Sledovaniu Ceny Fantázie, čítaniu i hodnoteniu poviedok a účasti na odovzdávaní sa venujem už osem rokov.
Tentoraz mám najväčší časový sklz, keď uverejňujem svoj článok len pár dní pred ukončením hlasovania.
Uvedomujem si, že čas nie je hlavným dôvodom, prečo som spomedzi pravidelne hodnotiach posledná, tým je zanedbaná sebadisciplína.
Štyri poviedky som čítala už po ich zverejnení a mám k nim poznámky napísané rovno "z ruky" po prečítaní. Tie prepíšem a snáď aj učešem. Piatu som prečítala na poslednú chvíľu, tá bola trochu špeciálna... vysvetlím neskôr.
Dodržala som zásadu, že kým nenapíšem svoj názor, vyhýbam sa čítaniu cudzích recenzií, aby ma neovplyvnili. Dávať pozor na spoilery je zbytočné, tento text budú čítať aj tak iba tí, ktorí poviedky poznajú.
Čujte teda moje dojmy a môj súd.
Róbert Hric: Kosovski božur
Je poviedka plná ľúbeznej staromilskej slovenčiny, obsahujúca trochu historických reálií, osobný príbeh hlavného hrdinu a k tomu jemne doladený upírsky námet.
Malo to síce dosť dlhý rozbeh, ale autor má talent. Osobitý štýl použitý v Kosovskom božure sa ťažšie (pomalšie) číta, predsa len pre súčasného čitateľa menej plynulo, ale bolo to jednoducho čarovné. Postavy, zápletky, humor, rozprávanie - to všetko na mňa pôsobilo tak... nonšalantne. Aj Gregor Tallóci bol šarmantný aj vo chvíľach, keď sa na dnešné pomery vyjadroval ako blbec. Hric akoby mal cit pre určitú rafinovanosť.
Neviem, či to pochytil u Juraja Červenáka a či ho aspoň číta, ale vďaka téme tureckých nájazdov je táto asociácia okamžite poruke a málokto sa jej vyhne. Gregor je úplne iný ako Červenákov Báthory, no ako Ďuro si vie vystihnúť a vymaznať uhorského šľachtica, tak si na menšom priestore vypestoval Róbert Hric svojho Gregora - žoldniera a sluhu s ambíciami, ktorý zrealizoval plán ako sa dostať medzi elitu, ale náturou zostáva tým praktickým sedliakom s rozumom, mysliacim radšej na prežitie než imaginárnu česť (i keď ju samozrejme má, lenže na rozdiel od nobility tá jeho neprekračuje hranice hazardu).
No... sympatický hrdina, slušne vygradované ľahké dobrodružstvo v historických kulisách, vycibrený štýl (je vidno, že o text bolo postarané ako sa patrí). Snáď úvod mohol byť kratší, kde sme sa Gregorove cez blúznenie dozvedali jeho životný príbeh. Tempo možno občas pokrivkávalo a záver vyznel akoby do stratena, ale inak som bola spokojná.
Janka Javorka: Zabiť za kus plastu
Janka bola minulý rok mojou top, preto som mala veľké očakávania. Očakávania sú naprd, lebo o to ľahšie nás výsledok môže sklamať. Napriek tomu je ťažké si ich odmyslieť, keď už ich raz máme. Jednoducho nás ovplyvňujú.
Zabiť za kus plastu je šikovne napísaná sci-fi antiutópia, pekne depresívne vyskladaná vrstvu po vrstve, z ktorej sálala bezútešnosť a zúfalstvo. Až kým nenastal okamih, keď som si uvedomila, k čomu to celé smeruje a ako to skončí. Vtedy ma pichol tŕň sklamania. Naozaj iba toľko? Trocha lacnej filmovej romantiky?
Záverečná scéna na poslednej asi strane a pol bola taká romantická, že by ste si k nej mohli pustiť ako podmaz tú najobľúbenejšiu romantickú skladbu z niektorého filmového soundtracku (ja som skúšala Across the stars od Johna Williamsa, ale nefungovalo to, asi ju mám príliš asociovanú s Hviezdnymi vojnami).
Och, veď ja viem, že aj romantika k tomu patrí - k fikcii aj k životu. Niektoré druhy a konkrétne demonštrácie romantiky mám rada, a určite ešte nie som vo fáze dôchodkýň, ktoré dychtivo každý večer zapínajú Kriminoviny, len aby dostali pravidelnú dávku dojímavej tragiky, ale... som len človek, som vrtkavá a "fajnová", ako to nazýval môj otec. Preto som v tej kritickej chvíli vedela, že Janka Javorka to tento rok u mňa asi nevyhrá.
