Knižná väzba - tvrdá alebo mäkká?

Zamyslenie založené opäť viac na dedukcii a intuícii, než skutočnej fundovanosti autorky :-) Bohužiaľ, v knižnom vydavateľstve nikdy nepracovala a kým motyky nestrieľajú, asi ani nebude.
Napriek tomu sa pýta: Prečo vychádzajú knihy na Slovensku prevažne viazané? V čom je lepšia brožúra a v čom klasická kniha? Záleží len na obsahu alebo aj na obale?

A čo VY na to?

Niť verzus lepidlo

Nad problematikou vzťahu čitateľov a vydavateľov k brožovanej väzbe som sa zamýšľala už mnohokrát a rozoberala v duchu, ako je to u nás a v zahraničí. Opäť mi ju pripomenul román Priechod.
V recenzii som pochválila vydavateľstvo Ikar za odvahu priniesť na náš maličký trh síce bestseller s reklamou, ale vedeckofantastický, hrubý a poriadne drahý. Aj keď upíri stále letia, zaplatiť za knihu 20€ nie je sranda.
V takej cenovej hladine Slovák vydá peniaze skôr za obrázkovú encyklopédiu na kriedovom papieri, než za beletriu (navyše od neznámeho autora). Akosi sa nám tie výpravné knihy zdajú hodnotnejšie, i keď ich excelentná úprava často nezodpovedá informačnej hodnote - ale o to tu dnes nejde.
Potom som zavítala e-shop Eurobooks, známe slovenské kníhkupectvo špecializované na cudzojazyčnú literatúru. A hľa, tam na mňa z noviniek vykukol Priechod v originále - za 8,50 €.
Prečo taký rozdiel, keď britský výtlačok museli aj doviezť? Časť odpovede tvorí rozdiel medzi viazanou a brožovanou knihou. Cena za paperback je v zahraničí výrazne nižšia než za hardback. Ostatne tvrdú väzbu považuje anglofónny svet za niečo ako zberateľskú záležitosť, pričom paperbacky sú vecou rýchlej spotreby. V tom sa naše kultúry líšia. K tomu sa ešte vrátim.

Odbočenie - história mäkkej väzby v skratke

Pokým tvrdú knižnú väzbu poznáme od čias prvých inkunábulí, tá dnešná mäkká bola vynájdená pre masovú spotrebu až v tridsiatych rokoch 20. storočia. Briti to odkukali od Nemcov, Američania sa chytili o chvíľu neskôr. Začalo to reedíciami známych diel, u ktorých sa predpokladal široký a stabilný záujem.

Sympatické je, že v tom istom roku 1935, keď Penguin Books naštartovali úspech paperbackov, v Československej republike začali vychádzať zošitové Romány do kapsy (formát A4), z ktorých názvu neskôr vznikol okrídlený termín rodokaps, používaný dodnes a označujúci jednak zošitové vydania, jednak dobrodružnú a inú brakovú literatúru vhodnú na rýchle čítanie. Rodokapsy rôznych žánrov sa po revolúcii vrátili prostredníctvom zošitov od vydavateľstva Ivo Železný, a každá žena minimálne počula o Lovestorkách a Harlekýnoch. No nestačilo to, aby sa u nás mäkká väzba naozaj udomácnila.

prvých desať "penguinov"

Paperbacky mali od začiatku za cieľ predávať viac muziky za menej peňazí. Namiesto balenia do tvrdých dosák a šitej väzby používali kartónový papier a lepidlo. Mäkké knižky boli o niečo menšie než tie klasické a ujali sa ako vreckové romány, pričom ozajstný boom zaznamenali počas druhej svetovej vojny, kedy bol život aj mimo fronty mizerný a pospolitý ľud si krátil cestu do práce a z práce čítaním brožovaných románov za pár šupiek.
Medzi touto dávnou minulosťou a súčasnosťou mäkká väzba získala osobitné postavenie a mnoho nielen dobrodružných jednohubiek, ale aj bestsellerov vychádza najprv ako paperback. Až keď sa titul ukáže ako ziskový a rentabilný, vychádza viazaná publikácia, ktorá stojí viac peňazí. Mäkká väzba si jednoducho musí na tvrdú zarobiť a skutočné hity sa jej dočkajú asi po roku (tak ako filmy idú na DVD až keď obídu kiná). Logika napovedá, že tento výtlačok si už kúpia iba ľudia, ktorí ho chcú mať vyložený na polici. A teda ho už čítali a páčil sa im, alebo sú proste bohatší a vyššia cena im neprekáža. Dalo by sa z toho vyvodiť, že v západnej kultúre sú klasické knihy pre "elitu"?
UPDATE: Ukázalo sa, že tu boli moje informácie či uzávery nesprávne - v súčasnosti to funguje presne naopak. Vydá sa hardback a ten musí zarobiť na paperback... Čiže tí bohatší musia najprv vykúpiť dostatok nákladu, aby mohol po roku vyjsť paperback pre "chudobnejšie" masy. Vydanie paperbacku sa pre spisovateľa stáva udalosťou, lebo to znamená, že už prvé tvrdé vydanie jeho knihy malo úspech :-)

