Úchylův kapesní průvodce bizarními sexuálními touhami...

Je zaujímavé, čo všetko sa môže spájať s takou malou knižočkou, obsahujúcou prevažne zábavné informácie podané... ehm... zábavnou formou.
Zabudla som písať, či čo?
OK, tak znova.

Najprv napíšem, ako som k tomuto skvostu prišla. Potom napíšem o čom to je. A potom napíšem, ako sa dá ošukať T-rex.
Vlastne nie, neviem ako sa to robí. Ale vyzerá to tak, že niektorí ľudia to asi vedia, lebo aj o tom sa píšu knihy.



Kto nemá rád poetiku á la Riddick, preskočte rovno na knihu.

Antikvariátne intermezzo

Táto kniha je unikátna hneď z dvoch dôvodov. Prvý je pochopiteľne obsah, druhým je skutočnosť, že je a zostane poslednou, ktorú som si kúpila v Antikvariáte pri Justičnom paláci. Kedysi dávno-pradávno to bol prvý, najobľúbenejší a väčšinou aj jediný bratislavský antik, kam som rada chodievala. Jedna pivničná miestnosť zaprataná knihami, platňami a ďalšími nosičmi. Prezeranie a hľadanie bolo vždy náročné, jediným rozlišovacím prvkom bolo hrubé žánrové rozdelenie podľa políc, okrem toho knihy iba pribúdali. Ale pivnica aj so svojím pánom antikvariátnikom mala svoje čaro. Kúpila som si tam aj nejaké staré fotografie, ktoré ma fascinovali.

Na jar toho roku som sa tam rozhodla ísť znova pozrieť. Čakalo ma však nepríjemné prekvapenie. Antikvariát stále existuje, ale od ostrovčeka pozitívnej deviácie má už ďaleko. Zostala iba stiesnenosť príšerne preplnenej kobky, v ktorej skôr nájdete inšpiráciu na klaustrofobický horor, než knižný poklad.
Medzi dvojmetrovými komínmi sedel stále ten istý pán, ale musela som najprv pozdraviť, aby som podľa odpovede identifikovala, či a kde vlastne je. Oblievali ma z toho pohľadu rôzne pocity, hlavne smútok. Ani fotky už nepredáva, nieto miesta.
Chvíľku som sa bezcieľne motala, spomínala - na policiach som ešte stále videla knihy, ktoré sa za celé tie roky nepohli zo svojho miesta. Z komínov tých neskôr príchodzích bol problém čokoľvek vziať (vybrať rovná sa zrútiť, prekladať niet kam), zostávalo sa len dívať. V žiadny úlovok som veru nedúfala.
Na Úchylovho vreckového sprievodcu som natrafila na jednej z regulérnych políc, v oblasti, kde sa obvykle neobzerám - filozofia, ezoterika a iné vedy i pavedy. Padol mi tam zrak, naokolo bolo viac maloformátových knižočiek. Nad názvom som sa uchechtla, vzala ho do ruky, že čo je to za bizár, a v tej chvíli bolo rozhodnuté. Prišla som niečo uloviť a toto bolo ako hlbokomorská obluda v sieti na kraby.
Čoskoro bolo treba ísť, tak som ujovi podala peniažky, pohľadom sa naposledy rozlúčila z pivnicou na Justičnej 6 a s vedomím, že sa tam už nikdy nevrátim, som zaplavená melanchóliou odišla.

Nájdi si svoju úchylku / úchyliaka

No ale knižka bola moja, stála 5 éčiek, čo teda vzhľadom na jej veľkosť, hrúbku i ľahkovážny obsah nie je málo. Ale ešte aj pekné ilustrácie sú v nej. Či sú to originál perokresby z minulých storočí, to zaručiť neviem (tiráž sa nezmieňuje), ale sú milé a tak akosi trefné.
Každá téma (úchylka) začína vymenovaním užitočných pomôcok a pokračuje vysnívanou predstavou. Niekedy viac inokedy menej humorné opisy sa snažia ukázať po čom túži ten-ktorý niečo-fil. Nasleduje vysvetlenie "čo to je", psychologické pozadie a záverečné pokyny, ako sa správať pri praktikovaní, aby ste si to užili a sebe ani partnerovi neublížili.

