Stephen King: Konec hlídky

Na tretieho Billa Hodgesa som sa dlho tešila, lebo koncová udička (cliffhanger ak chcete) druhej časti, že pán Mercedes Brady Hartsfield je pri zmysloch a navyše získal schopnosť telekinézy, znela veľmi lákavo.



Bohužiaľ, výsledok dopadol menej slávne. Už pri Stratených nájdených (česky Právo nálezce) sa ozývali hlasy o najslabšej kingovke (i keď tie sa v duchu subjektívneho vkusu ozývajú pri každej), no ja som ešte zo zotrvačnosti fandila.

S odstupom času aj ja považujem druhý diel trilógie za slabšiu kingovu knihu. A Koniec hliadky za najslabšiu. Smutné, ale je to tak.

Disclaimer: Nebudem písať esej na tému ako materstvo vplýva moje čítanie, pretože je jasné, že v situácii, keď najbližších X rokov nebudem čítať kedy chcem a koľko chcem, je ovplyvnené až až. Nedostatok času, ale aj nová životná situácia a celková zmena hodnôt jednoducho musia mať dopad tak na moje čítanie ako aj písanie.

V konečnom dôsledku však nezáleží na vonkajších faktoroch, názor mám utvorený.
Pán Mercedes bol napínavý, nervy aj emócie šponujúci triler o honbe na psychopata. Stratení nájdení ponúkli podobného antihrdinu, ktorý dávno stratil kontakt s realitou a zároveň je až príliš inteligentný.
Koniec hliadky nám mal vrátiť psychopata č. 1 vo vrcholovej forme, čo v zásade urobil a Brady Hartsfield je odpornejší a slizkejší než predtým. Jeho nemesis Bill Hodges je naopak na pokraji fyzických síl, pretože mu práve zistili rakovinu.
Nerovný súboj treba vybojovať veľmi rýchlo, lebo čas je kľúčovou veličinou pre všetkých zúčastnených.

Architekt samovrážd Brady si totiž vymyslel rafinovanú pomstu za prekazenie bombového útoku na koncert plný pubertiakov. Prostredníctvom svojich mentálnych superschopností zosnoval a do posledného detailu pripravil podmienky pre reťazové páchanie samovrážd.
Celé to realizuje spôsobom, ktorému nikto iný mimo úzkeho kruhu Hodgesa a jeho priateľov Holly a Jeroma nikdy neuverí. Ak ho nechytia oni, Brady unikde a navždy sa stratí v dave...

Slabinou knihy je jej predvídateľnosť a postavy. Možno si hneď na začiatku nepredstavíte záverečnú scénu, taký jasnovidec je málokto, ale príliš rýchlo získate obrázok o tom, ako to zhruba bude všetko prebiehať. Niečo ako harlekýnka do vrecka alebo tridsiatypiaty román Táne Keleovej Vasilkovej.
Hlavní hrdinovia sú daní, ich charaktery čerpajú z minulosti a neprinášajú nijakú zmenu ani vývoj. Nespoznáme nikoho, kto by bol nový a zároveň zaujímavý.

Koniec hliadky viac než hociktorá iná kingovka, ktorú som doteraz prečítala, pôsobí ako napísaná narýchlo a z povinnosti. Knihe síce nechýba napätie ani nadprirodzeno, ale smrdí rutinou.

Pozor, spoilery - aj to, že King sériu po tretej časti definitívne ukončil Hodgesovou smrťou, vyzerá akoby bol mal kontúry príbehu o porazení Bradyho dávno v hlave, ale kým prišlo na napísanie románu, už na to vôbec nemal chuť ani náladu.

Dej som opísala, o mojich dojmoch už máte dostatočnú predstavu - stačí doplniť, že po ďalších zlých skúsenostiach so slovenským prekladom druhej časti (prvú som počúvala v originále), som si tú tretiu schválne kúpila v českom vydaní a preklad riešiť nemusím. Aspoň som si v ňom žiadne podobné šialenosti, aké predviedol ten slovenský, nevšimla.

Stephen King stále patrí medzi mojich obľúbencov a budem ho čítať naďalej. No vrátim sa k jeho starším dielam, ktoré ešte nemám prečítané. Postupne sa prehrýzam jeho bibliografiou a stále mi zostáva dosť toho, čo overili generácie spokojných čitateľov :-)

Stephen King: Konec hlídky (BETA - Dobrovský, 2016)







Súvisiace:
Stephen King: Mr. Mercedes
Stephen King: Stratení nájdení
Joe Hill: Černá krabice