Pozor - podobne ako v prípade Zusky Stožickej v roku 2010, keď som vyjadrila osobné sklamanie (lebo zase úradovali vysoké očakávania), za čo som bola bývalým kamarátom obvinená z dehonestácie Zusky aj celej súťaže (hoci súťaž celé roky podporujem a Zuske som vtedy dala svoj hlas) - tak ani u Janky Javorky to neznamená, že poviedka bola zlá. Len som zase doplatila na tie prekliate očakávania a žiadala som priveľa.
Janka, odpusť, vieš, že ti naďalej fandím :-) Len si sa mi toho roku netrafila presne do vkusu.
Ladislav Kravčík: AI
Krátka svižná poviedka a krátke poznámky. Dobré to bolo, rýchle, svižné, síce plné burzových výrazov, ktorým nerozumiem, ale zmysel mi bol jasný (bod pre autora, že nepodľahol prílišnej odbornosti a neoklieštil si publikum). Posledná veta poviedky ma rozosmiala, čo bol od autora skvele vypočítaný ťah na bránku. V danom momente som si poznamenala, že tromfol Janku Javorku a nachádza sa na skvelej pozícii.
Zuska Stožická: Letec do večnosti
Zuskine poviedky sú vždy také... citlivé, humánne. Má unikátny rukopis a práve v tom cite, ktorý momentálne neviem opísať, sa prejavuje jej originalita.
Pokiaľ ide o formálnu stránku, Zuska nielen pôsobí, ale suverénne dokazuje, že v porovnaní so začiatočníkmi (či mladšími autormi, aby sa neurazili) nemá najmenší problém s konceptom, jazykom, štýlom, rozprávaním. Jej písanie je "technicky" také dokonalé, že nemá zmysel hľadať chybičky.
Mini space
Dodatok: Prekvapila ma zmienka o tom, že Olger dúfal v stretnutie s cudzou inteligenciou a pritom sa zmienil, že preskúmal "posledné teleso slnečnej sústavy, čo boli astronómovia ochotní nazývať planétou" - myslelo sa tým Pluto? Alebo po novom Neptún? Zvláštne, že Olger očakával emzákov "u nás", tak blízko. Ale to je iba detail.
Marek Slabej: Otázka porozumenia
Trošku som si pri čítaní prehodila poradie a abecedne predposledného Mareka Slabeja dala na koniec. Z jedného špecifického dôvodu - pôvodnú verziu tejto poviedky som poznala. Marek súhlasil, že to môžem prezradiť, veď som bola "len" betačitateľ a redaktor nečistopisu, takže finálnu verziu som videla až naostro - navyše dôveruje mojej nestrannosti.
No, obávať sa určite nemusí, moja znalosť poviedky mu nepomôže ;-) Keď som ju pripomienkovala, zdržala som sa názoru, ale pravda je taká, že mi príliš nesadla. Obsah, tempo, dialógy ani rozuzlenie. Opätovné čítanie a porovnávanie (pardón, neovládla som sa) prinieslo skôr tvrdšiu kritiku.
Okrem toho mám chuť mu dať poza uši za to, že niektoré gramatické opravy úplne ignoroval (zavil!) a stále má v texte trojnásobne viac čiarok, než by bolo zdravé. Nad krkolomnou štylistikou budem darmo plakať, zatiaľ je stále tvrdohlavou súčasťou jeho štýlu (uznávam, že na viacerých miestach ho vylepšil). Podobne ako Javorka aj Slabej dobre vie, že mu naďalej fandím a cením si jeho tvorbu - ale bohužiaľ v tomto súboji u mňa končí na poslednom mieste.
Na facebooku som sa po prečítaní dvoch poviedok vyjadrila, že to bude možno najťažší ročník na rozhodovanie - a po troch poviedkach (v poradí uverejnenia) som stále nemala vybratého favorita. Znamenalo to, že sa mi všetky páčili (každá inak), no ani jedna ma príliš neohromila.
Čo síce nie je žiadna tragédia, no pomaly som si začala zvykať na myšlienku, že udeleniu jediného hlasu bude predchádzať zvažovanie všetkých dojmov a kalkulovanie, ktorémuže autorovi tento rok prideliť status osobného šampióna. Zostávali ešte dve, z toho jedna známa.
Nakoniec to nebolo také zložité rozhodovanie, ako som sa obávala. Po správnom odležaní a fermentovaní dojmov mám vcelku jasno.