Hneď skraja je dobré si vyjasniť fakty, poučky a aktuálnu typológiu - preto sa naučíme, čo znamená skratka BDSM - bondáž a disciplína + dominancia a submisivita - čo všetko obnáša a prečo sa tak akosi, laicky povedané, považuje za matku rozličných pod-úchyliek a fetišizmov. Aj keď je človek zhruba informovaný, nikdy nezaškodí občerstviť a uceliť si vedomosti.

Zvedavejšia som bola na to, čo ma čaká v knihe ďalej. Malý diablik v mojej hlave sa uškrnul a povedal si, že teraz máme príležitosť otestovať sa. Prečítať si na jednom mieste o rôznych neštandardných erotických vášňach a poskúmať, či sa tam niečo nenájde aj pre nás ;-)

Viete ako je to s tou našou spoločnosťou... Trestali sa vždy tí, ktorí vytŕčali z radu - tak si mocní udržiavali poslušnosť uniformne zdeptanej chamrade. Ak mali ženy ľubovoľné problémy sexuálneho charakteru, mohli si zarobiť na seriózne problémy. Chlapov sa to netýkalo, lebo chlapské sexuálne problémy sa aj tak vždy zvalili na ženu. Často doslovne.

Lenže dnes je to v civilizovaných krajinách inak, a jeden priemerný heterosexuál má občas pocit, že je vlastne zúfalo tuctový, ba priam konvenčný. Trápne obyčajný.
Nebolo by šteklivejšie môcť sa niekde pri bare najnovšej kamarátke so žmurknutím priznať, že "trpím".... ja neviem... napríklad nasofíliou? Alebo že moja gigantická zbierka plyšových medvedíkov nie je len prejav zamrznutej puberty, ale aktívny plyšový fetiš? A tak ďalej. Je celkom dosť spôsobov, ako by sa taká pekná malá úchylka dala použiť na zvýšenie atraktivity u opačného pohlavia, poprípade vyvolanie závisti u kamošiek ;-)

Bohužiaľ, neuspela som. Prešla som celú knihu, ale okrem pocitov, ktoré sa pohybovali v škále od veselosti cez zadumanie po miernu nevoľnosť, som neobjavila žiadnu úchylku, v ktorej by som si sama seba dokázala predstaviť.
Veľký frňák u chlapa sa mi páči, ale až k tej spomínanej nasofílii to nedočiahne. Milujem science fiction, ale C3PO ma irituje, cyloni sú desiví a keby R2D2 vedľa mňa celý deň pípal, asi mu zlomím chápadielko - takže ani robofetiš nebude môj motorový olejček.

Superhrdinovia (superhrdinský fetiš) sú super, ale ich kostýmy sú častejšie komické než erotické. Nábytok (fornifília) používam účelovo; bahno (wet and messy) rovná sa špina; mramorové sochy (agalmatofília) sú na masturbáciu trochu studené; stromy (dendrofília) zas tvrdé; no a čokoľvek súvisiace s hmyzom (entomofília, fetiš rozmačkania) je totálne aut.

No a také tie vyššie levely obsahujúce násilie, to už vôbec nie. Nebude mi môj potenciálny sexuálny partner vysvetľovať, aké by bolo fasa, keby mi rozsekal zadok bičíkom alebo prištipcoval bradavky - nech si seká a štipcuje svoje, úchylák jeden!

Úchylky naše každodenné

Dozvedela som sa aj všeličo ďalšie, o čo sa s vami ešte podelím.
Medzi tie top nepríjemné (nechcem povedať nechutné, aby som prípadných fanúšikov neurazila) úchylky zaraďujem emetofíliu. "Emetofilie je ukojení zvracením. Patří sem sexuálni uspokojení při sledování zvracející osoby i při zvracení vlastním."
Mno... k tomu asi netreba komentár.

Celkom vtipná je hierofília (inak aj teofília), čiže túžba przniť svojimi genitáliami náboženské symboly. Najsrandovnejšie na tom je, že ako píše autor: "Člověk by se mohl domnívat, že hierofilie, sexuální touha zaměřená na svaté předměty a místa, bude z podstaty věci motivována touhou po blasfemii neboli zneuctění mocných náboženských symbolů. Ale pravdou bývá opak - většinu hierofilů najdeme mezi věřícími."
Alebo ako to duchaplne zhrnul: "Křižovatka mezi náboženstvím a sexem se zdá být nevyhnutelná."
Hehehe...

