detaily ako zlá výslovnosť neopravujú a nie je snaha s tým nič robiť, a to nehovorím o neschopnosti Čechov prečítať správne ö, ü - takže zmena Arthura na Ártéra nie je vôbec taká neuveriteľná, skôr naopak). Neskôr sa pridal aj Kélum a to už som skoro upadala do mdlôb.
Nakoniec sa mi podarilo vygúgliť, že Ártér nebol Arthur, ale Artair. Hlavná ženská postava čítaná ako Máršlí sa píše Marsaili, čo teda určite museli konzultovať, lebo na niečo také by Slovan neprišiel. Takže zo strany vydavateľstva a predčítača šlo vlastne o skvele odvedenú prácu. No mne to neustále vzývanie krvných ciev šlo hore krkom, čo už narobím :-)
V každom prípade, ak chcete počuť zaujímavú audioknihu s príjemne chladivou atmosférou (skvelé hlavne v lete), plnú detsky nevinných, mladícko erotických aj dospelácky temných vášní, vezmite Skalu a zoznámte sa s Finom Macleodom. Napriek mnou vytknutým chybičkám určite nebudete ľutovať.
Peter May: Skála (OneHotBook, 2013)
Súvisiace:
Trable s detektívmi
Arnaldur Indriđason: Hrob v ledovci
Lars Kepler: Hypnotizér
Jo Nesbø: Lovci mozgov
Stieg Larsson: Muži, kteří nenávidí ženy (Milénium 1)
Stieg Larsson: Milénium 2 a 3
Stará láska vo zväzku s najlepším kamarátom mi vždy otvára nožík vo vrecku, o stereotypných detektívoch/policajtoch ani nehovorím. Jedna z vecí, ktoré milujem na Moorovi sú jeho charaktery. Totálne svieži závan originality, pričom nepotrebuje znásilňovať realitu aby to dosiahol. To sa nevidí tak často :)
OdpovedaťOdstrániťAch, áno, náš milý Chris :-) Práve čítam humoristickú knižku od autora, ktorého Chris Moore osobne odporúčal (tuším na FB), Carla Hiaasena. Zatiaľ je to fajné, snáď bude aj recka - príležitosť na rozšírenie okruhu obľúbencov :-)
OdstrániťSuper, teším sa!! Je skvelé vedieť, že tých zábavno/originálnych spisovateľov je viac :)
Odstrániť