Betty, Mary, vajce a ja

Keď som bola v puberte, vyšli tieto knihy v edícii Čajka. Vydávali v nej väčšinou ľúbostné romány pre dievčatá, ktoré som nikdy nečítala. Bol to ten malý formát v bielej väzbe. Ani neviem akou zhodou náhod som sa teda dostala k týmto dvom kúskom, ale som nesmierne šťastná, že sa tak stalo.




Nedávno sa mi stala taká príhoda. V mojom novom obľúbenom antikvariáte som natrafila na jednu knihu. Nezaujala ma titulom, lebo ho dobre poznám, ani tým, že je to moja srdcovka, ktorú mám v domácej knižnici vždy poruke (hoci iné prečítané knihy sa balia do škatúľ na povalu). Toto bol unikát, o ktorého existencii som nemala tušenia - jednozväzkové vydanie dvoch románov Betty MacDonaldovej: Vajce a ja a Mary a ja.
Formát, vydavateľ aj edícia rovnaká. Mladé letá, Čajka, 1983 (moje sú 1988). Ibaže tento "vreckový" rozmer mal 600 strán a podľa tiráže bol diel Mary a ja v slovenčine vydaný prvýkrát.
Uznajte, pre človeka, ktorý práve tieto dve knihy od detstva miluje horúcou a neuhasínajúcou láskou knihomila je to hotový zberateľský kúsok. Samozrejme, že som si ju kúpila.

Táto udalosť viedla k ďalšej - a síce, že som dostala chuť si "Vajce" a "Mary" znova prečítať. Obe som čítala minimálne dvakrát a nespočetne veľa ráz som sa vracala k obľúbeným kapitolám, no naraz sa mi intenzívne zacnelo. Tak silno, až sa to nedalo vydržať. Začala som čítať, hltala stránku za stránkou, iné knihy odložila nabok, lebo boli odrazu v porovnaní s Bettinými úplne nezaujímavé.

Po vyše dvadsiatich rokoch od zoznámenia sa s týmito príbehmi som zistila, že sú rovnako krásne, láskavé, poučné, vtipné a pútavé. Sú to knihy, ktoré istým spôsobom, v určitom bode a do nejakej miery ovplyvnili moje videnie sveta, i keď neviem presne ako. Som presvedčená, že sú to nestarnúce diela, ktoré majú stále čo povedať ľubovoľnej generácii žien.

V prvom románe Vajce a ja opisuje autorka svoje dobrodružné detstvo, aby plynule nadviazala tým, ako sa v 18-tich rokoch vydala. A keďže matka ju učila, že "je svätou povinnosťou ženy dbať, aby bol jej manžel vo svojej práci šťastný", Betty s ním odišla žiť a lopotiť na slepačiu farmu uprostred divukrásnych lesov štátu Washington v severozápadnom cípe USA.
Materinská rada vychádzajúca pravdepodobne z mnohogeneračnej (i dnes aktuálnej) skúsenosti, že chlapské ego potrebuje byť stimulované efektívnou sebarealizáciou, a že mrzutý chlap je horší ako osina v zadku - bola užitočná v časoch, keď vydaté ženy pracovali, ale nebolo samozrejmé, aby chodili do práce - zato nehovorí nič o ženinom šťastí a už vôbec nie o šťastí farmárovej ženy, ktorá plnila funkcie manželky, matky, kuchárky, pekárky, upratovačky, kŕmičky, dojičky, záhradníčky, dievčaťa pre všetko a príležitostne aj ťažného koňa.

Betty to vydržala štyri roky, počas ktorých porodila dve deti, zavarila stovky pohárov potravín, vypiplala tisíce kurčiat a pozbierala státisíce vajec.
Napriek tomu, že vzhľadom na výsledok muselo byť toto obdobie jej života častejšie jazdou z kopca, dokázala ho opísať s neodolateľným šarmom, vtipom a bez zbytočne teatrálnej horkosti. Naopak, na mnohých miestach jej kníh nájdete taký suchý humor a cynizmus, až je to na ženskú autorku narodenú v roku 1908 neslušné :-)

Voľné pokračovanie Mary a ja sa znova v úvode vracia do mladých liet v rodine Bardovcov a pokračuje Bettiným príbehom po rozchode s manželom Bobom a návrate do lona rodiny plnej ryšavých súrodencov, spolupatričnosti a nezdolného ducha staršej sestry Mary. Túto rusovlasú raketu by nezastavila ani atómovka. Neuveriteľným spôsobom si dokázala podmaniť ľudí, pomôcť komukoľvek s čímkoľvek, aj získať hocikomu tak vzácnu prácu uprostred svetovej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch 20. storočia.
Práve opisy rodinnej súdržnosti i atmosféry a všemožné bizarné zamestnania a ešte bizarnejší šéfovia či kolegovia - to sú pasáže, ktoré mam dodnes najradšej.

Vlastne vďaka tejto knihe som sa skôr, než zúriaci turbokapitalizmus naplno dorazil aj k nám, dozvedela o existencii nezamestnanosti, obálok s okienkami ("účet je niečo, čo príde v obálke s okienkom"), kreditných kariet, ale aj mnoho iných vecí, napríklad ako sa kolorujú fotografie. Knižná slovenčina spred štvrť storočia plná prevrátených slovosledov a archaizmov, aké sa dnes už zriedka používajú (ale aj tých slangových, ktoré ešte žijú alebo by žili, keby ich súčasní prekladatelia mali odvahu použiť), to bolo tiež pootvorené okienko do minulosti.

Pre toto všetko i pre náklad ďalších emócií nepostihnuteľných slovami považujem tieto dve knihy za DAR. Za jeden z najvzácnejších literárnych darov, aké som od života dostala. Možno aj ten najvzácnejší. Kamaráti či lásky prichádzajú a odchádzajú, ale Betty zostane navždy so mnou :-)

Betty MacDonaldová (1908-1958) napísala aj ďalšie knihy o svojom živote, Ja to zvládnem o ročnom pobyte v liečebni s tuberkulózou a My správne ženy, už zo života s novým manželom. Mám ich všetky. Okrem rozprávok pre deti, ktoré ju asi preslávili viac než tie dospelácke.

Nuž, čím je človek starší, tým skôr by sa mal z času na čas vrátiť ku knihám, ktoré čítal veľmi dávno. Občas takmer transcendentný zážitok vyplavuje na povrch spomienky a prináša neoceniteľné prelínanie starých a nových dojmov, po rokoch ešte obohatených o skúsenosti a aktualizovaný pohľad na život.

Betty MacDonaldová: Vajce a ja, Mary a ja 
(Mladé letá, edícia Čajka, 1983)


nové vydanie Vajca a mňa s revidovaným pôvodným prekladom :-)






P.S.: Ten skvelý antikvariát je v suteréne z boku činžiaku na rohu Kvačalovej a Koceľovej (Koceľova 16) v Bratislave - otvára o druhej poobede. Možno sa tam niekedy stretneme.

Súvisiace:
Michal Viewegh: Báječná léta pod psa
Mike Dawson: Freddie a já
milovaný zverolekár James Herriot
Ľubo Dobrovoda: Ja velkáč