Návrat na hlavnú koľaj - Slovensko naše

U nás sme potom elita všetci. Absolútna väčšina knižnej produkcie vyjde v tvrdej väzbe. Slovenský čitateľ je asi rozmaznaný uplynulými desaťročiami, keď bolo v plánovanom hospodárstve dosť peňazí na všetko a knižky vychádzali v solídnom prevedení. Papier už taký solídny asi nebol, lebo tie staré, čo máme doma, sú vnútri krehké, zožltnuté ako noviny a páchnu.
Vo všeobecnosti platí, že mäkká väzba rovná sa nižšia cena aj nižšia kvalita. Mnohí si to bohužiaľ prekladajú aj do roviny abstraktnej a fixujú si paperbacky ako nosič pre literatúru nekvalitnú, podradnú, brakovú... nehodnú ich záujmu. Radi s úškrnom poukazujú na tradíciu mäkkých väzieb s pestrými ilustráciami na obálkach ako na špecialitu vedecko-fantastickej literatúry, a teda niečoho natoľko vzdialeného od reálneho sveta, že nemá význam s tým strácať čas. Že je to tragický omyl, ich nepresvedčím, ale nebudem sa ani namáhať. Každý čítame, čo sa nám páči - no obálka knihy alebo jej väzba je síce súčasťou, ale nie podstatou výpovednej hodnoty diela.
Inak povedané, obálka i väzba môže predávať a pritiahnuť záujem, ale nebude sa čítať :-)

aj takto môže vyzerať paperback

No trúfam si povedať, že aj v záležitosti kvality výroby nastala nová doba. Za "starých čias" boli naše knihy prešívané niťou, dosky boli olepené farbeným plátnom, reliéfne potlačené a prekryté obalom. Naopak na paperbacky sa používal tenší papier a biedna vrstva nemožného lepidla, s ktorým bol po jednom použití z knihy šalát. Z obálky sa nezriedka odlepovala fólia (pamätáte edíciu Retro?).
Dnes je všetko inak.
Tvrdá väzba už dávno nie je čo bývala - dosky sa oblepujú namiesto plátna matným papierom a šitý chrbát nahrádza lepidlo. Väčšina takýchto kníh už nezostane ležať otvorená na stole, keď ju roztvoríte, čo býva jeden z argumentov v prospech klasiky.
Naopak, na lesklých obaloch paperbackov pekne vynikajú ilustrácie a nové tavné lepidlá sú kvalitatívne úplne inde - knihy sa už nerozpadávajú, a ak zaobchádzate so svojím výtlačkom slušne, nemusíte ani len prelomiť chrbát a kniha po prečítaní stále vyzerá ako nová.

Čítať alebo vlastniť?