Mojou favoritkou sa stáva Zuska Stožická a jej Letec do večnosti. Najmenej ma bavilo telepatické dobrodružstvo Mareka Slabeja Otázka porozumenia - a niekde medzi nimi sú Róbert Hric, Janka Javorka a Ladislav Kravčík (bez poradia).
Srdce sa už rozhodlo, kde cítilo najväčšiu hodnotu - a kde naopak nemôže udeliť najvyššie uznanie, pretože mu bránia drobné výhrady. A rozum? Hoci to môže znieť vulgárne, poviem to na rovinu - Zuska by si zaslúžila Cenu Fantázie vyhrať. Dvakrát získala bronz a jedenkrát Cenu Bibliotéky, ale raz to musí byť zlato, v tom sú rozum i srdce zajedno :-) Na domácej scéne asi nemáme lepšiu sci-fi poviedkárku.
Ale tak ako každý rok, budem sa tešiť s každým víťazom a oslavovať každého finalistu.
Všetci ste frajeri!
Keď dopisujem tento článok, idem hneď zahlasovať, aby som ukončila váhanie i napätie. Poslední oneskorenci majú čas ešte do soboty 20. októbra TU.
Ilustračné fotky som si bez dovolenia Ceny Fantázie vzala z ich domovskej stránky a upravila ich podľa nálady.
Súvisiace:
oficiálna domovská stránka Ceny Fantázie
finálové poviedky Ceny Fantázie podľa mňa: rok 2006, rok 2007, rok 2008, rok 2009, rok 2010, rok 2011, rok 2012
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2012
oficiálna správa o výsledkoch ročníka 2011
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2009 - text
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2009 - video
Bonus k Cene Fantázie 2008 (e-zborníky, jeden odo mňa ;-)
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2008
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2007 - Riddick ako krstná mama zborníka
finálové poviedky Ceny Fantázie podľa mňa: rok 2006, rok 2007, rok 2008, rok 2009, rok 2010, rok 2011, rok 2012
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2012
oficiálna správa o výsledkoch ročníka 2011
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2009 - text
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2009 - video
Bonus k Cene Fantázie 2008 (e-zborníky, jeden odo mňa ;-)
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2008
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2007 - Riddick ako krstná mama zborníka
Tak tento rok sa naše názory zhodnú. Letec do večnosti ma najprv zaujal a neskôr prevalcoval - čím viac som nad ním rozmýšľala (a čítala som ho 3x, čo sa mi nestalo ani pri jednej poviedke z tohto kola) tým viac mi dochádzalo, aké komplexné a skvelé dielo mám pred sebou - námet na film ako vyšitý :) a keďže kvalitné sci-fi sa hľadá veľmi ťažko, o to som bola vďačnejšia. Scéna na cintoríne ma vie dostať aj teraz len pri spomienke na ňu.
OdpovedaťOdstrániťJanka Javorka to výborne rozbehla, námet sa mi páčil tiež, ale tá romantika to pre mňa jednoznačne zabila. Pritom postava hlavnej hrdinky mi bola veľmi sympatická. Koniec bol ako z lacného filmu - sklamalo ma to.
Na ostatné diela nemám vyhranený názor (ani si ich už veľmi nepamätám), v podstate súhlasím s tebou :)
Fakt? No neke! :-) A pri dvoch ženách sa takto zhodneme? No paráda! Mám radosť dvojnásobnú, lebo napr. Ash sa už na facebooku vyjadril, že jeho názory boli (ako už tradične) celkom opačné :-) A už predtým som si všimla, že ľudia s ním súhlasili - takže nebudú súhlasiť so mnou.
OdstrániťAneta, vieš, ako to je vo filozofii a v kritike umenia: Dá sa súhlasiť s tvrdením a súčasne aj s jeho opakom.
OdstrániťV hodnotení textov od autoriek sme sa zhodli, v textoch od autorov podľa mňa nie. Kosovský (bo)žúr ani AI ma nenadchli, zato Otázka porozumenia áno. A to som ju takisto dostal od Mareka na prečítanie a poriadne som mu ju skritizoval. Výsledok je o dosť lepší.
"Dá sa súhlasiť s tvrdením a súčasne aj s jeho opakom" - nuž, priznám sa, že pri čítaní tvojich hodnotení sa tak cítim každý rok :-) Čítam tvoje názory a uvedomujem si, že čo sa týka negatív, zhodujeme sa, chápem tvoju kritiku a vlastne s ňou aj súhlasím... len som jej v mojich dojmoch proste prikladala menšiu váhu, alebo tak nejako.
OdstrániťNeviem to vysvetliť, ale ty to vieš napísať tak múdro, že súhlasím - ale zároveň sa vo výsledku nezhodujeme a napriek tomu sa mi zdá, že mi tvoje názory sadli.
