Kateřina Tučková: Žítkovské bohyně

"Tak kvůli bohyním?"
Přikývla jsem, zatímco mi nalévala zázračnou studánkovou vodu. Prý je na oči, a vůbec, zdravá.
"Občas mi je sem, takové jako jste vy, posílají. Redaktory, studenty. Kdyby vyšlo všechno, co jsem komu napovídala, už by za mnou nikdo nemusel. Mohli by si to jen přečíst, ale došlo ke mně jen pár novinových článků a to nestálo za nic. Pořád to nikdo nenapsal pořádně. Pro co to potřebujete vy?"
"Pro knihu," řekla jsem.
"A pro jakou školu?"
"To nebude odborná publikace," odpověděla jsem trochu s ostychem, že nenaplním její představu o důstojném výsledku. "Bude to románový příběh."
"Aha," řekla Baglárová přemýšlivě, "ale to taky nemusí být špatné. Aspoň tomu budou lidi líp rozumět."
(epilóg)

Žítkovské bohyně ma zaujali hneď ako som si prečítala anotáciu - čítala som ju iba raz, zabudla obsah, no nezabudla na ňu ani nezapatrošila mentálnu poznámku. Nejaký čas sme po sebe pokukovali, či si dáme šancu - no predovšetkým, kedy nastane vhodný čas. Kto ma číta, pozná moju teóriu o správnom čase pre správnu knihu, a mne to funguje. No v záplave vychádzajúcich, odchádzajúcich i okoloidúcich kníh sa takýto zásah okamžitých sympatií a nasledujúceho absolútneho uspokojenia rovná maličkému zázraku.

V informáciami zahltenej spoločnosti, v akej dnes žijeme, nie je jednoduché sa orientovať a ani človek, ktorý vyštudoval na "informačného pracovníka" ako ja, nemá patent na rozum. Ale niekedy nastane čarovný okamih, kedy narazíte na knihu, film alebo človeka, u ktorého tušíte, že za reklamnou fasádou ukrýva to pravé orechové. Hlboké a široké, fascinujúce a elektrizujúce. Milované knihy a filmy menej podliehajú zubu času než medziľudské vzťahy, preto si k nim môžeme vyvinúť silnejšie i trvalejšie puto než k väčšine ľudí. Jednoduchšie povedané, ak to klapne, môže byť láska na prvý pohľad aj láskou na celý život.

Ženy, ktoré bohovali

Existuje kniha autorky Clarissy Pinkoly Estés s názvom Ženy, které běhali s vlky, o ktorej som nadobudla dojem, že ju takzvané "silné ženy" považujú za niečo ako bibliu ženskosti. Čítajú ju, obdivujú a píšu o nej. Po dlhom zháňaní som si ju kúpila pred pár rokmi v Brne. Skúšala som sa do nej ponoriť, ale veľmi mi to nešlo. Hutná zmes mytológie, reflexie, príbehov a poučení bola únavná a ťažko stráviteľná. Darmo som na ňu počula samé chvály.
Avšak Kateřina Tučková spôsobila, že sa na Estésovú dívam inak - buď by som jej mala dať druhú šancu, alebo sa na ňu môžem vykašľať, lebo ju už nepotrebujem... Ešte neviem, čo z toho to bude.

Tučková totiž napísala novú ženskú bibliu presne pre nás - pre moravské a s nimi aj české a slovenské ženy. Knihu, na ktorú nepotrebujete návod na použitie. Buď ho máte alebo nie, prídete na to veľmi rýchlo. No verím, že väčšina zrelých žien ho má.

Žítkovské bohyně sú výnimočné dielo, mystérium ženskosti, esencia ženskej mágie a magický realizmus vo svojej najkrajšej podobe, geniálne naštepený na česko-slovenské podmienky. Vzhľadom na to, že som svojho času milovala juhoamerický magický realizmus, najmä v skorších dielach Isabelle Allende, ale aj Louisa de Berniéresa, môžem miestoprísažne vyhlásiť, že v tejto knihe nájdete všetky jeho dôležité ingrediencie - krutosť, lásku, folklór i mágiu obyčajného bytia.

Príbeh väčší ako život

Je to život Dory Idesovej, poslednej bohyne z kopaníc na moravsko-slovenskom pomedzí, ktorá síce pochádza z jedného z najlepších rodov žítkovských liečiteliek, ale praktikovať remeslo už nebude. Nachádza však zmysel svojej púte v pátraní po osudoch predchodkýň - generácií žien, ktoré na Žítkovej zbierali bylinky, liečili, čarovali, veštili a všakovako pomáhali - jedným slovom bohovali.

Jej stará mama Justýna Ruchárka, ktorá utiekla pred vlastným otcom. Jej matka Irena Idesová, divoška, ktorú opitý muž zabil sekerou, teta Surmena, ktorá si Doru i s jej postihnutým bratom Jakoubkom vzala na starosť, aby ju večne sledovanú ŠTB nakoniec zavreli do blázinca a zlomili... jej dávne príbuzné Kateřina Divoká a Kateřina Shánělka, ktoré trpeli pod jarmom honu na čarodejnice... ale aj susedky, kolegyne či konkurentky ako Irma Gabrhelová, Mahdalka, Fuksena, Baglárka, Krasňačka, Pagáčena... tie všetky sa podieľali na tomto príbehu svojimi úlomkami mozaiky.

Sú to storočia životov žien, naplnených bolesťou, ťažkými osudmi, trápením a príkoriami. Keď ich prestala upaľovať a štvať cirkev, prevzali štafetu komunisti. Pre jedných boli príliš mocné, pre druhých príliš pobožné a nekontrolovateľné.
Spolu s Dorou skladáme z čriepkov nedávnu minulosť, ktorá jej zmenila život. Či to boli okolnosti podmienené chladným pragmatizmom režimu alebo oveľa abstraktnejšími zásahmi osudu, formovali životy žítkovských bohyní, no aj ich smrť.

Počúvať, čítať, čokoľvek

Terezou Bebarovou krásne a citlivo načítaná audiokniha skvele doplnená ruchmi i hlasom Miroslava Táborského je pre mňa jednoznačne počinom roka. Ak ste pripravené na cestu do hĺbok ženského údelu, ak chcete s knihou (ešte lepšie s audioknihou) zažiť niečo neopakovateľné, jednoznačne po nej siahnite. Len pozor na jej silu. Ak sa jej otvoríte, prijmete slová i osudy, môže vami poriadne zatriasť. Mňa jej obsah i forma zasiahli naplno, preto som sa rozhodla kúpiť si aj papierovú knihu, hoci ju teoreticky nepotrebujem. Ale cítim, že ju chcem. Práve túto sa oplatí mať doma, poruke.

Kateřina Tučková: Žítkovské bohyně (OneHotBook, 2013)
čítajú Tereza Bebarová, Miroslav Táborský




Súvisiace:
Margaret Atwoodová: Příběh služebnice
Susanna Clarková: Dámy z Grace Adieu a jiné povídky
Louis de Berniéres: Seňor Vivo a drogový baron
Ira Levin: Rosemary má děťátko
Stephen King: Dýchací metoda