Pravda, je tu ešte jeden aspekt, pre ktorý priemerný Slovák uprednostní viazanú knihu, a ktorým sa odlišuje od priemerného Američana. Životnosť, pretrvanie. Upíname sa k podvedomému pocitu, že čo sme raz získali, má nám vydržať naveky. Pochopiteľne to nie je všeobecne platný vzorec. Čitatelia sme rôzni, jedni si svoje poklady opatrujú a sú na ne precitlivelí, iní majú najradšej, keď je kniha ošúchaná, pokrčená, obitá. Jej stav svedčí o intenzite jej používania.
No v porovnaní s inými kultúrami snáď môžem škatuľkovať, že náš národ si knihy tak akosi váži, radšej ich odkladá a nevyhadzuje. Chce si ich pekne odložiť do poličky. "Západní imperialisti" boli naopak vychovaní, aby si lacnú knihu kúpili, prečítali a potom ju hodili do koša alebo nechali len tak niekde ležať na lavičke. Pre mnohých z nás je to možno neakceptovateľné, ale nesmieme im to zazlievať. Jednoducho sú naučení, že zážitok je v hlave a nosič nie je dôležitý. Kniha je spotrebný tovar, nie dedičný artefakt.
Koniec-koncov aj ten papier vydrží len niekoľko desaťročí. Niekedy nemusí ani toľko, pretože nová generácia prečíta len zlomok toho, čo čítala tá predchádzajúca. Mne sa nechce púšťať do Selmy Lagerlöfovej a moje deti možno nebude zaujímať nejaký Tim Powers.
Toto uvedomenie by pomohlo najortodoxnejším odporcom brožovanej väzby, aby si uvedomili, že knihy sú dôležité síce pre každého inak, ale naozaj nemusia (a ani nebudú) po tridsiatich rokoch vyzerať ako nové, a už vôbec sa nebudú dediť cez štyri pokolenia.

Quo vadis knižná väzba?

Otázka znie - môžeme si dovoliť byť elitou? A naozaj to potrebujeme?

sú horšie ako viazané?

Anglický zdroj informácií tvrdí, že na viazané knihy sa používa kvalitnejší "non-acid" papier, ktorý dlhšie vydrží. Áno, ak si kúpite lacný zahraničný paperback, asi bude mať žlté stránky a možno aj jemne rozpité písmo. Anglofónne krajiny totiž rozlišujú medzi dvoma typmi paperbackov.
No zdá sa mi, že tie naše i české brožované knihy sú na tom lepšie. Tvoria akýsi medzistupeň (trade paperback) medzi najlacnejším vreckovým románom a viazanou knihou. Toto je smer, ktorým by sa dalo pokračovať.

Náš miniatúrny trh nemá samozrejme priestor na americký štýl dvojitého publikovania, no je otázne, ako dlho bude mať dostatok kupujúcich pre čoraz drahšie knihy. Svet sa mení a my v ňom. Ale šťastie praje pripraveným, ako onehdy pred sedemdesiatimi rokmi dokázali Penguin Books.

Iste, je tu aj problém prekladu a nákladu. Za preklad treba tiež zaplatiť, a každý trochu zasvätenejší človek vám povie, že je sakramentský finančný rozdiel vo vydaní piatich tisíc výtlačkov a tridsiatich tisíc a viac. Cena výrobku klesá úmerne tomu ako stúpa počet vyprodukovaných kusov.
Z toho jasne vyplýva, že slovenské knihy budú vždy drahšie než anglické, nemecké atď. Určite však zostáva trochu priestoru na optimalizáciu. Na "Západe" platí, že viazané knihy prinášajú nižší predaj a vyšší zisk, brožované naopak - možno sa naši vydavatelia naozaj spoliehajú na toto pravidlo a zatiaľ im to stačí. Lenže, je to v našich podmienkach udržateľný stav? Ceny surovín, spotrebovanej energie, výrobných procesov, práce, dopravy a tak ďalej, neustále rastú. Samozrejme že budú rásť aj ceny kníh a pomaly klesať predaj, čo nevyhnutne povedie k zníženiu ziskov vydavateľstiev i obchodníkov... a my čitatelia budeme prichádzať o viac titulov...

Nuž a keby sa ušetrili financie na knižnej väzbe, snáď by sa našlo zopár drobných na zabezpečenie lepšej redakčnej práce. Výhrady čitateľov voči skopaným prekladom (= nekvalitnej redakčnej práci) sa množia ako huby po daždi. Keď už o tom nahlas hovorí aj Knižná revue na titulnej strane (č. 2/2011, PDF), je to naozaj problém. To len na okraj ;-)