Inak, v stredu na besede v Martinuse Lucia povedala (dúfam, že si to pamätám správne), že po druhom čítaní by Otázke porozumenia dala viac bodov, než pôvodne a Kosovkému božuru menej. A že ...kus plastu sa podľa nej vôbec nemal do finále dostať.
OdstrániťKoľko ľudí, toľko chutí, ale všeobecná tendencia, ktorú som si všimla je rovnaká - ľudia tiahnu k jednoduchším veciam, nad ktorými nemusia veľmi rozmýšľať, málokto má rád, keď si musí lámať hlavu nad tým, čo tým autor chcel povedať :)
OdstrániťAj ja som rada, že sme sa zhodli. Neverím síce, že to Zuska vyhrá, ale hreje ma pri srdci, že na Slovensku vôbec máme takú spisovateľku ;) raz možno motyka vystrelí.
Ja som dlho rozmýšľal, komu dať hlas. Rozhodoval som sa medzi Marekom a Zuskou. A aj keď sa mi Zuskina poviedka naozaj veľmi páčila, o malilinký chĺpok u mňa prevážila tá Marekova. Dýchla na mňa takou nejakou nostalgiou dávnych dôb, kedy som ešte len objavoval čaro sci-fi príbehov a užasnuto nechápal, čo všetko sú ľudia schopní vymyslieť. A tak som neodolal.
OdpovedaťOdstrániťMusím sa však priznať, že dospelejší čitateľ v mojom vnútri sa prikláňal skôr k Zuske. Dieťa ho však prekričalo :)
Idem ti trosku discuss-bombovat (ked existuje photobombing, tak preco nie cokolvek-ine-bombing? :-) ) recenziu, co ty na to? Kedze uz nemas moratorium, davam do pozornosti moju recenziu tu: http://www.scifi.sk/spacenews/4028/Cena_Fantazie_2013:_Recenzia_finalovej_patice.html ;-)
OdpovedaťOdstrániťjurinko
úplne v pohode, to nie je žiadny bombing ;-) rada si to prečítam - keď bolo minulé roky pod týmito článkami živšie, všetci mi sem dávali linky na svoje hodnotenia.
OdstrániťJurinko, skvelá analýza, fajne som si počítala :-)
OdstrániťAd Marek, poviedka „Hľadieť na západ, smerom ku koncu sveta“ je tá, ktorá bola v Zárodkoch hviezd? Tá bola fakt pecková, aj pre mňa je to najlepšie, čo od Mareka poznám (hoci som toho asi čítala menej ako ty, lebo nie som pravidelná čitateľká poviedok na scifi.sk :-)
O, dakujem. Tak trochu som aj dufal, ze sa ti bude pacit, ked si ma minule tak chvalila :-D
Odstrániťjj, je to ta poviedka. Draculin ma na scifi.sk este aj Medzi kladivom a kovadlinou, co je tiez super (podla mna aj lepsie ako Otazka porozumenia, takze fakt odporucam), ale Hladiet na zapad... v jeho tvorbe podla mna jednoznacne vedie :-)
jurinko
Jurinko - som rad, ze sa ti aj moje starsie veci pacia - ale "Medzi kladivom a nakovou" hodnotim ako vec, ktora ma velke mnozstvo zaciatocnickych chyb. Na nestastie. Ale ked ju poriadne opravim a spolu s dalsimi dvoma, to bude snad poriadna naloz urban fantasy :)
OdstrániťJurinko, tiež som si dobre počítala, pekné zhrnutie.
OdstrániťSranda je, že si veľmi dobre vystihol to "druhé čítanie" Zuskynej poviedky - ja som zažívala niečo podobné, prvé prečítanie ma naladilo a navnadilo, druhé ma totálne nadchlo a kompletizovalo zážitok, a tretie som si už iba užívala :)
Ako fanúšičku Tarantina ma podobné koncepty bavia (dalo by sa povedať že si ich nesmierne užívam) ale takisto viem pochopiť, že veľa ľuďom nemusia sadnúť. Pre mňa je to znak geniality autora - samozrejme, pokiaľ to vie dobre ukočírovať, a to podľa mňa Zuska zvláda s prehľadom.
Na konci tvojej recky si mi pripomenul jeden Darwinov výrok - Every philosopher knows, that when it goes to science, the general saying "Vox populi, vox dei" cannot be trusted.
Riddick, ďakujem za trpezlivosť pri čítaní i za zhodnotenie. Dostala som, čo som si zaslúžila :-) Všetky výhrady beriem, ak sa nemá text páčiť čitateľom, tak nie je o čom.