K menšiemu výbuchu smiechu ma priviedol aj opis fetiša kreslenej erotiky, inak nazvanej tiež komiksofília: "Jak už víte, kreslené postavičky jsou dokonalejší než lidé v každém ohledu. (...) Ani anatomicky nejsou nijak spoutané otravnou zemskou přitažlivostí. Ženy ve tvaru přesýpacích hodin sebejistě kráčejí na mikroskopických chodidlech, prsa mají vyvalená metr před hrudníkem a kolem pasu jim můžete ovinout náramkové hodinky. Dvakrát. Pokud se týká mužů, ti se chlubí penisem tak velkým, že by dokázal zakřivit časoprostor."
Tak neviem, nerozmyslím si to ešte s tou úchylnosťou? Taký penis som určite ešte nevidela :-)

Najúžasnejším objavom v knihe bolo, keď som prišla k fetišu nafukovaciemu, ktorý sa ukája napr. nafukovaním v latexových oblečkoch, ale sníva aj o nafukovaní ľudského tela per se. Nafukovací fetiš je akousi nadstavbou fetišu balónikového.
Pri vysvetľovaní úchylky som si odrazu vybavila scénu z filmu Harry Potter a väzeň z Azkabanu, keď v úvode filmu Harry nafúkol svoju tetu Marge a tá následne odletela ako balón. Ohromilo ma náhle uvedomenie si, že pre ľudí milujúcich nafukovací fetiš je táto scéna... čisté porno! :-D Výhoda je, že pre jej pozeranie na internete nemusia nikde potvrdzovať vek nad 18 rokov a sexi tetu Marge si doprajú kedykoľvek.

Najväčší borec je T-rex!

Ako sa však ukázalo pred pár dňami na známej slovenskej blogosfére, objavovaniu úchyliek zďaleka nie je koniec.
To, čo som sa dočítala v článku Ivany O'Deen o prebúdzajúcom sa podžánri erotickej literatúry, by som na základe čerstvých znalostí z Úchylovho sprievodcu zaradila niekde medzi zoofíliu (láska k zvieratkám) kombinovanú s makrofíliou (láska k veľkým veciam) a možno šmrcnutú ešte aj vorarefíliou (Ivanina hypotéza o vzrušení zo zožratia divým zvieraťom má niečo do seba), inak nazývanou aj vorafília či fagofília.

Vášnivý sex s tyranosaurom rex.

Nuž, neviem čo by na to povedal psychiater, ale určite by sme nemali nový smer zmiesť zo stola s argumentom, že ide o žart - mohlo by to byť hrubé podcenenie rozvíjajúceho sa fetišizmu. Mnoho iných, dnes všeobecne akceptovaných úchyliek spočiatku vyzeralo ako vtip - a teraz sú z nich kvitnúce komunity. Táto je mladá, podporme ju!
Čo ju tak nazvať paleozoofília? Veď neobmedzujme sa len na tyranosaurov - žáner je to predsa len nový, dajme milovníkom prehistorického sexu šancu rozšíriť svoje záujmy... napríklad na tigre šabľozubé, stegosaury, triceratopsy alebo... mamuty. Vidím mnoho možností :-)

Vy si ich teraz choďte prebrať, popustite uzdu fantázii, prípadne sa zamyslite nad tým, či tiež netrpíte nejakou - pokiaľ možno okoliu neškodnou - sexuálnou úchylkou. Vyvolať trochu obdivu či závisti vám zdvihne sebavedomie a iných možno posunie na cestu objavov.

Dennis DiClaudio: 
Úchylův kapesní průvodce
bizarními sexuálními touhami
ukrytými v našem podvědomí
(Volvox Globator, 2010)



P.S.: nemám gigantickú zbierku plyšových medvedíkov a nemienim ju predať

Súvisiace:
Kraken
Zlá doba pre draky
Beštia
Čas dravcov
Súboj titanov