Ľudia sa permanentne sťažujú na vysoké ceny kníh, vydavatelia a obchodníci sa len usmievajú, že vraj pred Vianocami sa ich aj tak predajú tony. Áno, to svedčí o tom, že slovenský národ chce kupovať knihy. Má ich rád... V tejto záležitosti som optimista - myslím, že je tu spôsob ako z toho vyťažiť a nie domáceho čitateľa sabotovať. Nie(len) z chamtivosti vzišli po generácie fungujúce vydavateľstvá, preto nemusí byť nevyhnutne dôležité okamžite zarobiť, ale používať rozum. Vychovať si zákazníkov, ktorí budú kupovať dnes, zajtra, aj v budúcnosti...
Ak vyrástli na klasike, stačí ich len trošku popchnúť a privyknúť. Minulosťou zhýčkaný čitateľ mieni, no trhová ekonomika mení. Treba ísť príkladom a ukázať, že sa to dá aj inak, že brožovaná väzba nemusí byť iba záležitosťou vysokoškolských skrípt, nízkonákladových zbierok alebo sci-fi a fantasy. Že to nie je hanba ani znak bezcennosti a nekvality či chudobného vydavateľstva. Všetci slávni spisovatelia vychádzajú za kanálom alebo za oceánom v paperbackoch, pritom ich zastrešujú gigantické vydavateľské domy. Verte že im to nevadí. V porovnaní s vnútornou hodnotou diela obálka a väzba predsa nič neznamená.

Evitabox

Niektorí už na to prišli a začali s (pre)výchovou. Pozrite sa len na vydavateľstvo Evitapress. Milované i nenávidené romániky pre ženy si získali tisíce fanúšikov, ktorým je srdečne jedno, že čítajú brožované knižočky. Stavím sa, že by ich dokonca obhajovali, pretože si obľúbili značku so všetkým, čo k nej patrí.
Začalo to pár ľudí pred pár rokmi, všetky tituly vychádzali v mäkkej väzbe, cena bola nízka a pozrite sa: okrem toho, že minulý rok ponúkala k svojim publikáciám diár a osobitný box, čo sú praktiky, ktoré u nás nevidíte, dnes si Evita Urbaníková môže dovoliť vsadiť na americký štýl a vydať populárne knihy ako hardback - s okázalým titulkom "Luxusné vydanie v tvrdej väzbe!"
Len dodám, že to luxusné vydanie stojí stále iba 10 eur, a má 480 strán. Ostatné paperbacky stoja od 5 do 8 euro a najdrahšia kniha na celom e-shope 13 € (hardback). V bežnom slovenskom kníhkupectve na trinástich eurách ceny začínajú.

Pani Urbaníková použila osvedčený recept a vyšlo jej to. Nepoznám čísla, ale tipnem si, že zarobí viac ako Ikar na svojej červenej knižnici. Pribudla totiž ďalšia devíza - americké a nemecké autorky sladkých romancí sa po dvadsiatich rokoch čitateľkám objedli, a tak sa preorientovali na domácu produkciu s bližšou mentalitou i reálnejším obsahom. Na rozbehnutý vlak naskočil Ikar so svojím projektom Mám talent, kde vychádzajú tiež útle paperbacky na rýchlu konzumáciu. Slovenský knižný trh už potreboval nábor sviežich autorov a tento druh literatúry ide momentálne na dračku.

Zostáva len počkať, kam sa to vyvinie. Či sa príležitosti chytia ďalšie vydavateľské domy a začnú tlačiť paperbacky. Zo začiatku povedzme detektívok, populárnych trilerov alebo tej červenej knižnice. Verím, že existuje cesta, ako cenu kníh skresať alebo udržať na istej úrovni, a sprístupniť literatúru širším masám. Hoci aj tú rýchloobrátkovú, hlavne aby sa čítala. Bohužiaľ, v tom našom malom turbokapitalizme sa rozhľadu, sčítanosti a vzdelanosti obyvateľstva nepripisuje veľká dôležitosť, ale je to škoda. Lebo hlúpy národ síce ľahšie poslúcha politikov, ale zato... je proste hlúpy.

Milí vydavatelia, neskúsite porozmýšľať, či by vydávanie lacnejších kníh nebolo nakoniec obojstranne výhodnejšie?

Kto s tým prvý príde, bude kráľ. Aj keď Evitu z trónu tak ľahko nezosadí ;-)


P.S. Ak ste sa dočítali až sem, prepáčte mi tú dĺžku, proste mi to trochu prerástlo cez hlavu.

P.P.S. Na českom trhu sú paperbacky oveľa rozšírenejšie, najznámejšie sú z vydavateľstiev Levné knihy či BBart, no pokúsila som sa načrtnúť hlavne slovenskú situáciu ako ju vnímam ja. Dúfam, že nie som zase úplne mimo, lebo ma dobijete ;-)

P.P.P.S. Nebite ma!

Súvisiace:

Ich forma a literárny fastfood
Záchodová literatúra
Ako sa stať recenzentom
Fantastika pre "mladých dospelých"
Prečo fantastika?
O čajkách a Coelhoch