OdpovedaťOdstrániťAni nevieš, ako ma to teraz mrzí, tvoja reakcia znie tak smutne... čítala si aj iné hodnotenia? Ako ich tak čítam ja, tak tie moje tohoročné sú biedne a nekonzistentné.
OdstrániťMne sa tvoja poviedka páčila najviac po tej Marekovej, ale v určitých momentoch to začalo byť predvídateľné. Možno by pomohlo, keby mala otvorenejší koniec. Niekedy pomôže, keď si rozhodnutie tvojej hrdinky môže domyslieť čitateľ. :-)
OdstrániťJúj, ale to nie, ono to asi divne vyznelo. Išlo skôr o akési konštatovanie faktu. Veď keď text nesadne čitateľovi, je to chyba toho textu resp. jeho autora, nie čitateľa :-) To, čo sa mne zdá byť ako tak v poriadku hore v tej mojej veži, už také byť nemusí, keď sa to dostane na svetlo.
OdpovedaťOdstrániťÚčasť vo finále je asi všetko, čo ten príbežtek mohol zhodou okolností dosiahnuť. Mám spätnú väzbu (čítala som ďalšie hodnotenia, i keď netvrdím, že všetky) a pochopila som, že tadiaľto cesta nevedie. Teraz už len dúfam, že sa dokážem poučiť.
Ako nádherne a elegantne si sebakritická :-D Uvidíme, čo prinesie to poučenie... no v každom prípade, ja by som v prípade nezhody nepoužívala slovo "vina". Stačí ak sa obzrieme okolo a vidíme, čo všetko sa číta a nájde si nadšených fanúšikov. Veď finále je samo o sebe dostatočným dôkazom, že to s tou poviedkou nie je vôbec zlé ;-) A pre romanticky založené čitateľky musela byť top!
Odstrániťzabudla som na to hlavné - nie je to nikoho vina, len otázka vkusu.
OdstrániťAlebo tak.
OdstrániťZa príležitosť, ktorú poskytuje CeFa som vďačná. A som samozrejme vďačná aj porote, že sa rozhodla tak, ako rozhodla :-) Na poviedke sa po jej odoslaní do súťaže už samozrejme nič meniť nedá, ale ako hovorím, dostala som spätnú väzbu, ak by som chcela znova spamovať nejaké súťaže či stránky. Ostatné ukáže čas :-)
Hlasoval som za Mareka, hoci mi trochu prekážal ten na telepatii závisiaci námet. Na obranu Zuzaninej poviedky chcem povedať to, že sa podľa mňa odohráva v paralelnom/alternatívnom svete, a preto mená postáv, ľudské schopnosti, spoločnosť, Zem a slnečná sústava toho sveta nie sú totožné s našími, ale predstavujú len analogické reálie.
OdpovedaťOdstrániťHistorická fantasy z Balkánu mala pekné reálie, ale sklamala ma (upírčina je dávno nuda, a ledva sa to tam objavilo). Kravčíkova komediálna poviedka ma zabavila (o to viac, že rozumiem ním použitému žargónspeaku), ale vyfučala prirýchlo a prakticky nič zaujímavejšie sme sa nedozvedeli (až na to, že prvý kontakt môžeme zažiť aj s emzákmi hibernujúcimi ako medvede na palube steampunkovej spejsšify). Javorkina (?) poviedka mala dobrý rozbeh (miestami mi už chodili po rozume výjavy á la smetiskovejšie Ergo Proxy), ale to relatívne rýchle romantické rozuzlenie konca trochu pokazilo predchádzajúcu, náčrtkovitejšiu atmosféru príbehu. (Ešte na margo pripomienok k evolúcii, ktoré poniektorí mali : Podľa mňa boli tie čudné zvery z jej poviedky umelo vytvorené, s cieľom aspoň čiastočne regulovať smeti. Tipujem, že ich položivé telá boli aspoň sčasti založené na nanotechnológii alebo podobnom princípe.)
Anet to - tak ako vzdy - pekne napisala :)
OdpovedaťOdstrániťI ked, fnuk, nejak som nebol moc pochvaleny, hmm. Ale co uz. To co sa da zlepsit, zlepsene bude - a za ten zvysok (tema, pointa, rychlost deja) sa tazko budem ospravedlnovat, kedze to bol priamy umysel ;)
Iba este jeden detail: vsetky finalove poviedky presli jazykovou korekturou zo strany organizatora sutaze. Cim sa nechcem vzdat zodpovednosti za spustu gramatickych chyb, skor naopak - zjavne ich tam bolo tolko, ze ani korektor nemal sancu ich vychytat vsetky :)))